Až kým ich smrť nerozdelí

... alebo až naveky.
Filmová história scifi
„Na počiatku bolo slovo,“ zamrmle znudený kňaz. „Slová, ktoré o chvíľu vyslovíte, vytvoria nerozlučiteľné spojenie.“ Spomenie si, že po obrade má za ním prísť jeden mladý miništrant na „doučovanie“. Na tvári sa mu objaví blahosklonný úsmev.
Kostolné ticho je narušované len občasným zaškvŕkaním. Hostia sú zodpovedne pripravení na bohatú žranicu, ktorá bude nasledovať. Vydáva sa Katarína, jediná dcéra významného miestneho podnikateľa, krajského predsedu vládnej strany a poslanca parlamentu.
Nevesta zažila svadobnú noc už približne pred piatimi mesiacmi. Hrdo ukazuje svoje brucho okoliu. Prúd vzduchu z mohutných nozdier orlieho nosu jej prefukuje fúziky nad hornou perou. Škuľavé oči, skryté pod huňatým obočím, zazerajú na kostol. Dobre vie, že jej nastávajúci, Boris, sa vyspal s prakticky všetkými účastníčkami tejto ceremónie. A možno aj s niektorými chlapmi. Obrúčku na prst však nasadí len jej.
Ženích nevestino nadšenie úplne nezdieľa. Zaujal ho ale zvodný úsmev jednej z družičiek. Je z iného mesta, nemala zatiaľ šancu dostať sa do jeho repertoáru. Až taká zlá tá dnešná noc nebude.
Farár konečne pristúpi k tomu, za čo dostáva peniaze nielen z Ministerstva kultúry, ale aj „do zvončeka“.
„Boris, berieš si Katarínu.za svoju manželku?“
„Beriem,“ vysloví slovo zaplatené vysokou pozíciou v svokrovej firme a novým rodinným domom, pred ktorým parkuje naleštený bavorák.
„Sľubuješ pred všemohúcim Bohom, že jej budeš verným manželom, a že ju nikdy neopustíš ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe, a že ju budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života?“
„Sľubujem,“ spomenie si, že jeho čerstvý svokor tiež nedávno prisahal, ako bude dodržiavať zákony a pracovať v prospech občanov.
„Katarína, berieš si Borisa.za svojho manžela?“
„Beriem,“ túto chvíľu si predstavovala už od doby, keď bola len obyčajným dievčaťom. Uvedomuje si, že ak by jej otec zostal taxikárom a nevstúpil vo vhodnom čase do tej správnej strany, nikdy by sa neuskutočnila.
„Môžete si dať prvý manželský bozk,“ povzbudzuje novomanželov kňaz. Myslí pritom na miništranta.
Okamih, pri ktorom svadobčanky vyťahujú vreckovky, narušuje tiché vrčanie. Vonku asi niekto štartuje motorku.
„Ty hnusná kurva!“ do kostola vbehne žena vo svadobných šatách. Motorová píla, bežiaca na vysoké otáčky, predstavuje dosť netradičný doplnok jej outfitu.
„Vychrápala si sa s ním! A ukradla si mi ho!“ drevorubačka evidentne nepozná detaily dohody medzi otcom a ženíchom. So ženou výzoru nevesty by to Boris zadarmo nikdy nerobil.
Každý, kto aspoň raz natieral studené maslo, pochybuje o pravdivosti prirovnania: „prešlo to ako nôž maslom“. Svadobčania teraz na vlastné oči uvideli, že: „prešlo to ako motorová píla ženským telom“, je oveľa vhodnejším príkladom.
Nachádzame sa síce v inštitúcii, kde sa pravidelne mení víno na krv, táto tekutina sa tu však nikdy v takomto množstve nevyskytla. Ozýva sa krik aj záchvaty plaču. Niektorých divákov napína na vracanie. Prázdne žalúdky veľa škody nenarobia. Jedno je isté. Nikto zo zúčastnených si už do mrazáka neobjedná polovicu prasaťa.
Kameraman, natáčajúci obrad, pokračuje. Marketingové oddelenie firmy Stihl mu za tieto zábery možno raz kráľovsky zaplatí.
„A teraz si zoberieš mňa!“ biele šaty má špinavé od krvi, je ale jasné, kto je jedinou živou nevestou.
Farár zvažuje situáciu. Na vlastné oči vidí, že zo ženícha sa stal vdovec. Novému manželstvu teda nič nebráni.
„Boris, berieš si tu prítomnú... slečnu... za svoju manželku?“
Váha. Zvýšené otáčky motorovej píly, či krv a kúsky tela jeho bývalej manželky, ktoré z nej odletujú, urýchľujú jeho rozhodnutie.
„Beriem,“ sile nevestiných argumentov sa nedá odporovať.
Ešte predtým, ako ich páter vyzve k manželskému bozku, sa v kostole zablysne.
„In nomine Satanae... a pardon, podľa smernice musíme hovoriť v národných jazykoch. Niektorí hriešnici sa obrátili na náš Súd pre ľudské práva, lebo nerozumeli, prečo sme si po nich prišli,“ tvor, ktorý sa objavil, sa predstavovať nemusí. Kopyto, chvost, aj rohy ho dokonale identifikujú.
„Ospravedlňujem sa za chýbajúci zápach. Naša logistika to zase nezvládla. V Európe sa už síra kvôli ekologickým reguláciám prakticky neťaží a loď z Číny sa zasekla niekde v Sueze.“
„Apage Satanas!“ snaží sa farár zahnať nevítaného návštevníka.
„Milý kolega, toto teraz nefunguje. Máme s vašim najvyšším šéfom podpísanú právoplatnú nájomnú zmluvu na tento priestor,“ vysvetľuje čert.
Kňaz sa nevzdáva. Vychrstne na čerta celú nádobu so svätenou vodou.
„Ale no tak, teraz to nebude vôbec dôstojné,“ pekelník si vyzlečie premočený čierny plášť. Pod ním má červenú uniformu zo Star Trek-u.
„Vážení prítomní. Dovoľujem si vám oznámiť, že pôjdete do pekla. Štandardne sa to robilo individuálne a až po smrti. V rámci šetrenia nákladov, aj my totiž musíme spĺňať Maastrichtské kritéria, to teraz robíme hromadne,“ odkašle si.
„V tomto priestore je sústredená taká vysoká miera korupcie, závisti, pýchy, smilstva, žiarlivosti a dokonca aj vydierania a zabíjania,“ pozrie na novopečenú nevestu, „že nemá zmysel čakať až na čas, keď zomriete.“
„Ja tu len robím svoju prácu, s prítomnými nemám nič spoločné,“ snaží sa vyviniť kameraman.
„Pozriem sa na to,“ zamestnanec pekla vytiahne ošúchaný tablet. „Chybičky sa stávajú, máme informačný systém od Microsoftu. Nedávno vraj dokonca videli, ako sa okolo dátového centra obšmietal jeden z našich stálych klientov - Steve Jobs.“
Čert zúrivo ťuká do obrazovky. Občas pritom zanadáva. Potom si hriešnika ešte aj odfotí.
“Používame biometriu, musíme dodržiavať GDPR,“ zašomre. „Tu to je,“ prstom ukazuje na jeden riadok výpisu, „Návštevy nekrofilných porno stránok. Aj video, čo ste teraz natočili, ste tam chceli nahrať?“
Kameraman mlčky prikývne.
„Môj muž je skorumpovaný hajzel, ja som tu ale nevinne!“ hystericky sa rozkričí matka pôvodnej nevesty.
„In dubio pro reo,“ zabudne na smernicu a zamrmle latinskú frázu, ktorú sa naučil od častých obyvateľov pekla - právnikov. Znovu sa pozrie do tabletu: „Milá pani, patríte k nám. Ten mladý inštalatér prišiel len vyčistiť potrubie, kým vy ste ho presvedčili, aby prečistil aj vaše „trubky“. Úlohou záhradníka bolo poorať záhradku. Doslovne, nie tak ako ste si to predstavovali vy.“
Všetci sa začnú prekrikovať. Každý sa cíti nevinným.
„Dámy a páni. Verte tomu. Ste tu správne,“ čert sa snaží prehlušiť dav. „Jediná čistá bytosť, ktorá sa nachádzala v tejto miestnosti, je už u konkurencie,“ ukáže na zvyšky plodu v rozrezanom matkinom tele.
„Vystríham vás pred útekom!“ zvolá. „Ak zlyhá kolektívny odchyt, pristupuje sa k individuálnemu. Je to drahé a časovo náročné. Okrem toho, má dnes službu pri bráne pre jednotlivcov brat Bartolomej. Ten robí prehliadku všetkých telesných dutín zvlášť dôkladne. Raz jeden hriešnik prepašoval do pekla Tamagoči. Belzebuba to zaujalo a Bartolomej sa musel roky starať o to, aby zvieratko neumrelo.“
Niektorí začnú vyťahovať hrubé zväzky bankoviek. Pokúšajú sa diabla podplatiť.
„Uvedomujete si, koľko bankárov u nás máme? Tieto papieriky tam nemajú žiadnu cenu. Dá sa nimi maximálne tak podkúriť pod kotlom. My sa však snažíme o uhlíkovú neutralitu. Lucifer sa stal veľkým fanúšikom Grétky. Teší sa na jej príchod. Nechal pre ňu pripraviť aj špeciálny kotol vyhrievaný výhradne obnoviteľnou energiou.“
Čerstvá novomanželka vytúruje svoj pracovný nástroj. Vrhne sa na čerta. Obklopí ho fialkastá bublina, ktorá motorovú pílu rozdrví na súčiastky. Kus reťaze zasiahne novomanžela. Tvár mu zaleje krv z hlbokej rany.
„Čo to robíte, mladá pani?!“ rozčúli sa pekelník. „Energetické štíty nosíme od doby, čo sa na jedného z nás vrhol prvý pračlovek s kyjakom. Nerozumiem, prečo musíte tu na Zemi všetko riešiť násilím. Však sa stačí pekne porozprávať. Ešte ste si zmrzačili aj manžela. Máte šťastie, že idete do pekla. U nás, medzi čertami, sa nejaká tá chybička krásy stratí.“
Pekelník si oblečie svoj, ešte stále mokrý, plášť: „Scotty, transportuj nás! Vitajte v pekle, priatelia!“

Martin Chabada

Martin Chabada
Banskobystričan srdcom a rodiskom, Bratislavčan rozumom a bydliskom. Hoci čítať sa naučil už v škôlke a zamedzenie prístupu ku knihám považuje za mučenie, až na prahu päťdesiatky zistil, že okrem INPUT-u treba aktivovať aj OUTPUT.

Diskusia

Veles
Ani toto mi nejako nesadlo, ten humor u mňa nezabodoval. Zase tam boli chyby v čiarkach a zaujímalo by ma, prečo sú bodky uprostred niektorých viet. Tipujem že je to preklep, ale dosť to reže oči. A všetky tie odkazy na rôzne veci, či už Star Trek, Greta, alebo aj zablokovanie Suezu... Nepobavilo ma ani jedno z toho. A zaujímalo by ma, ako dokázal prepašovať Tamagoči? Nepýtam sa kde ho mal schované, skôr ako si ho so sebou zobral.
Za mňa jedna zo slabších poviedok tohto kola, minimálne zatiaľ teda. Uvidíme, čo prinesie druhá polovica.
05.01.2023
kadas97
...táto poviedka mi pripomínala Silvestrovský program Petra Marcina...čertova one-man show s vtipom v každej vete. Podľa mňa to nefungovalo.
05.01.2023
Hieronymus
Začnem pozitívnym. Je to krátke a začiatok bol dobrý.
Potom som pochopil, že každá veta má byť vtipná a v tomto bode ma to začalo unavovať. Nevravím, že nič nebolo vtipné, ale viac nebolo ako bolo. Keď sa objavila slečna s motorovou pílou, tak som sa ešte snažil v tom hľadať nejakú myšlienku, akokoľvek šialenú, ale nič neprichádzalo. Pripadá mi to ako, keď každý nápad napíšeš na malý papierik a keď máš tých papierikov sto, pomixuješ ich v kýbli a potom z hrste, ktorú z neho vyberieš vyskladáš príbeh. Je tu toho veľa, ale dokopy to nemá myšlienku.
06.01.2023
BaconBacon
Žiaľ, musím súhlasiť s kolegami vyššie. Prakticky bez deju a vtipy na úrovni tretej cenovej. ALE, ak mám niečo vyzdvihnúť, tak písanie. Vôbec nepíšeš márne. Poviedka sa čítala dobre, nezadrhávala nikde. Síce hodnotím podpriemerne, ale nie pre kvalitu písania, ale pre celkový príbeh. Určite vytvor niečo ďalšie a skús sa orientovať viac na myšlienku ako na vtip.
06.01.2023
Ray Janonoff
Za mňa je to tak pol na pol. Približne toľko vtipov by som vypustil a mohlo ma to držať s úsmevom. Takto som prevracal očami a premýšľal, či si to Veles po Červenej čiapočke zopakoval:D
Súhlasím ale aj s tým, že sa to čítalo celkom dobre.
06.01.2023
Veles
Ray, toto je moc aj na mňa :D Plus nie som fanúšikom Star Treku :D
06.01.2023
Arcey
Humorná poviedka, ktorá už od začiatku sa snaží byť vtipná za každú cenu až v konečnom výsledku pôsobi trápne. Ako niektoré vtípky sú celkom ok, ale vyzneli by oveľa lepšie, keby neboli tak hromadne a možno by to chcelo viac ich premyslieť. Ale to už napísali kolegovia v podstate všetci do jedného. Mne osobne tam najviac vadilo príliš veľa prídavných mien. Príklad: mladý miništrant, neviem, do kostola nechodím, som ateista, ale sú aj starí miništranti? Kostolné ticho - ak by to bolo inde, malo by význam urobiť dôraz, že sa to odhráva inde, ale ak je klasická kresťanská svadba tak sa odohráva na 99% vždy v kostole, takže stačilo by iba Ticho na začiatku vety. A tak by som mohol pokračovať ďalej, tých príkladov je tam veľa. A čo sa týka deja, v podstate tam ani nebol, aj keď príchod Satana bolo zaujímavé. Prečo má však na sebe oblek zo Star Treku? Prečo v pekle čakajú Grétu? Vôbec to nebolo vysvetlené, pôsobilo to ako päsť na oko, príliš lacne a prvoplánove. Taký humor, urobím si prču zo všetkého okolo a ani sa nezamyslím či to dáva zmysel alebo nie. Radil by som text poškrtať a skrátiť na jednu tretinu dať tomu údernú myšlienku. Bodky, čiarky a kostrbaté vety vadili aj mne. Ako keby autori nemali záujem o to, aby poviedky vyzerali, čo najlepšie.
Hodnotím: 5/10
24.01.2023
Martin Chabada
Ďakujem za komentáre. Kritika je na to, že nás posúva ďalej.
Určite nepovažujem tento "kúsok" za vrchol mojej tvorby. Je to len taký úlet. Mal zostať naveky uväznený v útrobách počitača. Jednej betareaderke, ktorá moje sci-fi veľmi neobľubuje, sa to však nesmierne páčilo. Urobil som teda experiment. Anonymné kolo som zvolil zámerne. :-)
P.S.: Prirovnanie k silvestrovskému programu Petra Marcina ma pobavilo najviac. :-)
07.02.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.