Pred pár týždňami som na Facebooku zaznamenal promo na novú kvázi self-published fantasy knihu od slovenskej autorky a keďže rád objavujem nové fantasy veci a zároveň mám slabosť pre slovenských autorov a autorky, povedal som si, že tomu dám šancu. O pár dní mi vydavateľstvo Knižkáreň zaslalo recenzný výtlačok fantasy novely Nathaniel, Posledný potomok druidov od Kristíny Mišovičovej, ktorá sa doteraz venovala najmä romantickým "ženským" románom.

Kniha upúta krásnou tlačou, na ktorej určite nik nešetril. Tvrdá väzba, zlatá reliéfová tlač na titulnej strane a na chrbte knihy prekvapili. Po nejakom čase ale najmä tá na chrbte začala ostávať na mojich „mastných“ prštekoch, čo so sebou prináša trochu vintage look, no radšej by som bol, keby bola farba trvácna. Rovnako prekvapí aj veľké množstvo jemných perokresbových ilustrácií od dcéry autorky, ktorými sú okorenené desiatky strán textu. Príjemne dopĺňajú fantáziu čitateľstva, hoci niekedy znázorňujú len predmety či detaily v príbehu.

A propos príbeh… ten sa točí okolo malého ca 10-ročného chlapca, po ktorom je pomenovaná aj samotná kniha a ktorý je vyvolený zachrániť svet. (Trochu obohraná platňa, ak sa mňa pýtate.) Po tom, čo ho mnísi z kláštora, kde vyrastal (áno, opäť sirota), odovzdajú do opatery hraničiarovi Bartolomejovi, sa spoznávanie jeho osudu stáva stredobodom pozornosti rozprávača (v tretej osobe). Zbližovanie Bartolomeja a Nathaniela zamestnáva intenzívne skoro prvú polovicu knihy a je celkovo nosnou témou diela. Vzhľadom na životnú nepripravenosť Bartolomeja postarať sa o dieťa, o ktoré vlastne ani nestál, strávi čitateľ relatívne dlhú dobu opismi nezaujímavého a frustrujúceho vzťahu medzi týmito dvoma. Vatu v texte vypĺňajú najmä opakovanie už povedaného, prerozprávanie práve odohraného a vnútorné pohľady do svetov oboch postáv. Komorný príbeh sa začína pomaly posúvať dopredu až príchodom Zla, ktoré sa manifestuje cholerovým ochorením obyvateľstva blízkeho mesta. Do neho Bartolomej prichádza často ako bylinkár a liečiteľ. Nasleduje zistenie, kto stojí za danou zlobou a že jej cieľom je práve čarovný chlapec z bájneho (vymretého) rodu druidov. (Nič som neprezradil, kniha to má doslova vyryté na obale.)

Druhá polovica knihy je venovaná najmä hľadaniu stelesnenia Zla, aby sa s ním naši hrdinovia porátali. Žiaľ, toto sa deje bez plánu, akejkoľvek prípravy, a tak ich z nejednej šlamastiky ťahá deus ex machina, ktorých je v knihe neúrekom. Postavy sú pasívne a posúvané v deji zásahmi zhora, ktoré odhaľujú neustále ďalšie a ďalšie ohromujúce zistenia o ich predurčených osudoch. Autorka sa tematicky inšpirovala najmä v keltských a artušovských legendách (niekedy na môj vkus až príliš doslovne, hoci na druhú stranu je milé spoznať použité útržky týchto legiend či niektoré z mien). Vyvrcholenie je pre dospelého čitateľa neuspokojivé, až prehnane rozprávkové (čo doteraz bolo v texte relatívne držané na „uzde“ – žmurk, žmurk) a v detailoch nelogické (nie, jaštery sa normálne nepotia a „kone“ som ozaj nevidel narábať s lukmi v žiadnej fantasy). Ale nech! Fantázii sa medze nekladú, hoci by sme mohli požadovať, aby bola relatívne uveriteľná. Hlavným problémom textu je fenomén Vyvoleného, ktorého osud vytiahne z každého problému, hodí mu do rúk potrebné zbrane a kúzelné predmety a ku koncu z neho spraví ozaj bytosť, ktorej páru niet. Škoda len, že práve tieto momenty posúvajú dej najviac dopredu a umožňujú ťah na bránku. Autorke však aktuálne chýba potrebná skúsenosť, ako ich rozmiestniť do príbehu sťa odmenu za vykonané činy, alebo odkryť ich už vopred predpovedaný potenciál práve v dramatických momentoch. Knihe by prospelo viac naznačovania budúceho deju a súvislostí, aby tieto nepôsobili odrazu tak plagátovo. Charakterizácia postáv je taktiež veľmi jedno-dimenzionálna. Afektované či prehnane dramatické správanie ma iritovalo, nerobí prežívanie postáv vierohodným. Ich rozhovory často znejú umelo alebo sú plné pátosu, ktorý sa vo mne osobne bil s relatívne realistickým prostredím i zasadením deja doň.

Kniha sa najmä v prvej polovici doslova vlečie a musel som sa prehovárať, aby som ju dokončil. Dynamika prichádza v druhej časti, kde sa k nášmu duu pridáva tretia postava, ktorá tam možno mala byť už skôr, popr. nejaká jej náhrada. Text je okrem pár (ozaj asi len dvoch) chýbajúcich interpunkčných znamienok čistý, čo je pri self-publishingu na jednotku, a teda chválim autorku a/alebo korektorku textu. Z textu ale vyžaruje pokoj a pohoda, takže sa číta veľmi príjemne a nenútene. Možno niekedy až príliš. Potreboval by zdynamizovať.

Rozmýšľal som, koho by som označil za cieľové čitateľstvo knihy, pretože vydavateľstvo ju označilo ako určenú pre vek 10 až 99, čo evidentne nie je celkom pravda. Neviem, či bola týmto spôsobom aj koncipovaná, ale najmä vek hlavného hrdinu, jeho zázračné schopnosti a smerovanie k rozprávkovému sujetu v druhej časti knihy poukazuje na detské publikum. Ako fantasy knižku pre deti a mládež by som si ju dovolil napriek evidentným koncepčným slabinám odporúčať. Vnútorný svet hlavného hrdinu bude pre mladé čitateľstvo pochopiteľným a stráviteľným zrkadlom ich vlastných konfliktov s dospeláckym zmýšľaním. Pocit byť hrdinom pre nich víťazí nad slabinami textu. Vyzretý fantasy fandom avšak siahne po niečom inom.

Hodnotenie: 60%

Žáner: fantasy pre mládež

Vydavateľstvo: eot - Knižkáreň

Rok vydania: 2022

Vydanie: prvé

Jazyk: slovenský

Väzba: pevná väzba bez obalu

Počet strán: 272

ISBN: 978-80-973401-1-7

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Knižkáreň.