Predstavte si, že ste upírom. Na prahu dospelosti si uvedomíte, že nedokážete odolať krvi a že z nej viete ťažiť životnú silu. Užívate si zbohatlícky život, až kým nevypukne francúzska revolúcia a všetko vám nevezme. Vy ujdete a zaprisaháte sa, že svoj večný život zasvätíte boju proti revolúcii. Darí sa vám to naplniť v Haiti, Rusku a všetkých ostatných kútoch sveta. Napokon sa rozhodnete usadiť, utiahnete sa do Čile, kde sa stanete diktátorom a prezidentom a vládnete pod menom Augusto Pinochet. O mnoho rokov neskôr, keď vás pomaly doháňajú daňoví úradníci, sa rozhodnete stiahnuť a dožiť v ústraní. A potom, jedného dňa, si poviete, že je čas umrieť. Lenže vaša rodina vás ešte predtým chce poriadne vycicať.
Pinochet je skutočnou postavou čilských dejín a film lokálnej produkcie El Condo bol natočený práve na „počesť“ päťdesiateho výročia jeho nástupu k moci. Ide o politickú satiru s dotykom absurdity a magického realizmu v čiernobielej alternatívnej realite režiséra Pabla Larraína. Na tohtoročnom Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach získal ocenenie za najlepší scenár.
Ocenený scenár buduje hlavne na efektných interakciách medzi postavami. Očarujúce je otvorené vysmievanie sa účtovníčky mafie ako aj hra na mačku a myš medzi ňou a upírom. Toto napätie predpovedá veľký stand-off na konci filmu, a hoci sa ho dočkáme, zdá sa mi, akoby si na neho film nenačerpal počas dvoch hodín dostatok paliva. Nádych detektívky, o ktorý sa v prvej polovici pokúša, úplne nefunguje, pretože je na scéne primálo postáv, ktoré zároveň nie sú dostatočne využité. Akoby si to tvorcovia aj sami uvedomili, a tak pri konci odhodia svoje zbrane a zdvihnú iné, podčiarkujúc viac paródiu, satiru a hlavne absurdno. Hra na efekt však vychádza veľmi dobre – zamýšľam sa totiž nad tým, či by ma El Condo natoľko oslovil, aj keby šlo o klasickú farebnú snímku, a musím priznať, že nie. Čiernobiele tiesnivé prevedenie sa vo veľkej miere podieľa na celkovom zážitku, čierna krv a čierne srdcia, tichý cintorín na dvore, zaprášené dosky, to všetko je predsa len pôsobivejšie ako dej samotný. I keď sa tam, samozrejme, nájdu krásne prekvapivé momenty, práve vizuálne intermezzá sa starajú o to, aby divák nestratil pozornosť. Ďalším skvelým prvkom je rozprávačka, veľmi trefne a vševedúco komentujúca dianie a postavy, a to s dávkou pravej britskej uštipačnosti.
Noirová atmosféra budovaná v prvej polovici je sem-tam voľne pretnutá absurdnou scénou, a tak sa divákovi nedostáva ani detektívka či horor, ale ani komédia v pravom zmysle slova. Na druhej strane je tento mix v efektnom kabáte veľmi príťažlivý. Scenáristicky tancuje niekde na hranici pulpu, po fantastickej stránke pôsobí vzhľadom na svoju realistickosť až nežánrovo. Pre mňa osobne je El Condo prvým stretnutím s tvorbou režiséra Pabla Larraína, no podľa ohlasov divákov sú u neho podobné experimenty časté, takže ak vás film zaujme, môžete pokračovať ďalšími kúskami. Ja osobne paródiu na diktátora rozhodne odporúčam, hlavne ak hľadáte niečo svieže. Hoci ide o hororovú tému, pokojne si ho dajte na dobrú noc alebo po ťažkom dni v práci. Koniec-koncov, halloween sa blíži, treba si začať plánovať spooky večery.
El Conde - Trailer - El Conde | Official Trailer | Netflix Disclaimer
B.T. Niromwell Má rada: dobrú literatúru, dobré béčka, knihy, filmy, rýpanie do začínajúcich autorov.
Nemá rada: zlú literatúru, ľudí, čo používajú slovo "moc" ako príslovku
