Na ryby nechodím. Bol som tam párkrát ako pozorovateľ a raz som možno aj držal udicu v rukách, inak sú moje skúsenosti chabé. Rybár však v kruhoch fantastiky celkom zarezonoval, a tak som sa teda rozhodol skúsiť rybačku aspoň takto, knižne. Pravdupovediac, nemal som príliš veľké očakávania. Anotácia sľubovala lovecraftovský príbeh zo súčasnosti, avšak úplne som nevedel, čo si pod tým predstaviť. Možno prvoplánové stretnutie s prastarým monštrom kdesi na brehoch vodnej nádrže v severnom New Yorku? Nemohol som byť ďalej od pravdy…

V duchu rozprávača príbehu trochu predbehnem udalosti a prezradím, že Rybár je skutočne skvelý. John Langam kombinuje históriu so súčasnosťou a ponúka pútavý príbeh zasahujúci ako do hororu, tak trochu aj do weird fiction, v štýle známych autorov žánru zo začiatku 20. storočia.

Kniha sleduje život dvoch kolegov z korporátu, Abeho a Dana, ktorých spojí osobná strata, smútok a vyrovnávanie sa s ním. Akýmsi mechanizmom na to sa stane rybárčenie. Musím povedať, že už táto prvá časť, v ktorej sa, takpovediac, rýpeme vo vnútri trúchliacej osoby, mi navodila dosť nepríjemné pocity. Nebolo to nič, čo by človek čakal od hororovej knihy, no napriek tomu sa mi udalosti, aj keď vo svojej podstate možno trochu banálne, zavŕtali pod kožu. Ako čas postupuje, Abe s Danom preskúmavajú potoky a bystriny vo svojom okolí, možno ani nie tak kvôli skvelému úlovku ako pre svoj vnútorný pokoj. Až jedného dňa padne reč na Dutchman’s Creek. Malý potok, ktorý nie je ani poriadne vyznačený na mapách a kolujú o ňom zvláštne povesti. Rozprávač, ktorým je starší z dvojice, Abe, už od začiatku knihy naznačuje, že udalosti sa nevyvinuli úplne šťastným smerom a teda spejeme tragickému koncu. V deň výpravy k onomu potoku sa zastavia v obľúbenom bistre na raňajky a keďže vonku je prudký lejak, dajú sa do rozhovoru s majiteľom Hermanom. Ten pri zmienke o tomto potoku zmení vyraz a rozhodne sa im rozpovedať prazvláštnu legendu o Dutchman’s Creek, ktorú kedysi počul…

V tomto momente sa mení tón celej knihy. Ústredná historka je akousi samostatnou časťou, knihou v knihe, ktorá by kľudne mohla byť súčasťou zbierky C.A. Smitha alebo už spomínaného Lovecrafta. Hermanova legenda sa vracia do minulosti, do čias, keď sa začalo s výstavbou vodnej nádrže Ashokan. Obrovský projekt privádza do oblasti rôznych ľudí hľadajúcich prácu. Či už na stavbe samotnej priehrady, čistení územia, ktoré sa ocitne pod vodou, alebo pridružených prác, ktoré zaistia chod a fungovanie celej tejto megastavby. Krátko predtým prichádza do jednej z pôvodných osád aj tajomný cudzinec a stane sa predmetom mnohých historiek a nevraživých pohľadov. Avšak zakrátko postupne upadne do zabudnutia. No len do momentu, keď sa v pracovnom tábore začnú diať podivuhodné udalosti, výrazne zasiahnu do životov niekoľkých ľudí a navždy ich zmenia. Niektorí z nich budú musieť siahnuť po dávno zabudnutých znalostiach, ktoré majú len veľmi málo spoločné s vedeckými postupmi a vedomosťami nadobudnutými bežným štúdiom…

Rôzni protagonisti príbehu sú svedkami len časti týchto príhod. Výsledné rozprávanie je teda tak trochu skladačkou osobných zážitkov jednotlivých postáv a ich úloh v nich. Langam túto časť rozdelil do kratších kapitol, venujúcich sa jednotlivým postavám a menším časovým úsekom. Tie nie sú úplne lineárne usporiadané, skôr riadené tým, ako sa jednotlivé fakty dozvedá tá-ktorá osoba v príbehu. Zdalo by sa, že to bude na škodu a výsledok nebude držať pokope, ale opak je pravdou. Výsledne rozprávanie krásne plynie a nie je ťažké udržať krok s rozprávačom. Sám autor hovorí, že takýto vnorený ‘koncept’ je mu blízky a napísať časovo jednoduchý príbeh, odvíjajúci sa od začiatku do konca, nie je pre neho ľahkou úlohou.

Ako som už spomínal, takmer celú knihu sledujeme, ako udalosti smerujú k neodvratnému koncu. Otázkou je len, ako veľmi zlý ten koniec bude. Po rozprávaní v bistre sa teda naša dvojica vydá na ryby k Dutchman’s Creek v tretej časti príbehu, ktorý tvorí záver a zároveň akosi rámcuje celé rozprávanie. V tomto momente naberú udalosti celkom rýchly spád, až som mal pocit, že autor sa po rokoch písania snaží celú knihu rýchlo uzavrieť. To je jedna z pár drobných výtok, ktoré k Rybárovi mám. Zároveň však musím podotknúť, že tam, kde by iní možno dali definitívnu bodku, Langam pridá ešte jeden dodatok, a za ním ďalší, aby celému svojmu rozprávaniu nechal otvorený koniec a v čitateľovi zanechal pocit neistoty.

Počas čítania, hlavne prvej časti, som mal neustálu potrebu vyhľadávať si reálne zábery miest, kde sa príbeh odohráva. V skutočnosti nešlo o ničím výnimočné lokality, kľudne by to mohlo byť okolie vodnej nádrže kdesi na Slovensku. A práve tým to bolo zaujímavé. Langam, podobne ako jeho kamarát Laird Barron, dokáže vytvoriť tú neurčitú nepríjemnú atmosféru, kde vás presvedčí, že možno kdesi za rohom vašej obce či mesta sa skrýva čosi tajomné, doposiaľ neobjavené. Stačí sa možno raz v poryve vetra rýchlejšie otočiť, prejsť hmlou ďalej, než je zvykom, a razom sa ocitnete na čudesnom mieste, ktoré s našou realitou nemá nič spoločné. A práve to mám na takýchto dielach rád. Keď si k tomu človek predstaví rozsiahle americké lesy a doliny, tento pocit neprebádaného bude ešte o čosi intenzívnejší.

Autorov štýl je svižný a veľmi ľahko sa číta. Netopí sa v siahodlhých opisoch, avšak ani neoplýva prvoplánovou akciou a násilím. Všetkého je tu tak akurát na to, aby vybudoval atmosféru, udržal pozornosť čitateľov a zároveň nechal dostatok priestoru pre ich fantáziu. Kniha mala vraj chvíľu problém nájsť vydavateľa, pretože pre žánrové vydavateľstvá bola príliš literárna a pre literárne vydavateľstvá zase príliš žánrová.

Ak by som mal niečo v závere vytknúť, tak je to už spomínaná, trochu uponáhľanejšia záverečná časť. A možno až prekvapivá rýchlosť, s akou sa protagonisti historického príbehu vysporiadali s nadprirodzenom a prijali ho, takpovediac, za novú realitu. To sú však len veľmi drobné chybičky na kráse inak skvelej knihy.

Záver: Či je Rybár jedným z najlepších hororov posledných rokov, ako ho často titulujú, neviem. Na to mám z tohto žánru načítané veľmi málo. Rozhodne je však knihou, ktorá chytí a nepustí až do konca. A aj po poslednej strane ostane pocit uspokojenia a príjemného zážitku, na ktorý sa dobre spomína. Rozhodne ju budem odporúčať všetkým svojim kamarátom, ktorí majú žánrovú literatúru radi. A odporúčam ju aj vám, či už sú horory vašim primárnym objektom záujmu alebo len okrajovým. A pokiaľ ste ich doteraz ignorovali, myslím, že Rybár je skvelou prvou voľbou. Navyše, minulý rok autorovi na česko-slovenskom trhu vyšla aj zbierka poviedok Širá, masožravá obloha a další nestvůrné geografie, v ktorej jednou poviedkou pomyselné univerzum Rybára rozširuje. Ostáva len dúfať, že jeho knihy zaujmú a dočkáme sa časom aj ďalších jeho románov a zbierok. Bola by veľká škoda, ak by to tak nebolo….

Pôvodný názov: The Fisherman (2016}

Vydavateľstvo: Fobos

Rok vydania: 2021

Vydanie: prvé

Jazyk: český

Počet strán: 328

Väzba: viazaná / pevná s papierovým obalom

Preklad: Petr Kotrle

ISBN: 978-80-7642-554-5