Hľadá sa robot, ozbrojený a nebezpečný
Julii bolo v taktickom skafandri neznesiteľne horúco. Vlhký pralesný vzduch dorážal do kovových súčiastok brnenia a kalná voda jej siahala takmer až k pásu. Vidina odmeny však stála za všetky útrapy. Za dolapenie strateného robota ponúkali rozprávkovú sumu, keď sa akcia podarí, a Julia pridá svoju tretinu k doterajším úsporám, bude sa môcť na prácu lovkyne odmien konečne vykašľať.
Ktovie, čo má ten robot na rováši. Andymu, šéfovi, povedali len, že niečo ukradol. Informáciu, čo to bolo, klasifikovali ako „need to know“. A na dolapenie utečenca to lovci naozaj vedieť nepotrebovali. Stačil opis a posledná známa lokalita, ktorou bola zhodou okolností táto džungľou zarastená planéta.
Dno močiara zrazu začalo prudko klesať a Julia stúpila do prázdna a stratila rovnováhu. Kým v nemotornom obleku opäť našla akú-takú pevnú pôdu pod nohami a vynorila sa spod hladiny, po jej dvoch parťákoch nezostala ani stopa. Nikde nikoho. Komunikačné linky zabudované v skafandri boli mŕtve, bez signálu. Len výcvik jej zabránil, aby nezakričala ich mená.
Čo najrýchlejšie, no zároveň opatrne, aby opäť nespadla, sa prebrodila na druhý breh rieky. Konečne preč z voľného priestranstva a v bezpečí medzi stromami. Ako mohli zmiznúť? Tak rýchlo a tak bez stopy? Očami skúmala hladinu rieky, no neuvidela nič.
A potom jej brnenie zrazu prestalo fungovať. Všetky blikátka a pípatka stíchli a zhasli a ona sa pod váhou zrútila na zem a zostala nehybne ležať naboku.
Bol tam, medzi stromami, hľadaný robot. Vysoký model XA120, humanoid, no vybavený aj dlhými chápadlami, obojživelný, najčastejšie používaný ako ochranka pri prieskumoch nových planét. Ale v rukách držal čosi, čo rozhodne nebolo v jeho základnej výbave. Svietiacu sféru zasadenú do hlavice dlhej tyče, nezasväteným by mohla pripadať ako extravagantný zdroj osvetlenia. Julia ale presne vedela, čo to je. Vedela to, lebo ten vynález pomohla vyrobiť. A zároveň bol dôvodom, prečo sa musela vzdať predchádzajúceho života a žiť skrytá medzi lovcami odmien. Lebo všetci, čo na tej zbrani, lebo to bola zbraň, pracovali, zomreli nešťastnou náhodou za podivných okolností. A tak zanechala svoj pohodlný život a vytratila sa za noci. V galaxii je ľahké sa stratiť, keď viete, ako na to.
Nasrať na need to know... Ak ho hľadali pre krádež tejto veci, mali im to povedať! Andyho a Joea to po vyradení brnenia zrejme dostalo na dno rieky a už je po nich. Mala šťastie, že ju zasiahol na suchu.
Okolo robota sa zhŕklo niekoľko tvorov, nízkych, pripomínajúcich pozemské opice, ale oblečených v jednoduchých bedrových rúškach a z nástrojmi v rukách. Inteligentní domorodci. Ale to predsa. Na tejto planéte inteligentný život nebol. V záznamoch bola vedená ako vhodná pre ťažbu a kolonizáciu, s veľkými ložiskami vzácnych zemín, presne tých, ktoré ľudstvo potrebuje pre všetku svoju elektroniku. Julii netrvalo dlho, kým si spojila dve a dve.
Kým premýšľala, rukami hľadala mechanickú poistku, ktorá by jej pomohla dostať sa z brnenia.
Domorodci sa k robotovi správali úctivo, kládli mu k nohám kvety. Julii, došlo, že ho pokladajú za šamana, ak nie boha.
Vysúkala sa z brnenia a v zmierlivom geste pristúpila k robotovi.
„Nie som ozbrojená, už nie!“ kývla k brneniu. „Chcú ich zabiť, však?“ spýtala sa ho a kývla k domorodcom, ktorí na ňu vyjavene hľadeli. „Zatajili inteligentnú civilizáciu, aby planéta nebola vyhlásená za chránenú.“
„Áno,“ odvetil mechanický hlas. „To nie je správne. Je to proti programu, protokolu.“
„Preto si ukradol tamto?“
„Jediná šanca. Zbraň vyradí všetku techniku na planéte.“
„Ty to chceš zapnúť na maximum? Ale... ale... To odpáli aj teba.“
„Malá obeť na uchránenie protokolu.“
„Ale čo potom? Keď zničíš seba, kto ich ochráni? Keď prídu ďalší?“ Robot pokrčil plecami, zamyslene chytil palicu so zbraňou do oboch rúk a ponúkol ju Julii.
A do pr… Zahrešila v duchu. Už druhýkrát v živote bola takmer za vodou. A zase z toho nič nebude.
***
Večer statočnému robotovi vystrojili pohreb hodný boha. Kým tancovali okolo ohňa, oblohu osvetľovali padajúce hviezdy. To pozemské vesmírne lode, ktorým náhle zlyhali všetky funkcie, horeli v atmosfére. Julia len dúfala, že robot vyrátal čas zapnutia zbrane dobre, tak aby im nič nespadlo na hlavu.
Hodnotenie poviedky:
Ak chceš hodnotiť poviedku, musíš byť prihlásenýDiskusia

Bolo tam pár chybičiek a preklepov, ale inak poviedka s pekným potenciálom :) a blikátka a pípatka dostali aj mňa. Krásne :D
05.04.2025

Napad super, prevedenie mohlo byt o nieco lepsie, i ked za ten cas skvele. Za mna naj blikatka a pipatka :D !!!
05.04.2025

Zaujímavá poviedka, nečakal som, že by ten signál mohol mať dosah až tak ďaleko do vesmíru.
06.04.2025