Minulý rok som sa mrkol na České temno. Naša matička Zem nestihla obehnúť ani poriadne okolo Slnka a máme tu vďaka vydavateľstvu Hydra obdobnú zbierku, kde cieľom bolo dať dokopy gotické horory z našich končín. Zborník treba načať čítať od konca (teda na zadnej strane obálky), kde nás v perexe naladí a navnadí svojim krátkym zhrnutím Tono Stiffel. Napokon sa do antológie podarilo prepasírovať trinástim autorkám/autorom. Ako sa so zadaním popasovali sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Motel Posledná nádej (Lenona Štiblaríková)

Príbeh mi pripomenul film Groundhog day (slov. preklad Na Hromnice o deň viac alebo Neuveriteľný deň), až na to, že je omnoho viac ponurý a psycho. Cieľom pobytu v dome je náprava svojho života, alebo pomoc niekomu druhému sa napraviť. 9/10

Vlci na Šibeničnom vrchu (Jozef Harendarčík)

Brutálna temná záležitosť svojou tematikou i tým, ako je napísaná. Jozef je už roky v hororoch ako doma a tu nám to len potvrdil. Žiadne šťastné konce tam nenájdete. Kvapka dobra veru nepohltí zlo... Topka zbierky. 10/10

Obraz (Radoslav Kozák)

Atmosféricky psychologický horor o človeku, ktorý tragicky stratil milované osoby a býva v dome, kde sa dejú čím ďalej, tým viac „podivné veci“. Spočiatku ma poviedka dispozične miatla, no časom sa dejové a časové línie utriasli. Len sa pýtam, kde zostala Miška? Ten skok, keď tam je a v ďalšom odseku už nie, mi prišiel dosť mimo. Zakomponovanie témy tradície pojedačov hriechov sa mi páči. Záver je interesantný, no naozaj som si nie úplne istý, či som text celý pochopil v tej podobe, v akej ju autor prezentoval. 7,5/10

Krv nie je voda (Mark E. Pocha)

Od Marka som už dlhšiu dobu nič nečítal, tak som bol zvedavý na jeho počin. Ide o zvláštny text, akoby z rýchlika. Pripomenul mi prvý draft niečoho, čo ešte len čaká na kvalitné rozpísanie. Odfláknutý text s veľkým potenciálom. Mark vie určite lepšie. Škoda. 4/10

Seansa (Katarína Soyka)

Nuž, vyvolávanie duchov môže mať aj neblahé následky, hoci ide aj o milovanú babku. Niektoré vyobrazenia dusivo hororových situácií sa naozaj vydarili a vzbudili v čitateľovi potrebné napätie. Trochu mi prekážala istá diskontinuita v deji a zmýšľaní hrdinu, ako napr. sako; vykašlanie sa na zastavenie krvácania, pričom hrdina radšej zaspí; až fanatický dôraz na ukončenie skúšok v danom rozpoložení (resp. poslednej skúšky hrdinu), keď v texte je spomenuté, že sa ostatní vrátia na opravné v septembri, atď. Podobne je na tom i spomínaná prílišná hygiena, čo naozaj brnkalo na city (pozn. avšak hrdina nikdy nepoužil toaletu). Zranenia sa mu tiež akosi hojili priam zázračne. Chýbalo mi lepšie vysvetlenie vzťahov medzi Jolanou a Viky. Záver už bol naozaj riadne pomätený – vlastne tak ako hlavný hrdina. 6,5/10

Keď padne hmla (Henrich H. Hujbert)

Asi zatiaľ najlepšia poviedka, akú som kedy od Heňa čítal. Hrdina Leo má zvláštny „dar“ – „zachraňovať“ duše zomrelých. Aspoň sa to tak sprvu javí. Ibaže dar sa ukáže byť skôr prekliatím a paradoxne pomôže hrdinovi odhaliť a uvedomiť si svoju vlastnú identitu. Ak by autor poviedku ešte viac štylisticky prebrúsil a zbavil prílišných popisov a redundancie vydalo by na viac bodov. 7,5/10

Čo drieme v temnote (Milan Tichý)

Koľkokrát sme ako malí chalani preliezali oplotenia a vkrádali sa do starých opustených stavieb či kaštieľov, plný strachu a napumpovaný adrenalínom? V tomto mi poviedka pripomenula moje „detské časy“. Ibaže Miňo nasmeroval dianie úplne iným smerom. Desivým a plným napätia, pričom na dôvažok pridal i problémy s otčimom detí. A keď už v závere svitá nádej, že sa všetko dobre skončí, autor ju nemilosrdne sfúkne. Za skvelý zvrat bod navyše. 10/10

Muž v mokrom odeve (Lukáš Polák)

Autor víri stojaté vody slovenského hororu od minulého roka a keďže som od Lukáša doposiaľ nič nečítal, tak som bol zvedavý na jeho poviedkový literárny počin. Žiaľ, musím skonštatovať, že jeho štýl pôsobí na mňa príliš nevypísane, niekedy až začiatočnícky. Je plný vaty, zbytočných opisov, prirovnaní a genitívov. K tomu až príliš tlačí na pílu, kedy chce navodiť hororovú atmosféru plnú strachu, ale napokon vyznie celok skôr groteskne. Navyše v príbehu dosť kríva aj logika a konanie postáv. Nejaký príklad? Stará mama umrie 29. februára, o tri dni je pohreb, no v nasledujúcej scéne, kedy ubehol asi týždeň a pár dní už veselo oberajú jablká v sade. Hrdina ide za súmraku na prieskum do temného domu a nevezme si so sebou svetlo, ale zreteľne vidí a číta z knihy a obzerá si fotografie. Dôkazový materiál napokon ale so sebou nevezme. Dobové reálie života a vyjadrovanie sa postáv nesedia. Hlavný hrdina napokon umiera, ako sa nám potom dochoval príbeh, kto nám ho rozpráva? 3/10

Sestry (Ivana Molnárová Dubcová)

V skutku premakaná záležitosť, kde vystupujú sestry, Ondrej, Bertík, kaštieľ a napokon nič nie je tak, ako sa nám sprvu javí. Ivka nám poslednú dobu servíruje samé topky. 10/10

Helement (Patrik Slanina)

Psychedelický napinák s výbornou atmosférou o jednej ceste autobusom... I keď nie tak celkom. V podstate ide o príbeh muža, ktorý musí splácať dlh za svoju mladícku nerozvážnosť. Miestami som si musel niektoré scény čítať opakovane, aby som sa v texte nestratil. Na druhú stranu, nám Patrik už v predchádzajúcej hydráckej zbierke Vianoce, zas Vianoce ukázal, že v hororoch je ako doma, čo potvrdzuje aj najnovšou poviedkou. 9/10

Prdimucha (Miro Švercel)

Všetko sa začalo na minuloročnom PegasCone, kde som bol na prednáške o upíroch z našich končín a legenda o Prdimuchovi ma zaujala natoľko, že som sa ju rozhodol rozviesť a prepísať. Ako sa mi to podarilo, nechám už na samotných čitateľoch.

Hlad na Dunaji (Andrej Oško)

Od autora som čítal znamenite napísanú poviedku Zmok v IstroCone 6 a chcel som vedieť, či aj jeho druhý literárny zárez bude podobne kvalitný. Tu nám ponúkol stredovek, hrad Devín a jeho posádku hraničiarov snažiacich sa zabrániť, aby sa hladomor kosiaci v Európe, dostal do zatiaľ držiaceho sa Uhorska. Darí sa to, no len do okamihu, keď sa zjaví tajomný jazdec s váhami na čiernom koni. Príbehu rozprávanému v ich forme v prítomnom čase trochu škodí neadekvátny jazyk a výrazovo i zvláštny záver. 7,5/10

Chronológia ducha číslo dva (Kristína Lenart)

Ťažko zaraditeľný text. Romanca dvoch mladých nadšencov archeológie, ktorá sa odohráva na pozadí rímskeho náleziska pri Komárne, kde „straší“ akýsi duch. Na pozadí príbehu s minimom fantastických prvkov sa nám autorka pokúša naservírovať detektívku s humorným presahom, čo však nemusí fungovať na každého čitateľa. Hoci je text štylisticky zvládnutý relatívne dobre, dejovo a obsahovo žiaľ nezapadá do zamerania zbierky, takže radšej bodovo nehodnotím.

Zhrnutie: Slovenské temno, až na pár výnimiek, splnilo svoju úlohu a ponúka nám zväčšia ponuré čitateľské zážitky dokreslené ilustráciami od Andreja Práznovského a obálkou z dielne Zuzany Kiri Dropovej, ktorá rozhodne čitateľa a fanúšika temnoty naláka. Zbierka obsahuje zopár výborne podaných príbehov. Ale čo sa páčilo mne, nemusí sa aj vám. Takže možno pre vás bude top niečo iné, ale určite si to „niečo“ tu nájdete.

Vydavateľstvo: Hydra

Rok vydania: 2022

Vydanie: prvé

Jazyk: slovenský

Počet strán: 360

Väzba: mäkká / brožovaná

ISBN: 978-80-89968-91-6