zuna
Takže, podľa mňa sa prvá osoba vydarí skôr
keď je rozprávač viac pozoroveteľ, ako hlavný hýbateľ deja, keď je to niekto kto nás cez vlastný pohľad na svet oboznamuje so skutočnosťou,
vecami, ktoré sa okolo neho dejú, a ktoré sa dejú v spoločnosti (moje obľúbené knižky, kde sa to vydarilo
Plechový bubienok, Volám sa Ašer Lev, Malý veľký muž, Biela pevnosť). Napísať to tak,
aby rozprávač bol úplne ústrednou postavou a tou, čo je tá skvelá, jednoducho správňák
a nebolo to patetické a trápne, aby to nemalo syndróm Old Shatterhanda (jedným úderom päste som ho zložil, skolil som grizliho ranou dýky do srdca ...)
je ohromne ťažké a táto tvoja poviedka moju domnienku potvrdzuje. Celkom by ma zaujímalo, aký máte názor vy ostatní.
No, a čo sa týka námetu, je pekne pritiahnutý za vlasy, ale vôbec ma to neruší. Uveriteľne sa dá spracovať ľubovoľná šialenosť :)
12.10.2015