Vidieť Neapol a zostať nažive (recenzia Čas růže)
Tŕne, ruže a Neapol. Fantasy zasadená do južnej časti renesančného Talianska od českej autorky je jedným z najnovších prírastkov ku knihám vydaných vydavateľstvom Straky na vrbě. Ako obstála v hodnotení scifi.sk?
Vraví sa, že obal predáva a tak keď som prvýkrát uvidel obálku knihy Čas růže od Věry Mertlíkovej, prakticky ihneď upútala moju pozornosť. Záujem stúpol o to viac, že príbeh románu zasadený do historicky atraktívneho prostredia Neapolského kráľovstva sľubuje nevšedný zážitok. Meno autorky však bolo pre mňa veľkou neznámou, takže som nevedel čo čakať. Napokon ma román veľmi milo prekvapil... viac si ale povieme v nasledujúcich riadkoch.
Dej knihy je zasadený do druhej polovice 15. storočia, kedy bola v Taliansku na vrchole renesancia. Sledujeme v ňom tri hlavné postavy, z pohľadu ktorých sa dej odohráva.Prvou z nich je kláštorná novicka Clarice, čakajúca na naplnenie svojho rehoľného sľubu. Lásku ku Kristovi však vymenila za city k mŕtvemu mladíkovi. V jeho náhrobnej soche tak vidí útechu pred nočnými morami a traumatickou minulosťou. Ďalším z trojice je mladík Vittore, drzý romantický zlodej. Ten sa zhodou okolností stane členom neapolskej Rodiny, najmocnejšieho klanu talianskeho zločineckého podsvetia s hlavným pôsobiskom v meste spod Vezuvu. Na záver Bruno Marcelli, tajuplný statkár s čarovným mečom, ktorý nezabíja, ale lieči. Aj keď sa postavy nepoznajú, od začiatku je naznačované, že majú spoločné viac, než sa zdá. Jednotlivé dejové línie sa navzájom prepletajú ako úponky divých šípov a odkrývajú nebezpečné tajomstvá minulosti. Z hlbín času sa vynárajú nevyriešené vraždy, mýtické bytosti, tajomný obraz i magický artefakt v podobe koruny z tŕňov a ruží. Všetko so všetkým súvisí a kdesi na pozadí sa spriadajú plány ohrozujúce život našich hrdinov.
Postavy sú napísané veľmi realisticky, majú svoje túžby, motivácie aj bolesti. Ich charaktery, osudy, ale aj minulosť sa postupne odkrývajú a spájajú v zaujímavej a prepracovanej mozaike. Ani jeden z hrdinov nie je dokonalý, čiernobiely a už vôbec nie nudný. Klára je vnútorne rozorvaná – na jednej strane túži utiecť pred svojou minulosťou a skryť sa v šedi kláštorného života kde, ako dúfa, nájde pokoj a útočisko. Na strane druhej však v nej hlodajú pochybnosti a narastá túžba po slobode. Vittore je typický mladý zlodejíček, so sklonmi ku nerozvážnosti a prelietavosti. Ide však o sympatickú postavu, ktorú si človek obľúbi, rovnako ako i jeho priateľov Zanniho a Lowriho. Je len škoda, že sa v poslednej tretine knihy spolu so svojou partiou dostáva do pozadia, i keď sa to deje veľmi prirodzene a postupne. Naopak, Bruno Marcelli zahalený tajomnou aurou spočiatku vystupuje sporadickejšie. Zhruba od polovice knihy sa však o ňom čitateľ začne dozvedať viac a to nielen z pohľadu iných, ale aj s pohľadu jeho samého. V úzkom kontraste k hrdinom máme Nera, hlavnú zápornú postavu a zabijaka Rodiny, človeka, ktorý je vo svojom vnútri tak prehnitý a odporný ako je navonok krásny. Spoločná minulosť spája všetky hlavné postavy a zdá sa, že je konflikt nevyhnutný. No neprinesie len bolesť a nenávisť prameniacu z nezahojených rán, ale i lásku a nádej.
Věra Mertlíková naozaj prekvapila a naservírovala výborne odsýpajúci príbeh, ktorý pritom skrýva v sebe značnú hĺbku. Ako jedna z mála dokázala svoje historické fantasy, už tak samo o sebe príjemne poetické, efektívne popretkávať veršami. Svižnosť a farebné, no nie prehnané opisy s nimi fungujú výborne. Deju pritom nechýba drsnosť, špinavosť a intrigy ale i romantika, hoci miestami prisladká, avšak nikdy nie umelá, patetická či otravná. Ide o výbornú ukážku správnej miery všetkého, čo román má podľa môjho skromného názoru mať.
Ako študent histórie by som sa chcel na okamih pristaviť k historickému zasadeniu deja. Atmosféra knihy je naozaj veľmi pútavá, avšak je v nej cítiť častý problém mnohých fantasy, kedy autori do historického zasadenia (v tomto prípade renesančnej Európy) aplikujú mechanizmy dnešného sveta. Išlo najmä o vykreslenie neapolského podsvetia. Je síce pravda že organizovaný zločin existoval v určitých formách už od čias Ríma a nebolo tomu tak inak ani v období renesancie, ale podsvetie v podobe, v akej je popísane v tejto knihe, je skôr doménou prvej polovice minulého storočia. Ide však len naozaj o zanedbateľný detail, ktorý bežný čitateľ ani nepostrehne.
Po estetickej stránke je Čas růže nádhernou knihou. Pevnú väzbu krášli skvelá obálka Jany Maffet Šouflovej s tŕňovou korunou a mečom na modrom pozadí, pričom dosky samotné sú pekne ozdobené. Vnútri čitateľ nájde viacero ilustrácií, vrátane tých čo oddeľujú kapitoly, čo príjemne dopĺňa čítanie.
Záver: Čas růže je kvalitnou fantasy vytvorenou so skvelou spisovateľskou zručnosťou. Výborné postavy, svižný ale pritom poetický štýl a nádherné vizuálne spracovanie robia z knihy naozajstný skvost, ktorý sa isto stane ozdobou každej knižnice. Jedinou muchou je miestami ahistorickosť, ale to v rámci celku naozaj nerobí problém. Rozhodne ide o jeden z najlepších fantasy románov, aké som dosiaľ čítal.
Hodnotenie: 85 %
Věra Mertlíková - Čas růže
Vydavateľstvo: Straky na vrbě
Vydanie: prvé
Rok vydania: 2022
Strán: 481
ISBN: 978-80-88346-19-7
Obálka a ilustrácie: Jana Maffet Šouflová
Ďakujeme vydavateľstvu Straky na vrbě za poskytnutie recenzného výtlačku.
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Dearon
Som veľký fanúšik fantastiky, predovšetkým žánru fantasy. Dávam prednosť hlavne klasike ako Tolkien, Kay či Williams ale nepohrdnem ani drsnejšími vecami ako Sapkowski, Martin či Červenák.