V recenzii prvého dielu komiksovej série Venom som nešetril chválami a v hodnotení som napálil krásny plný počet. Tiež som spomínal, že Donny Cates, ktorý sériu píše, je vynikajúci autor a keď jeho run vychádzal v USA, považoval som ho za najlepšiu on-going Marvel sériu. Viac o autorovi a aj samotnej sérii som spomenul v prvej recenzii, čiže sa nebudem opakovať. Kto chce, môže si ju prečítať. Každopádne, hodnotenie s plným počtom bodov je vysoko nastavenou latkou a určite ste zvedaví, či pokračovanie dosiahlo úroveň úvodnej kapitoly.

V prvej knihe bol predstavený temný boh symbiontov Knull a Eddie sa mu so svojou polovičkou postavili v uliciach New Yorku na odpor. Zažili sme odhalenie pôvodu symbiontov, rýchlu teamovku so Spider-Manom Milesom Moralesom a tiež sme porazili obrovského symbiotického draka. Na úvod série to bolo celkom veľkolepé dobrodružstvo, nemyslíte? Je teda logické, že v tejto kapitole Cates trochu spomalil a rozhodol sa sústrediť na Eddieho vzťahy. Či už ten s jeho symbiontom alebo na tie rodinné. Po prebratí sa v tajomnom laboratóriu Eddie zisťuje, že jeho polovička má s ním tichú domácnosť. Vôbec s nim nekomunikuje. A na dôvod, prečo je tomu tak, sa snaží prísť jedna z mojich najobľúbenejších postáv sveta Marvel Comics, Maker. Maker je Reed Richards, vodca Fantastic Four, ale z paralelného vesmíru. Z vesmíru, v ktorom umrela jeho manželka a rodina, jemu preskočilo a stal sa najnebezpečnejšou bytosťou svojho sveta. Vždy som tvrdil, že Richards je len jednu tragédiu od toho stať sa zlosynom a preto ma veľmi potešilo, že Mark Millar pri tvorbe Ultimate vesmíru zdieľal rovnaký názor. A rovnako ma teší aj Makerova prítomnosť v tomto komikse. Je logické, že jeho pohnútky nie sú altruistické, ale v prvom rade sleduje svoje vlastné záujmy, ktoré dostaneme mierne naznačené, no naplno odhalené budú až neskôr v priebehu série.

Čo sa týka rodinnej drámy, tá mi príde ešte hutnejšia než problémy so symbiotom. Eddie je nútený navštíviť svojho otca v San Franciscu a rozhodne sa mu nedostáva vrelého prijatia. Človeka nijako neprekvapí, že komplikovaná postava, akou je Eddie Brock, nebude mať rodinné vzťahy príkladne upratané, ale to ako Cates postupne dávkuje útržky informácií, ktoré odhaľujú kompletný celok, je zvládnuté na výbornú. V jednej scéne som dokonca s otvorenými ústami a s výrazom úprimného prekvapenia sledoval, čo si to pre nás autor prichystal. Priznávam, že nie som do detailov oboznámený s históriou Venoma Eddieho Brocka, takže neviem, ako veľmi Cates obrátil doposiaľ známy kánon naruby. Z toho čo sme ale dostali v rámci komiksu Venom 2: Propast to vyzerá, že zmeny sú síce radikálne, ale našťastie nepôsobia silene. Cates šikovne obracia Eddieho život naruby a čitateľ spolu s hlavným hrdinom nevedia, čomu môžu veriť. A takto sa s nami autor hrá až do emotívneho finále, v ktorom postavy čelia absolútne novým výzvam, či už hrdinským, alebo rodinným. Možno sa to na prvý pohľad z recenzie nezdá, ale Propast je podstatne temnejší komiks, než bola prvá časť Rex. Ono niekedy netreba symbiotické draky a temných bohov na to, aby človeku behal mráz po chrbte. Niekedy bohato stačia nenapraviteľne rozbité rodinné vzťahy a hlboko potlačované traumy.

Výtvarnú stránku mal znovu na starosti Ryan Stegman, ktorého som plnohodnotne predstavil v recenzii prvého dielu. Nič sa nezmenilo a znova prináša porciu bezchybnej práce. Ja jednoducho jeho štýl žeriem. Skvelá práca s tieňmi, našľapaná dynamická akcia a vynikajúco zvládnutá mimika postáv pri emóciách sú preňho samozrejmosťou. Stegman je pre mňa jedným z najlepších kresličov komiksového mainstreamu súčasnosti. V pár číslach ho však vystriedal horkokrvný Španiel Iban Ceollo, ktorý pre Marvel pracoval na sériách Dark Age, Dark Hawk alebo Captain Marvel. Je pravda, že štýlovo sú si so Stegmanom veľmi blízko a netrénované oko by si ilustrátorskú zmenu možno ani nemuselo všimnúť, ale mne to, žiaľ, trochu narušilo plynulý zážitok z čítania. Proste nie som fanúšik toho, keď sa uprostred príbehu zmenia kresliči. Nepoviem nič, ak sa jedná o zmenu v rámci flashbacku alebo niečoho podobného, ale keď sa to zmení len tak, pôsobí to na mňa rušivým dojmom. Našťastie aj Coello predvádza vynikajúcu prácu a moje pripomienky môžete brať ako hundranie až príliš zmlsaného komiksáka. Na druhú stranu, je to moja recenzia a ja si v nej môžem hundrať na čo len chcem :D

Rovnako ako prvý diel, Propast na pulty komiksových obchodov a kníhkupectiev prináša české vydavateľstvo Crew. Jedná sa o štandardnú superhrdinskú brož, ktorej nemožno nič vytknúť. Ako som už spomínal vo svojich nedávnych recenziách, v poslednom čase mám dojem, že Crew odvádza kvalitnejšiu prácu pri vydávaní brožovaných komiksov než pri ich pevných väzbách. O preklad do češtiny sa postaral (rovnako ako pri prvom diely) Filip Drlík a odviedol znova bezchybnú prácu.

Záver: Venom 2: Propast je podstatne komornejším príbehom než bol prvý diel. Cates tu však dokazuje, že na vystavanie temného a hlavne dobrého komiksu netreba za každú cenu epické akčné súboje a protivníkov väčších než život. Niekedy je tým najväčším a najhrozivejším nepriateľom vlastná hlava. Catesov Venom run je jedným z korunných klenotov Marvel Comics a som úprimne rád, že ho dostávame aj v češtine. Jedinou výtkou na inak bezchybnom celku je zmena ilustrátorov v priebehu príbehu, ale to je len zanedbateľná smietka. Komiks odporúčam každému, kto si vie užiť príbeh, ktorý nemusí byť za každú cenu akčným nárezom (ale aj na akciu dôjde), ale radi sa stratia aj v temných zákutiach ľudskej psychiky a medziľudských vzťahov. A to, že komiks je pre Venomaniakov absolútnou povinnosťou, snáď nemusím ani písať.

Hodnotenie: 95%

Pôvodný názov: Venom 2: The Abyss

Scenár: Donny Cates

Kresba: Ryan Stegman, Iban Coello

Jazyk: Český

Preklad: Filip Drlík

Počet strán: 136

Väzba: Brožovaná

Rok vydania: 2022

ISBN: 9788076791800

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Crew, ktorému týmto ďakujem.