V predošlých dieloch sa obyčajná školáčka Kathrin dostala do konfliktu so spolužiačkou a zistila, že dokáže zmeniť svoju podobu na zviera. Zistila ale, že to nie je len tak, v krvi jej totiž koluje dedičstvo tzv. Pokrvných, a keď sa dostane do sveta Venile, je predurčená nasledovať osud svojich rodičov ako vládcov Dediny. Začiatok jej vlády je poznačený nielen nástupom Pána zla, ktorý si chce s armádami zeme Borensatyh podrobiť slobodné mestá Juhu, ale aj intrigami členov Rady dediny, ktorým sa nepáči, že by mali prenechať svoje osudy v rukách mladej a slabej tínedžerky. Zrada, na ktorej čelo sa postavila členka rady Ihaze, vyústila nielen v pád Dediny, ale odhalila aj krehkosť spojenectiev skúšaných mocenskými ambíciami správcov iných miest. Najviac v tomto smere voči Kathrin vystupoval Medezar, správca mesta LassCoss, pričom jej dal jasne najavo, že ak má niekto zjednotiť slobodné národy Juhu, Kathrin to nebude.

Asi nám bolo všetkým jasné, že konflikt rozohraný autorkou v prvých dvoch dieloch, speje nevyhnutne k svojmu koncu. Hoci chápem, že hlavnou líniou je premena protagonistky z naivnej tínedžerky na skúsenú vládkyńu vo veľmi krátkom čase a vojnový konflikt nie je ťažiskom deja, predsa len hýbe vecami dopredu. Preto zamrzia nedostatky, ktoré som vyčítal prvým dvom dielom a pretrvávajú aj v tomto texte, ako uvediem v nasledujúcom odseku.

Celá vojna prebieha sterilne, aj pri zapojení mágie by som čakal aspoň náznaky nejakých pohybov jednotiek, plukov, divízií alebo iných útvarov, pričom ak by sa v deji sledovali pohyby armád, riešila logistika a pod., celej vojne by to dodalo na uveriteľnosti. Aj keď autorka v treťom diele zvláda opisy vojny už lepšie (predsa len badať, že bol oproti prvému dielu napísaný o niekoľko rokov neskôr), stále sa nemôžem zbaviť dojmu, že konflikt je v príbehu len preto, lebo „každá dobrá fantasy musí mať vojnu nepredstaviteľných rozmerov“.

Boje menia ľuďom životy, ohýbajú ich charaktery, tak by som bol rád, aby sa neobmedzovali na „tu sa pobije pár chlapov, niekto umrie (lebo musí), poplačeme si a ideme ďalej“.

Kathrin musí stále častejšie čeliť stupňujúcim sa hrozbám snažiacim sa rozdeliť jednotných Dedinčanov. Spojenci Kathrin a Dediny sa na jej verných pozerajú cez prsty, mnohí vidia príležitosť nastoliť nový poriadok a zaujať miesto vládcov Pokrvných.

Navyše, po všetkých udalostiach sa opäť dávajú do pohybu sily Pána Zla, preto Kathrin musí zamieriť do Gurutských močiarov, kde má získať dar mágie podobne, ako ho nadobudol jej protivník. Lákavú príležitosť stať sa najmocnejšou na Planéte vyvažujú pochybnosti, či mágia nepokriví aj ju.

Národy Venilu sa teda musia spojiť, aby odolali hrozbe nepredstaviteľných rozmerov. Dokážu to však? Každá reťaz je predsa taká silná, ako je jej najslabší článok.

Body k dobru dávam za postavy, ktoré si ma dokázali pripútať k sebe. Kathrin má síce miestami „plot armour“, vidieť však, ako sa zmenila z bezstarostného dievčaťa na vládkyňu, ktorá sa snaží nerobiť chyby, aj keď nie vždy sa jej to darí. Toto hodnotím pozitívne, v porovnaní s mnohými zahraničnými dielami Kathrin nepôsobí ako veterán dvoch svetových vojen v tele štrnásťročného dievčaťa, naopak, vie byť impulzívna a občas jej emócie zatienia schopnosť racionálne sa rozhodnúť.

Asi najviac sa mi páčila línia okolo Ilane. Dcéra zradkyne Ihaze to spočiatku má u našej hlavnej hrdinky nahnuté, no ukazuje nám, že ak človek chce, môže vykročiť zo svojho tieňa, o čom svedčí aj kamarátsky vzťah Kathrin a Ilane. Kathrin ju navyše často bráni pred ostatnými členmi jej družiny, ktorí poukazujú na zradcovskú minulosť jej mamy Ihaze.

Príbeh Endoriny spôsobil, že mi behali zimomriavky po chrbte. Jej motivácia zvrhnúť svojho otca Medezasa a prevziať jeho úlohu ako správkyňa mesta LassCoss po tom, čo jej neustále zasahoval do života a dával pocítiť, že nie je mužom (čiže nehodná zastávať vedúcu pozíciu v meste) je uveriteľná a chtiac-nechtiac núti čitateľa držať Endorine palce. Práve preto som si želal, aby v texte dostala viac priestoru.

Možno trošku škoda, že rovnaký priestor nedostali aj nepriatelia. V porovnaní s kladnými postavami plnia úlohu štatistov, pretože sú zlí a musia preto prehrať. Trošku mi chýba vykreslenie ich pozadia, motivácie, dôvodov, prečo konajú ako konajú. Ak ich chcem nenávidieť, mal by som vedieť, prečo mám stáť na strane dobra. Určite na to nestačí len konštatovanie „lebo oni sú tí dobrí a my nie, lebo tak to napísala autorka“.

Celou trilógiou nás sprevádzajú narážky, že pán Zla miluje symboliku, Planéta si fičí na symbolike, takže máme dvanásť čarodejov severu, dvanásť čarodejov juhu a podobne. Tento aspekt príbehu vo mne zanechal asi najviac rozporuplných pocitov a nevedel som, aké stanovisko mám k tomu vlastne zaujať.

Myšlienka symboliky a jej prevedenie má aj reálny základ aj v našej histórii, napríklad stačí spomenúť Tretiu ríšu, kde Himmler vymyslel pre Vodcu celé náboženstvo založené na symbolike germánskej mytológie prepojenej s inými filozofiami, takže toto kvitujem.

Problémom je, že tu máme iks postáv kvôli symbolike a nie kvôli plánovaniu deja autorom. Vo výsledku sa tak postavy dohadujú na niekoľkých stránkach príbehu, hoci by zmysel spomínanej scény pokojne zvládli vykresliť dve-tri postavy. Pri dvanástich nemáme šancu si k nim vytvoriť ani hlbší vzťah.

Možno skúsenejší autor by to zvládol – spisovateľským majstrovstvom je práve schopnosť vykresliť charakter postavy v dvoch vetách alebo jednom odseku.

Od začiatku nám bolo jasné, že touto knihou príbeh musí skončiť. Problémom ale ostalo, že komplikované dejové línie sa nedali ukončiť tak rýchlo a namiesto toho, aby ich autorka sekala a hnala k vyvrcholeniu, ich ešte rozširovala, čo potom viedlo k jemne antiklimatickému záveru. Súboj s Pánom zla stačí porovnať napr. so súbojom Zaklínača v knižnej sérii od Sapkowského a jeho družiny s Vilgefortzom, kde to mali Geralt so svojou skupinou naozaj nahnuté.

Záver: Príbeh nám rástol tak, ako dospievala autorka. Hoci na niektorých miestach ešte cítiť nevypísanosť, predsa len to „Vavi“ s textom vie. Za mňa ide o najkvalitnejší diel trilógie. Aký si na záver série Pokrvní urobíte názor vy, nechám už na vás.

Hodnotenie: 75%

Séria: Pokrvní 3

Vydavateľstvo: Artis Omnis

Rok vydania: 2022

Vydanie: prvé

Jazyk: slovenský

Počet strán: 200

Väzba: pevná / viazaná bez obalu

Obálka: Martin Luciak

ISBN: 978-80-8201-165-7

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis.