0 Tu bola pre mňa 'bleskom z jasnho neba'. O autorovi som dovtedy nepočul, ani jeho svet Coraabie a hru z jej prostredia som nepoznal. O to väčšie a príjemnejšie prekvapenie to bolo. K domácej fantastike pristupujem opatrne, ono tých fakt kvalitných vecí veľa nebýva, a aj keď je niečo vynášané do nebies, často to býva nanajvýš priemer. Tentoraz ale dostávame z ničoho nič, bez nejakých predchádzajúcich náznakov, poviedok, čohokoľvek, hotové dielo od 'vypísaného' autora, ktoré má potenciál preraziť aj v zahraničí. Príbeh sleduje osudy generačných lodí, putujúcich na akýsi mýtický skladkový svet Coraabie, plný surovín a bohatstva. Román je písaný formou denníku ctihodnej Tal Kusa-Gammah, vodkyne klanu, ktorý ovláda jednu z lodí. Prvá kniha sa venuje jej detstvu a dospievaniu, kedy naivnému dieťaťu postupne padajú klapky z očí a pomaly spoznáva celkom nehostinný a krutý svet v ktorom žije. Učí sa na vlastných chybách a neúspechoch, ktoré ju posúvaju ďalej a pripravujú ju tak na jej ďalšiu životnú rolu. Často mimo zrak dospelých, bez ich vedenia a usmernenenia. Tak ako Kusa-Gammah postupne objavuje a spoznáva svet, máme ho možnosť aj my pomaly objavovať. Ide tak o skvelý spôsob world buidingu, ktorý autor zvolil. Zo začiatku sa trochu zdá, že tempo je pomalšie, a často sa nič nestane, no aj tie najmenšie náznaky majú dopad v budúcnosti. V poslednej tretine sa príbeh už poriadne rozbehne, dôjde na intrigy, násilie a aj celkom silné momenty poznačené krutosťou. Kniha konči v podstate v polovici, kedže oba diely tvoria jeden ucelený román, rozdelený, zrejme kvôli lepšej predajnosti do dvoch kníh. Čo sa týka samotného vydania, tak tu Argo odviedlo skvelú prácu. Pevná väzba bez prebalu, zato s výraznou obálkou a farebnou oriezkou. Titulná čierno biela ilustrácia od francúzkeho ilustrátora Johann Bodina, ktorého práce su ladené skôr do temnejšieho tónu, okamžite upúta pozornosť. Kniha je doplnená o nakresy a mapy, ktoré pomáhajú s orientáciou vo svete Coraabie. Kapitoly su výrazne oddelené, občas doplnené o akési citáty a celková typografická úprava zaujme už na prvý pohľad. Spolu so soundtrackom od autora, tak kniha tvorí uceleny zážitok a výnimočný počin na domácej scéne. Vec ktorú by mal mať každý fanúšik sci-fi vo svojej knižnici. Niektoré članky 0 Tu prirovnávajú k Dune, a aj keď to može pôsobiť len ako čisto marketingový ťah, musím povedať, obzvlášť ako veľký fanúšik univerza Duny, že náznaky a potenciál tam sú, a nemôžem teda namietať. Samotný autor pri osobnom stretnutí pôsobil veľmi pokorne, ale zato cieľavedomo, a želám mu veľa úspechov a daľších zárezov v jeho Coraabskom univerze.

Musím povedať, že môj vzťah k Lemirovi je jeden z tých, kde sa mieša náklonnosť s neporozumením. Sú momenty kedy sa mi trafí do chutí, ale inokedy zase len nechápavo pozerám a nerozumiem všeobecnmu nadšeniu. Bohužiaľ, Matka spadá skôr do tej druhej kategórie. Matka je príbehom skupiny detí, ktoré musia samé prežiť na palube kolonizačnej lode. Úvod je celkom brutálny, možno pre niketorých až šokujúci, pripravujúci scénu pre príbeh s tónmi Pána múch. Avšak Lemire pomaly začína pridávať ďalšie témy a kúsky sveta, ktorý nie je schopný v rozsahu jednej knihy poriadne vybudovať. A celé sa to začne pomaly rozpadať. Postupne začnete poorovať viac a viac chýb v logike a príbehu, čo výrazne degraduje zážitok z celej knihy. Kniha začína skvelou expozíciou, kde sledujeme dve rodiny, obe s diametrálne odlišným prístupom k životu a výchove, takže to tak trochu vzbudí očakávania, že s tým autor bude nejako pracovať ďalej a vo vhodný moment sa k tomu vráti. Opak je ale pravdou, celé to vyšumí nejako do stratena, a pre nasledujúci vývoj príbehu a postáv to nie je až také dôležité. Podobne, na konci príbehu, kedy sa ho Lemire snaží nejak celý uzavrieť, sme svedkami istých výrokov, pre ktoré v celom príbehu nie je žiaden podklad. Celé mi to teda prišlo, akoby autor chcel napísať skutočne zaujímavý príbeh z prostredia vesmíru a kolonizáacie, avšak neovládal, prípadne si nedoštudoval základne aspekty ako to v skotočnosti funguje, poprípade mohlo-malo by podľa nejakých všeobecne známych zákonitostí. Používa bežne známe trópy žánru, avšak pôsobí to skôr ako lacná vykrádačka. Čo je celkom škoda, nakoľko ak by ostal len pri pôvodnej téme AI stavajúcím sa postupne matkou a dospievaním detí, a viac ju rozpracoval do hĺbky mohlo to myslím dopadnúť oveľa lepšie. Vo výsledku to tak vo mne vyvolalo zmiešane pocity, kde na jednej strane je celkom zaujímavý nápad, no na druhej biedne prevedenie s miestami až neslušným zneužitím žánru.

Další pekný zárez v sérii, tentokrát od 'otca zakladateľa'. Veľmi príjemné a svižné oddychové čítanie. Hrdinovia tentokrát súčasne riešia dva paralelné prípady (teda vlastne tri:) Vo výsledku sa toho veľa nestane, a skôr ide o také to chystanie javiska pred ďalším dejstvom, ale remeselne kvalitne a vtipne napísané. Konce oboch prípadov síce prišli celkom náhle, a vyvrcholenie jednej z liniek sa odohraje mimo záber - čo je tak trochu menší podvod na čitateľoch. Ale zase Vincencova linka pobavila a dúfam, že v budúcnosti sa s novo získanými vzťahmi ešte bude pracovať. Krátky, ale poctivý brak pre všetkých fanúšikov!

Prvý diel riadna namotávka, po celej prvej sérii mierne vytriezvenie. Dostavil sa mierny pocit sklamania z toho, že v podstate je to neustále pobehovanie hore dole, od jednej zdrcujúcej prehry k ďalšej a vlastne sa nič, čo by posunulo príbeh výraznejšie ďalej, nedeje. Na 25 dielov by to chcelo viac rozvinúť niektoré dejové linky naznačene v úvode, alebo skrátiť o pár epizód. Čo ma trocha zarazilo je, ako ľudstvo na pokraji vyhynutia žije na relatívne vysokej úrovni, mestá čisté, krásne vystavané a napriek neustálemu útlaku a prehrám sú prostriedky na dobre vybavenú armádu a nažehlené uniformy. Myslím, že storočia prakticky neustáleho vojnového stavu by sa na takejto civilizácii podpísali a element rozkladu spoločnosti a biedy by bol zaujímavým obohatením, robiacim svet uveriteľnejším. Stále však ide o nadpriemerné anime, plné zvratov, postavy zomierajú možno ešte vo väčšom počte než v GoT a je zaujímave sledovať ich vyrovnávanie sa so všadeprítomnou smrťou a postupné dospievanie a uvedomovanie si nutnosti polupráce pre vyšši zmysel. Pár momentov je skutočne super, keď človek pozerá a čuduje sa čo sa to vlastne stalo a poprípade si dá chvíľku na predýchanie. Uvidíme, či sa dočkáme aj druhej série, a ak áno, či sa o svete titanov a ich úmysloch dozvieme niečo viac.

Je to už pár rokov, čo som v Levných Knihách natrafil na knihu 47 róninů, príbeh a legenda pre Japonsko asi tak významná ako pre nás Juraj Jánošík. Po zhliadnutí prvého traileru však boli moje očakávania rozporuplné. Príliš veľa mágie a nadprirodzených bytostí, a hlavne, Keanu ako samuraj...Po zhliadnutí však musím povedať, že to nedopladlo až tak zle, áno určité veci pôsobia ako umelý konštrukt aby si v tom mohol zahrať aj herec neázijskeho pôvodu, aj bez tej mytológie by to fungovalo lepšie výsledok však neurazí. Krásna krajina, farebné scenérie a kostýmy a hlavne príbeh o odvahe, cti a oddanosti, ktorý dominuje celému snímku. Ak máte radi Japonsko a japonské filmy prídete si na svoje. Ak zase vyhľadávate ten neurčitý Reavsov výraz ktorým vyjadrí všetko tiež nebudete sklamaný. A ak len chcete stráviť večer s jednoduchým pohodový filmom kľudne zvoľte 47 roninov a ich príbeh...