Ochrancovia človečenstva

Sám autor túto poviedku uviedol týmito slovami: "Posmrtný život, ufoporno a mocichtivý démon...". Nuž, uvidíme, čo z toho naozaj bude :-)
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Ochrancovia človečenstva
Ilustračné obrázky k spacenews - Ochrancovia človečenstva / Zdroj Disclaimer
---<>- Kopulácia -<>---
Neveľká loď si razila cestu atmosférou plynného obra zanechávajúc pritom za sebou trojicu kondenzačných pásov. Fijrr cez okrúhle okienko sledoval obrovské kopovité mraky, ktoré míňali. Bol rád, že sa vracia domov a vychutnával si pohľad na tyrkysovú Pantalaskú oblohu. Mal veľké šťastie, pretože ako jediný člen posádky výskumnej základne prežil útok. Nič si z neho nepamätal a prebral sa až v ošetrovni s veľmi zvláštnym pocitom. Vedel, že s ním čosi nebolo v poriadku, ale pokúšal sa na to radšej nemyslieť. Snažil sa sústrediť na svoju družku Kaas, ktorá ho istotne netrpezlivo očakávala. Nebyť tej nešťastnej udalosti, bol by už dávno po službe a mohli by sa spolu venovať plodeniu potomstva. Kaas však našťastie ešte stále zostávalo zopár plodných dní.
Loď sa úctyhodným oblúkom vyhýbala obrovskému akreoleudorontovi, ktorý so široko roztiahnutými plutvami odpočíval v popoludňajších lúčoch slnka, aby sa večer mohol plný síl vydať na lov do hlbších vrstiev. Bolo nutné spomaliť, pretože sa tu hemžilo množstvo plateopter, ktoré neustále prelietavali medzi ostrovmi tvorenými mechovitým rastlinstvom. Pochutnávali si na ich biomase, čím narúšali ich aerostatickú rovnováhu a spôsobovali ich pozvoľné klesanie. Iné zase stúpali z nižších úrovní, kde mohli regenerovať, aby opäť nasýtili početné kŕdle a uzavreli tak kolobeh prekvitajúceho ekosystému. Množstvo zvierat bolo miestami také veľké, že zrážkam s nimi sa dalo vyhnúť iba vďaka účinným zvukovým a svetelným plašičom.
Fijrra pohľad na túto scenériu tešil. Bol to symbol hojnosti života a plodnosti, ktoré ako každý správny Kerletián vyznával. Spolu s Kaas mali už stovky potomkov, veď najobľúbenejšou činnosťou ich rasy bolo práve rozmnožovanie. Keď zbadal obrovské vznášajúce sa mesto obohnané širokým, dobre udržiavaným prstencom miestnej flóry, jeho duša pookriala ešte väčšmi. Od styku so svojou družkou ho delilo už len zopár chvíľ.
Loď pristála na plošine medzi skupinou vysokých veží. Fijrr sa vyplazil von, kde ho už čakala úplne nahá Kaas, tak ako to Kerletiánskym samičkám v čase plodnosti kázali zvyklosti. Aj keď bolo jej telo kvôli chladu mierne konstrihované, načervenalá plodnicová blana jej visela takmer až po zem. Vzrušený Fijrr sa k nej ihneď premrštil a ich komunikačné chápadlá sa navzájom obmotali, aby sa mohli zhovárať rečou jemných svalových kontrakcií.
„Môj drahý, tak som sa bála. Čo by som si bez teba počala s mojimi vajíčkami.“
„Poďme domov.“
Obaja v objatí vošli do tunela, ktorý viedol do útrob mesta zanechávajúc za sebou čiaru lepkavej tekutiny, ktorá začala vytekať z Kaasiných nezahalených plodidiel.
„Šetri si to na doma.“
Zavtipkoval Fijrr, ktorého žľazy pracovali tiež na plné obrátky napĺňajúc jeho kombinézu mazgľavou hmotou.
„Kto maže, tomu to ide.“
Opätovala mu žart. Keď obaja nastúpili na transportnú plošinu, Fijrr sa okolo nej pokúsil obmotať ešte viac, no zamedzoval mu to jeho pevný úbor.
„Počkaj, ešte nie. Hneď sme u nás.“
„Koľko máš vajíčok?“
„Deväťdesiattri.“
Odvetila hrdo. Bol to zatiaľ jej rekord a najplodnejšie roky mala ešte stále len pred sebou.
„Si skvelá, milujem ťa.“
Objali sa ešte pevnejšie a vydržalo im to až po príchod k ich bytu.
Vplazili sa dnu a Fijrr sa mohol konečne zbaviť svojho prevlhnutého mundúru. Až to čľaplo, keď ho zo seba zhodil. Kaas sa roztiahla v plytkej no širokej nádobe a z celých síl napla svoju plodnicovú blanu, ktorá sa teraz impozantne týčila až ku stropu. Jej vylučovací chrchlič sa spenil a vyprskol z neho kus natrávenej potravy.
„To boli moje raňajky. Nevedela som, kedy presne prídeš.“
Ospravedlňovala sa natiahnutým chápadlom. Fijrr nič neodvetil, pretože ho to vzrušilo ešte viac, čo však pred ňou nemohol priznať, pretože nechcel, aby ho považovala za devianta. Svoje oplodňovače už v sebe nedokázal dlhšie udržať a prudko ich vychrstol priamo k nej, pričom ostriekal jej stoporený vejár výdatnou dávkou pohlavných štiav. Kaas si vychutnávala, ako stekali po jej slizkom tele. Jej požitok však dosiahol vrchol, keď sa ich telá konečne zliali v jednu rytmicky sa vlniacu masu prikrytú Kaasinou červenou blanou.
Bola to skvelá kopulácia a obaja si ju užívali plnými dúškami. Fijrra však zrazu ovládol mrazivý pocit. Chcel prestať, no nemohol. Stal sa bezmocným svedkom toho, ako niekto cudzí v jeho tele súložil s jeho milovanou družkou. Premohol ho obrovský strach a želal si jediné - aby to čím skôr prestalo. Pocítil zlomyseľný smiech.
„Kto si? Čo si zač?!“
„Som Roorgh.“
Fijrrove zdesenie bolo nepopísateľné. Spomenul si na všetko, čo sa stalo na základni. Hrôza naplno ochromila už aj jeho myseľ. Cudzinec si jeho duševné rozpoloženie priam vychutnával a naďalej sa mu vysmieval.
„Sleduj, ako oplodňujem tvoju ženu. Vidíš, ako si to užíva? Haha, ha... Vôbec nič netuší, myslí si, že jej dávaš potomkov. Budú to však moje deti! Všetkých deväťdesiattri. Prvá generácia novej rasy, ktorá ovládne vesmír. No ty, úbohý slizký tvor, ty sa už toho nedožiješ.“
Kaas si medzitým vychutnávala, ako jej dutinami prúdil Fijrrov tekutý genetický materiál a prebúdzal jej vajíčka k životu. Tento slastný pocit v nej však náhle pominul, keď si uvedomila, že jej druh sa nehýbe.
„Fijrr! Čo ti je?! Preber sa!... prosím, Fijrr!“
Vystrašene vyhmatávala zúfalé slová do jeho mŕtveho chápadla. Ešte viac ju však vydesilo to, že začala strácať kontrolu nad vlastným telom. V jej vajíčkach bolo niečo cudzie a nebolo to od Fijrra.
Bola už pod plnou kontrolou a mohla len bezmocne sledovať, ako opúšťa svoj domov a mieri do rastlinného prstenca za mesto zanechávajúc za sebou svojho mŕtveho druha. Zažívala hrozné pocity, aké si dovtedy ani len nedokázala predstaviť. Nebolo jej dovolené sa s ním ani len naposledy rozlúčiť.
-:-:-:-:-:-
Roorghovi potomkovia boli silní hneď po narodení. Stvoril novú rasu a nazval ich Karemaliánmi. Na túto príležitosť čakal celé veky a jeho trpezlivosť sa mu vyplatila. Za pár dní ovládol celý prstenec a keď zosilnel ešte viac, napadol aj samotné mesto. Potom ďalšie a ďalšie. Úbohí Kerletiáni mu slúžili len na rozmnožovanie a následne ako potrava. Čím viac detí mal, tým bol silnejší a nemohli ho nijako zastaviť. Do roka mu podľahol celý Pantalas.
Planéta sa v priebehu niekoľkých rokov začala meniť na nepoznanie. Karemaliáni ju prikryli súvislou sférou, aby mali čo najviac priestoru pre svoju rýchlo sa rozrastajúcu populáciu. Pre miestny ekosystém to bola katastrofa. Ostrovy flóry sa v nižších vrstvách nemohli v absolútnej tme obnovovať a bylinožravce, ktoré zostali nad pevnou stenou zahynuli od hladu. Rovnaký osud neminul ani predátorov. Prežilo len niekoľko druhov, ktoré sa dokázali prispôsobiť podmienkam nového sveta ovládaného Roorghovými Karemaliánmi.
Nemohol sa však uspokojiť len s jednou planétou. Jednak si jeho potomstvo vyžadovalo mnoho potravy, ktoré Pantalas nedokázal vyprodukovať, no poháňala ho aj jeho neukojiteľná túžba po moci. Nemohol sa jej nebažiť, potreboval stále viac. Túžil byť najmocnejším démonom Galaxie - konečne byť niekým. Vydal sa do vesmíru a najbližšie storočia sa venoval dobývaniu nových teritórií. Už nikdy viac nechcel byť len bezvýznamným vydedencom potulujúcim sa medzihviezdnym priestorom.
---<>- Légia -<>---
Mlčky sme sedeli a čakali. Ešte dvestodeväť sekúnd. Posledné minúty pred presunom boli vždy najdlhšie. Vtedy niet čo povedať, akékoľvek slová by boli zbytočné a motivačné reči veliteľov by vyzneli hlúpo. Aj tak sme vedeli, čo robiť. Pre väčšinu z nás to nebolo po prvý raz. Mnohí zažili už dvadsať a viac akcií - tí šťastnejší z nás. Alebo menej šťastní? Ani neviem. Ja som ich už prežil sedem a vždy to bolo peklo.
Úspešnosť prenosov niekedy nedosahovala ani osemdesiat percent. Mohlo nás to vyhodiť do rozbúrenej rieky, do stien budov, či priamo do náručia nepriateľovi. Niekedy kvôli chybným údajom, či nepresným výpočtom aj tridsať metrov nad zem, alebo v horšom prípade aj pod. Z takého pohrebu zaživa sme mali všetci najväčší strach. Viem to, aj keď o tom nikto nikdy nehovoril nahlas.
Neboli sme tu dobrovoľne. Vojak si nevyberá kam ho pridelia a priestoroskokovým výsadkárom nechcel byť nikto. Nech to však znie akokoľvek šialenie, ak by nám dali možnosť dobrovoľne odísť, väčšina z nás by ostala. Niekto to už robiť musel. Možno len vďaka nám táto vojna nebola prehraná a ešte stále tu bola nádej na víťazstvo, presnejšie povedané viera v prežitie. Bojovať za ľudstvo, naše rodiny a priateľov, bolo našou povinnosťou. O tom nikto z nás ani na chvíľu nepochyboval. Aspoň mimo bojov, ale aj tie sme zvládali. Boli sme na ne cvičení.
Našou úlohou bolo podporiť ofenzívu na Enitar. Karemaliáni nám túto planétu zobrali pred pätnástimi rokmi, keď vyvraždili takmer šesťsto miliónov civilistov. Pre nich to bola len jedna z tisícok kolónií, no pre nás bola najväčšou obilnicou. Ak by sme ju nezískali späť, miliardy ľudí na Zemi, Marse, Alnare a Heraklese by začalo hladovať. Ľud bol už beztak ťažko skúšaný. Vyše desať rokov na prídelovom systéme, deti sa nerodili, epidémie boli čoraz častejšie, všetko prestávalo fungovať. Ak by sme túto bitku prehrali, ľudské pokolenie by čakala záhuba. Karemaliánom by sme už nedokázali viac odolávať.
Boli sme však dobre pripravení. Ich planetárnu obranu mala zaskočiť celá naša flotila. My výsadkári sme mali nepriateľa prekvapiť priamo na povrchu a postupne likvidovať jeho obranné stanovištia. Bolo dôležité zachrániť čo najviac našich lodí a s nimi aj milióny mužov, ktorých už nebolo možné nahrádzať tak, ako kedysi v prvých desaťročiach vojny.
Už len pol minúty. Všetci sme vstali a zoradili sa pred portálom. Odistili sme naše zbrane, všetko aspoň pohľadom ešte raz skontrolovali a už len s napätím sledovali odrátavanie posledných sekúnd na časomiere. Keď na nej zasvietila veľká nula, nepríjemne nás to vytrhlo z priestoru, aby sme sa v tom istom okamihu objavili o desiatky tisíc kilometrov ďalej na povrchu Enitaru. Presnejšie asi meter nad ním, čo však bola stále výborná presnosť.
Ihneď sme sa museli pozviechať. Boli sme uprostred riedkeho lesa, takže sme mali celkom šťastie, teda až na tých niekoľkých, ktorí skončili v stromoch. Neďaleko od mňa bol chlapec, ktorému z rozoklaného kmeňa vo vyše dvojmetrovej výške trčal iba kus trupu a hlava. Neviem, ako sa volal, ale myslím, že na akcii bol len po druhý krát. Smola takto dopadnúť pri pomerne hladkom presune. Ešte stále žil a zrejme sa pokúšal niečo povedať, no zo svojich úst dostal iba krvavé zvratky. Náš kapitán sa k nemu načiahol, aby mu do úst vložil svoju ampulku. Momivoľne som si vo vrecku nahmatal tú moju, no nepríjemné myšlienky som radšej zahnal preč.
Išli sme rýchlo ďalej a ostatných nešťastníkov uväznených v stromoch som si radšej nevšímal. Po chvíli sa z diaľky začal ozývať pravidelne sa opakujúci zvuk. Boli to výstrely z obrieho plazmového dela - nepriateľ bol už blízko.
O niekoľko minút sme už boli pred čistinou uprostred ktorej stála veľká kupolovitá stavba. Z parabolického kanónu na jej vrchu neustále s obrovskou rýchlosťou vyletovali silne žiariace modrozelené fľaky prinášajúc smrť našim chlapcom tam hore. Museli sme to čo najrýchlejšie zastaviť. Po Karemaliánoch nebolo stopy ani vonku ani dnu, takže budovu sme zakrátko obsadili. Stačilo len rozstrieľať zopár dverí a vyradiť niekoľko menších autoplazmometov. Rozmiestnili sme výbušniny a bežali von. V podstate rutinná akcia.
Po odpálení náloží sa zrútila časť kupoly a streľba z dela na jej vrchu konečne ustala. Museli sme čo najrýchlejšie ísť preč, pretože sme istotne upútali pozornosť nepriateľa a našou úlohou bolo vyhľadať ďalšie ciele. Začalo sa to dobre. Snáď si naši chlapci tam hore počínajú podobne.
-:-:-:-:-:-
Keď sme boli opäť uprostred lesa nastalo zemetrasenie. Najprv len slabé, no veľmi rýchlo stále viac silnelo, až nadobudlo nepopísateľnú intenzitu sprevádzanú ohlušujúcim dunením. Ani neviem, ako som sa ocitol v korune stromu. Držal som sa čo najpevnejšie, aby ma nestrhol silný vietor plný prachu, lístia i väčších kusov pôdy. Vôbec nič som nepočul. Zrejme mi praskli ušné bubienky, čomu nasvedčovala aj nepríjemná bodavá bolesť. Zdalo sa mi že pociťujem beztiažový stav, no mohlo to byť spôsobené mojou dezorientáciou. Všade naokolo totiž lietalo množstvo stromov, skál a postupne čoraz viac horúceho popola a všetko sa to neustále krútilo ako v nejakom obrovskom mixéri.
Už mi to bolo jasné - Karemaliáni použili tektonické bomby. Obetovali pre nich nevýznamnú planétu, aby zničili našu flotilu, ktorú sme okolo nej tak nerozumne zhromaždili. Teplota neustále stúpala a nič nenasvedčovalo tomu, že sa zastaví na znesiteľnej hodnote. Musel som už siahnuť po svojej ampulke. Prehĺtajúc horký jed som potom už len v úžase sledoval ten pekelný výjav. Všetko navôkol pohltili plamene dlhé aj stovky metrov, ktoré spolu s mračnami prachu vytvárali pod vplyvom búrlivého vetra bizarné predstavenie.
Smrtiaca látka ma našťastie zbavila bolesti no aj posledných zvyškov síl a tak som svoje telo vydal napospas zničujúcim živlom. Aj keď som už nič necítil, stále som vnímal. Sledoval som ako mi mizne jedno tkanivo za druhým. Najprv koža, ktorú zvyšky kombinézy už neboli schopné ochrániť, potom svaly, vnútornosti a napokon aj moje kosti boli bezozvyšku rozptýlené v jednoliatej žeravej mase.
Ešte nikdy som sa necítil tak slobodne. Mal som pocit, že môžem ísť kamkoľvek, ako keby už neexistovali žiadne prekážky a moje vedomie obsiahlo celé univerzum. Mal som chuť letieť do nekonečných hlbín a prečesávať galaxie, ako keď v lete kráčajúc popri poli dlaňou hladíte dozrievajúce klasy a nechávate si nimi štekliť prsty. Plný radosti som sa vydal na cestu. Míňal som hviezdokopy a hmloviny, medzi ktorými sa ako hmyz hemžili civilizácie, o ktorých majestátnosti som kedysi počúval legendy. Bolo to nádherné.
Niečo ma však zrazu začalo spomaľovať a priťahovať k sebe. Skúšal som sa tomu vymaniť, ale bolo to márne. Vracal som sa späť ku zničenému Enitaru. Volal ma hlas miliónov padlých druhov a vracali sa ďalší a ďalší. Pochopil som. Moje miesto bolo s nimi, neznáme zákutia vesmíru počkajú.
-:-:-:-:-:-
Sme ako jeden a nepotrebujeme žiadne slová ani zbytočné myšlienky. Poznáme našu úlohu a vieme čo chceme, čo musíme spraviť. Vydáme sa priamo na Karemalis, aby sme zničili nášho nepriateľa. Nevieme ako, ale dokážeme to. Vojna sa ešte neskončila. Zachránime ľudstvo, aby naše ženy a deti, ktoré tak milujeme, mohli na nás právom spomínať s hrdosťou. Splníme si našu poslednú povinnosť, nič nás nemôže nezastaviť.
---<>- Súboj -<>---
Od čias, keď Roorgh stvoril novú rasu a začal si ňou vydobíjať svoje postavenie, uplynulo niekoľko storočí. Už si ani len nedokázal predstaviť, že by bol ustráchaným démonom číhajúcim na čo najslabšiu korisť, akým kedysi býval. Teraz bol bohom, ktorý mal pod kontrolou významný kus Galaxie.
Jeho vnímanie bolo momentálne upriamené k bezvýznamnej kolónii na okraji jeho teritória, ktorú sa pokúsili znovuzískať ľudia. So svojím dielom skazy bol spokojný. Jednu malú planétu mohol oželieť - rozhodne to stálo za ten veľkolepý ohňostroj. Prichystal im pascu, ktorá im zasadila zdrvujúci úder. Ľudia ho síce nemali ako ohroziť, boli však rasou s veľkým potenciálom, preto ich bolo lepšie zlikvidovať už v zárodku. Nebol hlupák a nič nenechával na náhodu.
Sledoval, ako sa časti plášťa vracali späť na planétu - teraz už kompletne roztavenú guľu. Iné kusy zostávali na obežnej dráhe a miliardy tých najmenších nenávratne mizli v okolitom priestore. Určite obsahujú množstvo kovov, ktoré by Karemaliáni mohli ťažiť, pomyslel si a pritom si predstavoval obrovskú flotilu, ktorá by sa vďaka nim dala vybudovať. Odrazu si však uvedomil, že niečo nebolo v súlade s jeho plánom. Fyzicky vyzeralo byť všetko v najlepšom poriadku, no na jemnejšej úrovni tam voľačo bolo. Pred jeho zrakom sa začala formovať entita a rýchlo silnela. Cítil v nej čosi ľudské a vnímal, ako rastie jej odhodlanie. Rozhodol sa vrátiť na Karemalis, kde bola jeho moc najväčšia. Nechcel nič riskovať.
//////////////////
Cestou sme narazili na niekoľko Karemaliánskych lodí. Všetky boli napojené na akési šnúry, ktoré sa zbiehali v ich domovskej planéte, ako keby ich cez ne riadila akási sila. Vždy keď sme sa k nejakej z nich priblížili, spojítko sa na chvíľu pretrhlo. Nemalo však zmysel zdržiavať sa s nimi, naším cieľom bol Karemalis.
Nezaznamenali sme žiaden odpor, a tak nám nič nezabránilo dostať sa priamo až k nemu. Obaľovala ho akási škrupina, pod ktorou sa niečo skrývalo. Keď sme sa dotkli jej povrchu, praskla ako vajíčko, z ktorého sa začal predierať temný tvor. Roztiahol svoje končatiny ako obrovský pavúk a zapriestranil celý planetárny systém.
Prudko sa zahnal dvojicou údov, no namiesto úderu, ktorý sme očakávali, sa mu obi dva odlomili v mieste, v ktorom s nami prišli do kontaktu. Netvor zakvílil ako zranené zviera a stiahol sa do obrannej pozície. Vrhli sme sa priamo k nemu, no stihol sa nám vyhnúť.
Po niekoľkých ďalších pokusoch sme to napokon vzdali. Bol prirýchly, tento boj nemohol mať víťaza. Rozhodli sme sa preto vrátiť k našim. Budeme nad nimi bdieť a keď sa Karemaliáni, alebo niekto iný pokúsi napadnúť planéty, na ktorých žijú ľudia, spravíme všetko preto, aby sme ich ochránili.

Jozef Kohúr

Jozef Kohúr

Diskusia

Monika Kandriková
nič tu nie je vidieť, stala sa asi nejaká chybka. :D
15.03.2014
jurinko
Ja to vidim...
16.03.2014
Monika Kandriková
Už aj ja. Všetko O.K.
16.03.2014
draculin
Potesilo, ze to nie je zase dalsia miniatura, ani nezmyselny "prolog". Dokonca cistokrvne scifi a SO, super! Ale tak isto, privela chyb. ...Mimozemsky uvod je vlastne zbytocny. Na zvysok deja (pripadne aj toho, ktory by pokracoval po konci tejto poviedky) to nema nijaky vplyv, ze? Takze ide o postavy, propriety, cokolvek, co je samoucelne a nasledne nevyuzite. Je jedno, kde sa Karemaliani vzali, pripadne ako - ale to je nieco, co mohlo byt odhalovane postupne, aby citatel zistoval o tom, aka cesta viedla k sucasnemu stavu. Takto to posobi ako obycajna kuriozita, snaha hodit do textu nieco, co je sice zbytocne, ale snad zaposobo povrchnou zvlastnostou. Okrem ineho teda tie uvadzane mimozemske zivocichy/stroje su...cudzie. Nezname. A je mi uplne jedno, co su zac, pretoze inde uz nefiguruju. ...Nasleduje v podstate klasicka scifi, co je dobre, ale ma to zase velku chybu.
16.03.2014
Jozef Kohúr
Ešte by som si dovolil jednu poznámku na úvod: Písal som to so zámerom nadobudnúť pisateľské remeslo. Samotný príbeh je len "wtf freaky crap" a jediné čo som sa pri ňom snažil dosiahnuť bola pestrosť, aby jeho čítanie nenudilo. Pôvodne to mali byť dve krátke poviedky, ale spojil som ich, aby sa to tu objavilo naraz a nezaberalo to zbytočne dve miesta v poradovníku. Ich spojenie je príbehovo ešte slabšie ako oni samotné - to vidím aj ja, ale ako vravím: išlo mi len o precvičenie pisateľského remesla, takže najviac ocením pripomienky práve k nemu. Ak mnou predložený text nie je taký pestrý, ako som zamýšľal a je pre vás obtiažne vôbec prečítať aspoň prvú časť dokonca, tak sa ospravedlňujem - pretože vidím, že už tu mám hodnotenie 1, takže ktoviečo to asi nebude... Ale prípadné aspoň trochu konštruktívne pripomienky veľmi ocením.
16.03.2014
draculin
Na vlastne velmi maly priestor sa snazis vtesnat velku cast historie - a uplne prirodzene to je skratkovite. Samotny dej / postavy / zapletku / dejovy obluk to nema, ani nemoze mat - lebo nie je priestor. Retrospektivne rozpravanie je fajn, ale vacsinou same o sebe nestaci. ...Vcelku som ale spokojny. Jednak za napad ako taky, za druhe pre snahu to neodflaknut a za tretie - ze si sa pokusil napisat aj takto rozmachnutu poviedku ako jeden celok, nie ako dalsi prolog, alebo prvu kapitolu. Nie je to zdaleka dokonale, ale urcite to je na velmi dobrej ceste. Napad je sice scifi klise, ale to nevadi, ak je to dobre spracovane, kludne mozeme. Ako dielo si to nechaj niekde v zalohe a po zopar mesiacoch sa k tomu trebars vrat. Este raz to prejdi a najdi to, co je dolezite a rozhodujuce pre DEJ, na tom pracuj. Zbytocnosti vyhod. Tu je dolezity konflikt Ludia vs. emzaci. To je kostra.
16.03.2014
Jozef Kohúr
Draculin ma už predbehol... škoda - skôr som sa k internetu nedostal, až teraz. Ale inak vďaka za koment - beriem ho :-)
16.03.2014
draculin
Ten zvysok je len omacka, ktora ma tomu nieco dodat. Tak kludne skrtaj a likviduj, ale ten zaklad vymakaj do detailov. Ako vravim, ma nadej to byt sice nie prevratne, ale naozaj slusne :)
16.03.2014
Jozef Kohúr
Vďaka za koment, Draculin. Pracovať na tom už ďalej nebudem - tému a príbeh považujem za podradné. Neišlo mi o to, že čo, ale AKO to napíšem. Ak sa niekomu taký námet páči, nech si na ňom popracuje sám - rád si potom prečítam :-) Ale vážne - fakt je to len odpad. A čo to máš s tým "prológom" - veď nie som predsa... id... ehm, oné... Inak nič v zlom voči "prológistom".
16.03.2014
draculin
V poho, tak napises nieco ine a lepsie :P Ale v kazdom pade - myslim, ze neexistuje nic take ako "pisanie na skusku", aspon tazko pre kohokolvek z nas. Proste alebo napiseme cokolvek tak dobre a bezchybne ako sa da, alebo radsej vobec nie. Ak toto bola len skuska, chapem to tak, ze si tomu nevenoval 100% pozornost - ergo to dalsie by malo byt len lepsie :) A s klise si nerob prilis velku hlavu - kludne ich pouzivaj, len sa tym nedaj ovladat. Pokojne akykolvek otrepany namet, no a co? ;)
16.03.2014
Andrej Jakin
Otrasne dielo. Draculin zhodnotil dejovu cast, takze vies, preco to ako poviedka nijako neobstoji. Ked chces hodnotenie tvojho, ako vravis: "pisatelskeho remesla", tak nech sa paci: Text je neplynuly a nema ziaden spad. Clenenie textu na odstavce je umele a je vidno, ze si nim chcel iba zachranit tvoju neschopnost plynulo pokracovat v nacatej myslienke. Pokusy o prirovnania su absurdne, niektore slovne zvraty vyslovene rusive a dost by to kazili, keby vobec mali co. Celkovo to na mna posobilo, ako keby si nikdy v zivote neprecital ziadnu knihu a tam by si mal najskor aj zacat, skor nez si tu nechas uverejnit taky shit. Hodnotil som to jednym bodom, ale keby sa dalo, dal by som dal aj nulu... vlastne jedine pozitivum je, ze to aspon nie je pubertacky vykal typu "Vcera som videl twilight, pacilo sa mi to a musim nieco napisat...". Stale je to vsak velmi zle.
17.03.2014
Jozef Kohúr
Andrej Jakin - prečo si len taký krutýýý... :-) Pripomenul si mi moju učiteľku slovenčiny zo strednej školy, ktorá mi na viaceré slohy povedala "dobre teda, dala som ti za to trojku, len preboha nikdy neskúšaj nič písať, lebo to nevieš" snáď len nemala pravdu...
17.03.2014
Adhara
Nemyslím si, že by to bolo napísané až tak zle. Čo sa týka deja, áno, to posekanie na v podstate nesúvisiace pasáže nebol dobrý nápad. Skok od podrobného, priameho opisu scény k “v nasledujúcich rokoch sa dialo to a to” nemám rada ani v oveľa miernejšej podobe. Zaujímavejšie časti sa striedajú s menej zaujímavými, kompozícia je zlá, priveľa nesúvisiacich prvkov na primalom priestore, ale to už bolo spomenuté. Štylistika podľa mňa o dosť lepšia, i keď zlepšovať ešte jesto čo. Pomohlo by tomu aj menej polopatistických vznešených slov o boji za celé ľudstvo, ochrane a podobných veľkolepých témach. Pre mňa tak za 4, konzistentnejšia stavba by tomu vysúdila o dva body viac.
18.03.2014
jurinko
Pisat na skusku? Takze ako spatnu vazbu chces co? Hodnotenie na skusku? Take ti v podstate dal Andrej Jakin. Pomohlo ti to? Vies presne, co mas nabuduce zlepsit? Nie? Tak skus napisat nieco naozajstne, dostanes naozajstne hodnotenie (ako od draculina, ale mozno aj od viacerych ludi) a je sanca, ze naozajstne hodnotenie ti aj naozaj pomoze... Nehodnotim.
22.03.2014
Jozef Kohúr
Dobre, tak budúcu skúšku, ehm.. poviedku spravím poriadne po každej stránke - veď aj v príbehotvorbe sa treba cvičiť. Zakaždým to sa však budem chápať ako skúšku, ktorá ma má posunúť k zlepšeniu - veď to neposielam vydavateľovi, ale dávam to sem web aby ste sa Vy pobavili a ja mal nejakú spätnú väzbu - vďaka aj za takúto - už viem, čo mám nabudúce zlepšiť - neodfláknuť dej a nepísať do diskusie, že ide o skúšku :-)
23.03.2014
Jozef Kohúr
Zároveň aj akceptujem nevrlé reakcie na môj prístup - zrejme vychádzajú zo snáh udržať to tu aspoň ako tak na úrovni - to chápem. K tomu hodnoteniu - myslím číselnému - to ma ani tak nezaujíma, ako skôr nejaké poznámky a ešte raz vďaka za ne aj tu. Veď čo sa toho číselného hodnotenia týka, stále sa plazím len okolo čísla 2, takže asi mám čo zlepšovať, aby to nabudúce bolo aspoň 3-4 a potom o pár rokov aj viac. No uvidím(e)...
23.03.2014
jurinko
Ja uz som si ta zapamatal, ze pises na skusku, uz to mas jedno. Pre mna je vzdy dolezitejsi umysel, nez vysledny efekt. Aj prolog trinastky, hoci kvalitativne zly, je pre mna prinosne citat a hodnotit, pretoze ona pisanie berie vazne (hoci na to trebars nema). Ty si imho omnoho horsi pripad - aj by si na to mal, ale zamerne zo seba nedas maximum. Mozno je tento tvoj alibizmus aj trosku obrannym mechanizmom, akoze "ved co, ze ma dodzubali, aj tak som to pisal iba na skusku", ale mne to je omnoho menej sympaticke, nez ked ide niekto s kozou na trh. To totiz chce odvahu. Pisat na skusku je vlastne podvod aj na nas citateloch (fakt, preco by som sa mal zaoberat niecim, co nie je myslene vazne?), aj na tebe samom, kedze si stale budes moct klamat, ze ta niekto zdzubal iba preto, lebo si nesiel na 100%. Ja osobne momentalne nemam najmensiu chut si este niekedy citat tvoje poviedky na scifi.sk.
23.03.2014
jurinko
(A hlavne, ked este aj otvorene napises, ze tvoje ponaucenie je to, ze nebudes DO DISKUSIE pisat, ze pises na skusku. Cize budes pisat na skusku aj nadalej, ale v diskusiach nam budes vsetkym klamat, ze si to vlastne myslel vazne? Ako ti mam este niekedy verit? No nebudem, lebo si ma dostatocne varoval, ze budes v buducnosti klamat. Tak fajn, tak si pis na skusku. Ja ale veci na skusku nerobim, takze ta hodnotit nebudem... Ja taketo hry nemam rad a nehravam ich, bud su veci priame a uprimne, alebo idu mimo mna. Prajem vela stastia vo vydavatelstvach. Ja radsej poskytnem spatnu vazbu niekomu, kto berie vazne nielen vydavatelstva, ale aj citatelov, dava im zo seba maximum a robi to bez kalkulu.)
23.03.2014
Jozef Kohúr
Tri body (bože dobrý, kam to už speje, keď píšem v bodoch): 1. Zjavne si pod slovom skúška nepredstavujeme to isté. To že som do toho nedal maximum som nenapísal, s tým prišiel Draculin - asi som mu mal oponovať. 2. To čo som sem dal, som napísal najlepšie, ako som vedel - len pôvodne to mali byť dve kratučné poviedky a ja som si povedal, že nebudem zaberať dve miesta v čakačke, ktoré by sa mohli hodiť lepším autorom, tak som ich asi dosť nešťastne spojil, pričom som vedel, že to zhorší konzistentnosť, ale nemyslel som si, že až tak veľmi - v tomto jedinom som poľavil - moja veľká chyba. 3. Nechcem sa skrývať za alibizmus - ľudia to zhodnotili tak, ako to zhodnotili a také hodnotenie aj musím akceptovať - proste, mám sa v čom zlepšovať a budem sa o to aj snažiť. Takže úplne objektívne - na písanie ešte nemám a som ešte len v zácviku. Možnože mám viac čítať, ako navrhol Andrej Jakin.
23.03.2014
Jozef Kohúr
K môjmu chápaniu slova skúška: Ide bežec na pretek a vie, že patrí k tým horším. Na pretekoch však zo seba vydá maximum, aby dosiahol čo najlepší výsledok a posunul svoje hranice o nejaký kúsok ďalej. O víťazstvo mu neide, lebo vie, že to aj tak nemôže vyhrať. Chce sa však postupne zlepšovať, čo bez maximálneho úsilia neide, aby sa jedného dňa, ak sa to podarí, zaradil k tým dobrým.
23.03.2014
Jozef Kohúr
Ale pravda, ak sa nad tým zamyslím, tak ja som tu ten sprostý (a nie, že som lietadlo) - vôbec som sem nemal dávať ten môj prvý koment (možnože podvedome naozaj ten alibizmus) a hodnotením Draculina to malo celé skončiť, možno by sa akurát tak jeden/dvaja ďalší pridali v podobnom duchu. Prepáčte za hrotenie diskusie hraničiace so spamovaním nie nepodobným trollingu. Sypem si popol na hlavu...
23.03.2014
Nadalan
Mňa to čítanie bavilo :-D Vyslovene bavilo. Áno, chyby a zvláštne slovné spojenia rušili, ale slovná zásoba pri opise kopulácie dvoch mimozemšťanov zaujala. Fantáziu máš. Už to len napísať dobre. Napríklad priama reč dvoch nadržaných partnerov mi pripomínala dialóg z telenovely (poznám len z ukážok počas reklám v TV). Keby som vedela, že ťa zaujímajú poznámky k textu, tak by som ich sem vypísala, ale čítala som to hneď, ako sa tu objavil celý text a to už bolo pekných pár dní dozadu. Konkrétne pripomienky si už preto nepamätám. K tomu, že si spojil dve poviedky do jednej: Možno si to mohol uviesť do úvodu. Ušetril by si si následné siahodlhé vysvetlovanie v diskusii. Pri čítaní som sa k tomu stavala ako k jednej poviedke zloženej z dvoch odlišných častí. Učiteľka v škole ťa mala hlavne poučiť, čo sa jej na tvojom písaní nepáči a tým ťa posunúť ďalej.
23.03.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Čo ja viem... Ako už spomínala Naďa, tá kopulácia bola super a pobavil som sa pri jej čítaní. Celkom dobre si začal rozmýšľať aj o Karemaliánoch a viem si predstaviť, ako by dokázali likvidovať tie pekné ekosystémy.// A teraz k negatívam. Po prvé, život v atmosfére plynného obra? Skús si prečítať, aké tam vládnu podmienky a potom si to daj k sebe. No, vyzerá to divne, ak neberieš nejakých extrémofilov. Po druhé, prečo, keď máš potenciál urobiť niečo, čo by mohlo byť ako taká čitateľná military sci-fi z toho urobíš "nabehnutie samopalčíkov"? Rozviň to, daj nám lode, ktoré budeme zbožňovať, techniku, ktorá nam urobí zimomriavky. Ďalej, členenie na odseky naozaj trochu krivkalo plus nejaká tá gramatika. A záver, súboj a "entita" mi prišiel vyslovene lacný, prečo to muselo byť niečo supermanské, čo rozbije veľkého zlého netvora a ak už chce
08.04.2014
Marek Páperíčko Brenišin
(pokr.), tak prečo sa v závere miesto jeho zničenia - čo sa tiež dalo využiť na pekné myšlienky o morálke a podobne - stiahne, aby nás zahltil vyjadrením z C-čkových filmov? Navyše, prečo sa tá entita sformovala? Lebo mne to príde ako wtf, urobili sme hovadinu, tak miesto smrti budeme nejakým siláckejším riešením, ako všetci naši nepriatelia atď. Veľa roboty na zlepšenie, ale rozhodne si niekto, kto po makaní na sebe môže zaujať. Takže, menej plakania, viac čítania a písania. Ako vravel Jurinko, za feedback sa ďakuje a to, čo je v ňom dobré treba implementovať do ďalších diel. A keď ti napíše, že hoci nie je cieľová skupina, ale páčilo sa, vtedy budeš vedieť, že je to dobré :-) Hodnotenie - 3
08.04.2014
Jozef Kohúr
Ďakujem.
08.04.2014
mayo
Marek, zivot v atmosfere plynneho obra sa v scifi vyskytuje bezne, nespominam si na vela knih, ale napriklad Saturnsky Ruchch od Roberta L. Forwarda... mne sa ten motiv na tejto poviedke prave ze pacil.
09.04.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.