Príchuť tajomstva
Autorka s hanbou priznáva, že na mieste, kde sa odohráva tento príbeh, pri jazere Loch Ness, v skutočnosti nikdy nebola. Keby ju tam však niekto chcel vziať, prípadne takýto výlet zasponzorovať, rozhodne takýmto prejavom veľkodušnosti nepohrdne. V prípade viacerých ponúk sa výber bude riadiť európskymi pravidlami verejnej súťaže.
Zapadajúce slnko sa zabávalo tým, že na hladinu jazera kreslilo optické klamy. Napriek bezoblačnej oblohe vzduch pretínali blesky – turisti aj ten najmenší tieň medzi vlnkami poctivo zaznamenávali mobilmi i foťákmi. Veď čo keby náhodou?
„Robíte aj nejaké jedlo?“ opýtal sa otec rodiny. Starec za barom bez obrátenia ukázal za seba na tabuľu popísanú kriedou. Muž prižmúril oči a preštudoval si kratučkú ponuku dňa.
„Obludný stejk je z Lochnessky?“ prehodil zo žartu. „Alebo je len taký veľký?“ Angus, kuchár, čašník a majiteľ baru v jednej osobe, sa nad vtipom, ktorý počúval najmenej raz denne, zo slušnosti pousmial a automaticky odverklíkoval naučenú odpoveď: „Aj, aj!“ Búrlivý rehot nového zákazníka bol, naopak, úprimný. „Tak ten musím ochutnať. Dáš si tiež, drahá?“
„Čoby nie,“ odvetila drobná okuliarnatá blondína. „Ale so šalátom namiesto hranoliek. A ty, zlatíčko?“ obrátila sa k synovi. „Dáš si dobré mäsko?“
„Ja nebudem papať Nessie!“ vyhlásilo modrooké chlapča rozhodne a pevnejšie si privinulo plyšového plesiosaura zo suvenírového obchodu, akoby ho chcelo uchrániť pred grilom.
„Ale Davy! To ujo len tak sranduje. Mäsko nie je z Nessie, ale z normálnej rybičky z obchodu.“
„Kdeže z obchodu,“ ohradil sa Angus. „Včera to ešte plávalo v jazere. Čerstvejší stejk na okolí nenájdete. Ako sa vraví, bio!“
„Nebudem papať Nessie,“ nedal sa uchlácholiť chlapec. Matka ospravedlňujúco pozrela na krčmára, no on sa len usmial.
„Pre mladého pána teda nugetky. Aj s hranolčekmi. Môže byť?“ Davy nadšene prikývol.
„A kečup!“ rozkázal si.
„Sedí vec!“ žmurkol Angus a veľkodušne zagestikuloval smerom k zatiaľ úplne prázdnemu výčapu. „Posaďte sa, kam len chcete! Prinesiem.“ Zasalutoval a odpochodoval do kuchyne.
Odkedy synátor odišiel za robotou do mesta, bol na podnik sám, ale zvládal to. Hostí k nemu beztak veľa nezablúdilo. Okolo jazera sa síce ľudstva premlelo na mraky, no výletníci dávali prednosť nablýskaným reštauráciám s veľkými freskami Lochnesskej príšery po stenách, prípadne s vývesnými tabuľami prisľubujúcimi tradičný škótsky pub. Angus si na podobné marketingové ťahy nepotrpel. Jeho bar bol dosť tradičný aj bez nich, rodina pri jazere krčmárčila už po tri generácie.
Práve vysýpal do rozpáleného oleja za balík mrazených hranolčekov, keď sa už druhý raz v ten večer ozvalo zacilinganie malého zvončeka oznamujúceho otvorenie vchodových dverí.
„To je dnes ale nával!“ pomyslel si starec, narýchlo si utrel ruky do zástery a vydal sa skontrolovať, koho čerti nesú.
Nového zákazníka si podľa širokého úsmevu a hlavne prízvuku zaradil medzi Američanov. Chlapík večeru nechcel, dal si len načapovať pivo a usadil sa.
Keď sa Angus o štvrťhodinku vrátil s jedlom pre rodinku, cudzinec zo zlatého moku ešte nevypil ani polovicu. Po celom stole mal rozložené akési papiere a mapy, uprene ich študoval a ešte sústredenejšie sa snažil nevšímať si malého Davida, ktorý behal hore-dolu po miestnosti s plyšákom v ruke a vydával pri tom všetky možné podivné zvuky, aké len detská fantázia dokáže prisúdiť hladnej morskej príšere.
„Poď papať, Davy!“ Chlapec prudko zmenil smer, ale zle si to vyrátal a nedvojak zavadil o Američanov stolík. Krígeľ s pivom sa nebezpečne rozhúpal, a kým po ňom chlap stihol chmatnúť, pivo sa už lialo po papieroch na stole.
„Do p...“ ušlo poškodenému, kým jednou rukou mával papiermi vo vzduchu a druhou sa s neveľkým úspechom pokúšal utrieť stôl servítkou. Dieťa sa neprístojného slova a nahnevaného tónu tak zľaklo, až ako blesk preletelo krčmou mamke do náručia.
Cudzincovi to prišlo ľúto. Starostlivo položil svoje vlhké papiere na stoličku, zdvihol zo zeme plyšáka, ktorého preľaknutý Davy pustil, a vybral sa s ním zmieriť.
Chlapec si hračku z jeho rúk prebral len veľmi nedôverčivo a okamžite si strčil jednu plyšovú plutvu do úst. Matka mu ju vytiahla.
„Čo povieme ujovi?“ opýtala sa.
„Ďakujem,“ uhádol malý.
„A ešte?“ pokračovala.
„Plepáčte, že som vám olial stôl!“
„To je v poriadku! Ty prepáč, že som ťa vyľakal.“ Chlapík sa naširoko usmieval, no Davy sa ho aj tak stále trošku bál. Už to vyzeralo, že sa vráti k stolu, ktorý Angus práve vyutieral do sucha, ale rozmyslel si to.
„Vieš, že ozajstná Nessie tak nevyzerá?“ ukázal na hračku, „Keby chcela vykuknúť z vody tak ako na obrázkoch, zlomila by si krk.“ Angus, snažiaci sa tváriť nezúčastnene, sa musel premáhať, aby si nahlas nepleskol rukou po čele. Decko sa, samozrejme, rozplakalo.
„To ste tomu dali,“ ozval sa otec.
„Prepáčte,“ sklopil oči Američan, „ja som len myslel, že... že keď ho trošku zabavím, nebude sa tak báť. A možno sa niečo naučí.“
„A čo také?“
„No, že v jazere v skutočnosti nežije plesiosaurus, napriek tomu, akými báchorkami nás od detstva kŕmia. Slávna príšera nie je v skutočnosti nič iné ako prerastený jeseter. Ryba.“
„Ako viete?“ opýtal sa ho druhý chlap zamak sarkasticky.
„Čítal som. Videl dokumenty. Plesiosaury, tie by sa museli každú chvíľu nadychovať. Ako tulene. Takže by sa vynárali oveľa častejšie. A nedožívali sa najvyššieho veku, muselo by ich byť viac, aby sa v jazere udržali tak dlho. Aj dvadsať, tridsať. Celá populácia. Proste z vedeckého hľadiska dinosauria teória vôbec nesedí. No zato taký jeseter sa pri troške šťastia dožije aj sto rokov.“
Angus nenápadne prevrátil očami a vybral sa za bar leštiť poháre. Presne poznal ten typ. Turista nabitý kadejakými teóriami z internetu sa dovalí, plné vrecká máp, a myslí si, že nájde, po čom iní, a to aj oveľa skúsenejší a fundovanejší, tak dlho márne pátrajú. Pravý lovec tajomstiev! S takými nehodno debatovať. Davyho otec sa však zjavne nestotožňoval s Angusovým nevysloveným názorom.
„Niežeby som veril, že sa z jazera teraz vynorí dinosaurus,“ odvetil, „ale storočné rybisko mi neznie realistickejšie.“
„Existuje kopa dôkazov. Napríklad články, aké má jeseter na chrbte, úplne zodpovedajú tomu, čo tu ľudia za tie roky videli...“
„Čo ja viem. Neberte to zle, ale keď ľudia v Loch Ness zbadajú práchnivé drevo, myslia si, že videli príšeru len zato, že je to tu.“ Skeptik sa za duchaplnú poznámku odmenil sústom zo stejku.
„Takže podľa vás v jazere nie je nič?“ opýtal sa Američan priam sklamane, kým druhý chlap žul.
„Pravdepodobne. Veď pozrite, tá slávna fotka bola podvod. A legendy o obludách, čo sa menili na krásneho koňa, aby ľudí privábili a potom utopili, tu kolujú už od stredoveku...“
„To práve dokazuje,“ prerušil ho lovec tajomstiev, „že na tom niečo bude. Keď sa o tom hovorí už niekoľko stoviek rokov...“
„Potom škoda, že ten váš jeseter sa ich dožíva iba sto.“ Angus za barom len tak-tak ubrzdil smiech. Američanovi sa vovalila krv do tváre, ale to, ako sa nechal nachytať, ho zaskočilo natoľko, že nevedel dosť rýchlo nájsť odpoveď.
„Pravda či rozprávka,“ využila ticho Davyho mama, „podľa mňa na tom nezáleží. Nessie je už súčasť folklóru, kultúry. Poznajú ju na celom svete. Láka nám do krajiny turistov, predáva suveníry. A hoci sa nám dnes neukázala, vďaka nej sme dnes mali krásny výlet s jemnou príchuťou tajomstva. To mi stačí.“
„Tak je,“ prikývol jej muž a už venoval celú svoju pozornosť stejku.
Lovec tajomstiev však so zmierlivým ukončením tak nádejnej hádky, a tak sa rozhodol hľadať pomoc u Angusa.
„A vy?“ oslovil ho. „Žijete tu dlho?“
„Celý svoj život,“ priznal krčmár.
„Tak to ste nás istotne kompetentný rozsúdiť. Čo si myslíte o Nessie? Je jazero prázdne? Alebo má legenda predsa len pravdivý základ?“
„Ja si myslím,“ odpovedal starec, „že aspoň zrnko pravdy na tom rozhodne bude. Dáte si ešte pivko?“
* * *
Keď rodičia naložili ospalé dieťa do auta a americký lovec tajomstiev zbalil svoje mapy, Angus, hoci ešte nebolo ani deväť hodín, zavrel krčmu. Mal veľa inej roboty.
Svoj ranný úlovok ešte nestihol celý rozporciovať, z lovu sa vrátil až nadránom a nerád to robil za vidna, keď po okolí sliedilo priveľa zvedavých očí. Deň bol našťastie pomerne chladný, takže mäso vydržať muselo.
Opásal si zásteru pokrytú zaschnutými škvrnami od krvi a vyzbrojil sa obrovským nožiskom a pílou.
Desaťmetrová mrcina ho trpezlivo čakala v kôlni, prikrytá čiernym igelitom, dlhánsky krk skrútený, aby sa plesiosaurus vpratal do malej miestnosti.
„No poď, ty jeseter!“ zasmial sa starec pri spomienke na teóriu, čo Američan večer hájil toľkými priam vedeckými argumentmi, a pustil sa pitvať dinosaura a pchať ho do mraziacich sáčkov.
Zase má na pol roka s mäsom vystarané! Nejaké kosti a plutvy na vývar, väčšie kusy mäsa nechá na stejky, odrezky pomelie na fašírky, sviečkovú zamrazí na špeciálnu príležitosť – môžu si ju so synom upiecť, keď príde z Glasgowa, mladý ju mal odjakživa z celej obludy najradšej.
* * *
...o týždeň
„Dobrú chuť s Davidom, diel stoprvý:
...hoci príšeru sme na rodinnom výlete pri Loch Ness nenašli, úplnou náhodou sme objavili skutočný kulinársky poklad. Stejk z Pubu u Angusa.
Jemné mäso sa priam rozplýva na jazyku a to, že bola ryba ulovená priamo na mieste, dokazuje svojská, no nie nepríjemná aróma rašeliny, ktorou povestné jazero oplýva.
Hoci majster kuchár odmietol o rodinnom recepte prezradiť viac, bez obáv môžem povedať, že to bol najlepší rybací stejk, čo som v živote ochutnal...“ Tieto slová spolu s mnohými ďalšími chválospevmi stáli na papieri, čo Angus zúrivo pribil na stenu v kuchyni medzi dvoma expedíciami do zákazníkmi prekypujúceho výčapu.
Všetci chceli jediné. Desať objednávok na obludný stejk len za poslednú hodinu. To, aby si najal pomoc. A nastavil na osvedčenom mieste ďalšiu pascu. Šľak aby trafil všetkých blogerov!
Starec sekáčom na mäso odfaklil ďalšie dva pláty mäsa a s hrozivou presnosťou lovca ho vrhol smerom k čisto novému terčíku na stene.
Trafil presne do nadpisu.
YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.
Diskusia
Inferio
Chúďa Nessie :( Ja patrím k skeptikom, ale výletom do Loch Ness by som tiež nepohrdol, minimálne kvôli prírode. Už som viackrát počul, že na Nessie veria všetci okrem domácich, tak zostáva len dúfať, že táto poviedka nie je založená na realite. Celkovo to bolo príjemne čítanie, aj keď som podobný scenár očakával už od začiatku a to mi trochu pokazilo celú pointu. Chýb som si veľa nevšimol, iba vetu: "Lovec tajomstiev však so zmierlivým ukončením tak nádejnej hádky, a tak sa rozhodol hľadať pomoc u Angusa. " som si však musel prečítať niekoľkokrát a zdá sa mi, že ti tam vypadlo slovíčko. Možno "Lovec tajomstiev sa však neuspokojil so zmierlivým ukončením..."? Páčilo sa mi to, dal som 8.
27.05.2017
Chúďa Nessie :( Ja patrím k skeptikom, ale výletom do Loch Ness by som tiež nepohrdol, minimálne kvôli prírode. Už som viackrát počul, že na Nessie veria všetci okrem domácich, tak zostáva len dúfať, že táto poviedka nie je založená na realite. Celkovo to bolo príjemne čítanie, aj keď som podobný scenár očakával už od začiatku a to mi trochu pokazilo celú pointu. Chýb som si veľa nevšimol, iba vetu: "Lovec tajomstiev však so zmierlivým ukončením tak nádejnej hádky, a tak sa rozhodol hľadať pomoc u Angusa. " som si však musel prečítať niekoľkokrát a zdá sa mi, že ti tam vypadlo slovíčko. Možno "Lovec tajomstiev sa však neuspokojil so zmierlivým ukončením..."? Páčilo sa mi to, dal som 8.
27.05.2017
Adhara
Fajn čítanie. Ja som pointu neuhádla a veruže som bola celkom zvedavá ako to dopadne. Pri teórii o jeseteroch mi napadol jeden triler o Loch Ness, kde záhadu vysvetľovali presne takto. Smiem sa autorky opýtať, či sa ním inšpirovala? Ale keby aj, dielko mi napriek tomu pripadá dosť originálne.
27.05.2017
Fajn čítanie. Ja som pointu neuhádla a veruže som bola celkom zvedavá ako to dopadne. Pri teórii o jeseteroch mi napadol jeden triler o Loch Ness, kde záhadu vysvetľovali presne takto. Smiem sa autorky opýtať, či sa ním inšpirovala? Ale keby aj, dielko mi napriek tomu pripadá dosť originálne.
27.05.2017
YaYa
Ahoj, ďakujem za pekne komentáre, vždy som rada, keď sa páči :)
A musím pochváliť výber ilustrácie, výborne mi k tomu ladí a zasmiala som sa :D
Adhara, teóriu o jeseterovi mám z dokumentu National Geographic z roku 2015 (dostupný na YouTube), podľa ktorého ju zastáva celkom dosť ľudí a majú dopodrobna rozpracované argumenty. Takže som sa neinšpirovala daným filmom, ale pravdepodobne len z toho istého zdroja ;)
27.05.2017
Ahoj, ďakujem za pekne komentáre, vždy som rada, keď sa páči :)
A musím pochváliť výber ilustrácie, výborne mi k tomu ladí a zasmiala som sa :D
Adhara, teóriu o jeseterovi mám z dokumentu National Geographic z roku 2015 (dostupný na YouTube), podľa ktorého ju zastáva celkom dosť ľudí a majú dopodrobna rozpracované argumenty. Takže som sa neinšpirovala daným filmom, ale pravdepodobne len z toho istého zdroja ;)
27.05.2017
jurinko
Trosku to bolo predvidatelne, ale bolo to milo napisane, takze mi to nevadilo. Niekde okolo tej rozvijajucej sa hadky chybal kusok vety a par dalsich drobnosti ukazalo, ze je to nie dostatocne odlezane, ale nebolo to nic zasadne. Prijemna jednohubka :-) Dal som 6
19.10.2017
Trosku to bolo predvidatelne, ale bolo to milo napisane, takze mi to nevadilo. Niekde okolo tej rozvijajucej sa hadky chybal kusok vety a par dalsich drobnosti ukazalo, ze je to nie dostatocne odlezane, ale nebolo to nic zasadne. Prijemna jednohubka :-) Dal som 6
19.10.2017
Alexandra.x
Milé a príjemné čítanie, veľmi dobre vykreslená atmosféra turistickej destinácie.
28.04.2019
Milé a príjemné čítanie, veľmi dobre vykreslená atmosféra turistickej destinácie.
28.04.2019