Šípová Ruženka je jeden z mojich obľúbených príbehov. No mnoho variácií naň nenájdete, hoci bol spracovaný nespočetne veľakrát. Vždy je to o tom, že princ sa zaľúbi do tajomnej krásky, ktorá už sto rokov spí uprostred hradu obrasteného tŕním. Zvyčajne preto, že napriek svojmu vznešenému pôvodu skúsila obyčajnú prácu.

Neil Gaiman napísal svoju vlastnú verziu tohto príbehu. Zatiaľ je najlepšia, s akou som sa stretol. Až tak, že o nej chcem napísať. Tenká knižka Spáčka a Vreteno ľahko unikne pohľadu, keď je zasunutá na poličke, ale keby ju niekto pred vás položil, okamžite zaujme. Ilustráciami. Tie má na svedomí Chris Riddell a bez nich by Gaimanov príbeh nefungoval. Nie len preto, že ho ilustrujú, ale priamo dopĺňajú. Tisne sa mi na jazyk slovné spojenie „grafický román“, ale tak ďaleko to nezašlo. Čitateľ by však bol bez Riddellových ilustrácií stratený a stratila by sa aj atmosféra Gaimanovho textu.

Ten je napísaný vzletným archaickým jazykom.

Samotná atmosféra je tajomná, poetická, miestami hororová s jemným nádychom erotična. Presne taká, aká rozprávka má byť. Tak zaujme aj decká, aj dospelých.

Na knižke je najzaujímavejší príbeh. Nepadnú v ňom žiadne mená, kontext si domýšľame z dialógov a náznakov. No i tak vieme, že Ruženku sa miesto princa vyberie zachrániť Popoluška. Nie pre lásku, ale pre povinnosť voči vlastnému kráľovstvu.

Ak tušíte príbeh s umelým nasadením lesbickej tematiky, tušíte zle. Gaiman skôr vytvára jeho vlastný model silnej ženskej hrdinky – starostlivej, krehkej, no odhodlanej. Materskej. Berúcej život do vlastných rúk, no bez toho, aby vulgárne porušovala konvencie. Krehká rovnováha, veľmi krehká – náklon na jednu stranu vytvorí chlapa v sukni, náklon na druhú umelú a samoúčelnú postavu.

Okolo tejto idey Gaiman vystaval tradičnú rozprávku, no nie tak tradičnú, aby nedošlo na nečakané zvraty.

Najlepšie je, že príbeh pôsobí ako súčasť živého väčšieho sveta. Sveta, ktorý, aspoň pokiaľ ja viem, mimo tejto knihy neprišiel k životu. Ešte neviem, či je to zle alebo dobre.

Spáčka a vreteno je krásna, skvelá knižka, napísaná poetickým jazykom (čo miestami český preklad robí trochu neprehľadným). Doplnená o nádherné ilustrácie. Miestami správne znepokojivá, nepredvídateľná, odvážna a zároveň tradičná. Je to zjav, ktorý by milovník fantastiky nemal prehliadať.

Nezaberie veľa času. Veď má iba 60 strán.