Což takhle dát si guláš
Svetlá zhasli a vonku zúri tá najnebezpečnejšia šelma...
Tibor si pofúka prsty popálené zápalkou. Mihotajúci plameň požiera vosk. Začiatok, ktorý v sebe obsahuje predzvesť nezvratného konca. Snaží sa z hlavy vyhnať myšlienky na to, že rovnako funguje aj on.
V bludičkovom svetle rekapituluje zásoby. Dve konzervy, niekoľko fľašiek s vodou. Žalúdok, prázdny ako väznica po amnestii, ho pri tom týra škvŕkaním. Vydrží ešte dva-tri dni. A potom...
Na začiatku dúfal, že sa všetko rýchlo vyrieši. Niekto nahodí vypadnutý istič a život sa vráti do normálu. Už vie, že to bola to len ilúzia.
Pred pár dňami prestal vysielať rozhlas. Možno im došla nafta v núdzových generátoroch. Hysterické výlevy vystresovaných redaktorov už aj tak nemohol počúvať. Nedokáže však zachytiť ani zahraničné rádiostanice.
O vonkajšom svete je informovaný len cez zvuky prenikajúce pootvoreným oknom. Prinášajú jedinú správu. Vonku zúri tá najnebezpečnejšia šelma – človek.
Najhoršie sú detské hlasy. Kvikot prechádzajúci do chrapotu. Ukončený prenikavým tichom.
V jednu noc, keď takéto zvuky začul, opatrne vyhliadol z okna. V diaľke uvidel vatru. Nad ňou sa na ražni otáčalo niečo, čo veľmi pripomínalo malé ľudské telo.
Sfúkne sviečku. Bezsenný spánok ho vyslobodzuje z myšlienok na budúcnosť.
***
Prebudí ho zúfalý výkrik. Z každého jeho tónu kvapká hrôza.
Vyskočí z postele. Prekvapuje ho zdroj zvuku. Nejde to od okna ale od dvier. Nehlučne otočí kľúčom, pomaly vystrčí hlavu na chodbu.
Vníma surové mužské hlasy o pár poschodí nižšie. Reakciou sú ženské vzlyky. Znovu sa ozve výkrik. Tupý úder ho umlčí.
Z temnoty prichádzajú hrubé pokriky aj hluk bremena, ktoré neznámi niekam vlečú.
Podivné ruchy postupne slabnú. Opatrne zatvára dvere. Spánok však neprichádza, srdce mu búcha od adrenalínu.
***
Jemné klopkanie ho opäť vytiahne z postele. Keď odklopí priezor, zbadá susedu odnaproti. Prakticky ju nepozná. Ak sa náhodou stretli, len precedila cez zuby rýchly pozdrav.
„Pán sused, prosím,“ vzlykavo zašepká. Nechtami škriabe na dvere.
Pustí ju dnu a pribudne ďalší hladný a smädný krk. Dva-tri dni sa zredukujú na jeden.
„Sama sa bojím, prosím.“
Znovu pritlačí oko k priezoru. Tvár jej brázdia stopy plaču. Náhodou, či zámerne, naďabila na jeho slabé miesto. Zámok zašramotí.
Vpadne do jeho bytu. Trasie sa a rozochveným hlasom ďakuje. Tibor v duchu nadáva na emócie, ktoré mu zatemnili rozum.
Bez slov ukáže neželanej návšteve rozostlanú posteľ. On sa uloží na gauč.
***
Slnečné svetlo preniká viečkami. Nádherný spev vtákov umocňuje atmosféru letného rána. Polospánok ho unáša do detstva. Sú prázdniny. Ešte pár hltov chleba so šunkou a o chvíľu sa už bude môcť hrať s kamarátmi.
Otvára oči. Odchýlené dvere spálne mu ukážu ležiacu ženu. V tom okamihu na neho doľahne realita. Kŕče v bruchu mu pripomenú, že tento deň bude asi posledný s akým-takým jedlom.
Po rozvode, keď sa stal voľným ako trenírky s roztrhnutou gumou, sa prestal snažiť o ďalší vzťah. Stretol sa s pár ženami. Ak sa známosť začala rozvíjať do hlbšej intimity, okamžite ju stopol.
„Vyspal si sa dobre?“ hoci je jej otázka nezmyselná, tykanie znie úplne prirodzene.
„Bývame pár metrov od seba a ja ani netuším ako sa voláš,“ Tibor sa snaží vyhnúť odpovedi.
„Meno mám napísané na dverách, tebe sa ale neráčilo si ho prečítať,“ odvetí tónom, akým jeho bývalá zvykla začínať hádky.
„Asi to bolo tým, že si mi vždy venovala iba odstrašujúci pohľad.“
„Kolegovia ma vždy tak vyčerpali, že som nemala chuť bratríčkovať sa ešte aj so susedmi. A mimochodom, volám sa Klára.“
„Tak, milá Klárka, je jasný deň, dúfam, že strach ťa už prešiel, môžeš sa vrátiť do svojho bytu.“
Dlhú pauzu preruší hlasné zaškvŕkanie: „Dva dni som nejedla... nemáš niečo... ja ti to potom vrátim.“
„Potom? Myslíš, že zajtra otvoria všetky supermarkety a obchodníci sa budú akciami biť o zákazníka?“
„Nezabudni sa dobre nažrať, ty debil!“ Klára prudko vstane a schmatne kľučku vchodových dvier.
„Počkaj!“ zoberie konzervu a zamáva ňou na Kláru. „Predposledná, ale podelím sa s tebou.“
Napäté ticho pretne zvuk otváraného viečka. Miestnosť naplní typický puch, ktorý ale obidvom pripadá ako Chanel 5.
Tibor skontroluje etiketu: „Koložvárska kapusta, ‚Od kapusty chlapi hustí‘, to bola obľúbená fráza mojej starej mamy.“
„Tá moja hovorila ‚riť popustí‘,“ Klára sa zakucká.
„Jedz pomaly, aby ti neprišlo zle,“ podáva jej malú misku so starostlivo odmeranou polovicou obsahu konzervy.
Izbou chvíľu znie len ťukanie lyžíc, sprevádzané tichým mľaskaním, potom Kláru premôže zvedavosť: „Prečo si po výpadku ostal v meste?“
„Nemám kam ísť. Otec s mamou už nie sú na tomto svete a rodičovského bytu som sa dávno zbavil.“
„A iní príbuzní?“
„Bývalá manželka vzala dcéru do zahraničia, aby mi skomplikovala stretávanie sa s ňou. Rozvod bol dosť divoký, spálili sme mosty,“ Tibor spomína na citové búrky, ktorými ho ex obšťastňovala. Okorenené tým, že ho cez lásku k dcére vydierala.
„Chápem,“ Klára prikývnutím ocení jeho úprimnosť. „Ja mám kam, nemám ale ako. Vlakom sa dnes cestovať nedá.“
„Ani autom, ak nemáš plnú nádrž. Kam by si šla?“
„Rodičia žijú na opačnom konci krajiny.“
„V paneláku? To nebude žiadna výhra.“
„Vlastnia veľký dom s hospodárstvom, okolo sú polia...“
„... ktoré priťahujú množstvo ľudí, ktorí také šťastie nemali,“ preruší ju Tibor.
„Otec je poľovník, doma má niekoľko pušiek.“
„Závidím ti, ja asi zgegnem v tomto betónovom pekle.“
„Ty dilino, sama to určite nezvládnem. A na statku sa zíde každá šikovná ruka.“
„Vyzerá to tak, že sme poslední živí ľudia v tomto paneláku,“ povzdychne si Tibor. „Asi nám neostáva nič iné, ako držať spolu.“
Klára len mlčky prikývne.
***
Vydávajú sa na prieskum. On drží v ruke najväčší kuchynský nôž, čo doma našiel. Ona zviera malú turistickú sekerku. Pomaly našľapujú schodiskom. Niečo zaškrípe. Zladene sa myknú. Potom si uvedomia, že to bola iba uvoľnená dlaždička.
O tri poschodia nižšie naďabia na miesto včerajšej hrôzy. Dvere jedného bytu sú otvorené dokorán. Pred ním svieti mláka zo zaschýnajúcej krvi. Stopy tejto telesnej tekutiny smerujú k východu z paneláku. Vidia šľapaje dvoch ľudí, aj široký pruh naznačujúci, že za sebou niečo ťahali.
Opatrne prekročia krvavý fľak a vstúpia do bytu.
„Tí, čo tu bývali, si nežili zle,“ zašomre Tibor pri pohľade na luxusné vybavenie obydlia.
„Tá, čo tu bývala,“ opravuje ho Klára. „Toto je ženský byt,“ ukazuje na dokonale farebne zladené dekorácie.
Útulná obývačka vyzerá, aj po pár týždňoch bez tečúcej vody a elektriny, upratane.
„Aha,“ upozorní Klára na fotku mladej blondínky visiacu na stene. „Párkrát som ju stretla vo výťahu.“
Za chrbtom im zaznie náraz. Klára sa okamžite pritúli k Tiborovi. Ten pevnejšie zovrie nôž, odvážne sa obzrie, potom sa rozosmeje. Na zemi leží kniha, ktorá vypadla z poličky. Strach náš každodenný, svieti z obálky.
„Asi si privolala svoj osud,“ konštatuje Klára pri pohľade na obsah malej knižnice. Tituly hovoria iba o vraždách, krvákoch, hororoch.
Prehľadávajú všetky miestnosti, v snahe získať aspoň nejaké jedlo. V kuchyni nájdu krabicu. Tibor do nej siahne a vytiahne malú lebku. Potom vyberie obojok.
„Videla som ju s vyfinteným pudlíkom,“ spomenie si Klára. „Určite bol čistokrvný. A aj tak skončil ako guláš,“ vybuchne do smiechu.
„Sú tu ešte ďalšie kosti,“ Tiborov zrak stále mieri do škatule, „z nejakých hlodavcov, škrečkov alebo potkanov.“
„Pripomenulo mi to domov“, Kláre sa v tvári objaví zasnený výraz, „keď ma otec učil zabíjať králiky. Čo by som teraz dala za takého chlpatého ušiačika,“ povzdychne si. „Na smotane,“ prehltne slinu.
„Toto sa nám zíde!“ víťazoslávne zvolá Tibor po zbežnom pohľade do kúpeľne.
Vaňa je naplnená nádobami na vodu. V posledných dvoch, aj v slabom svetle prenikajúcom malým okienkom, vidno, že stále obsahujú životodarnú tekutinu.
Obťažkaní kanistrami sa vracajú sa späť. Ich obuv, nevedomky omočená v krvavej škvrne, zanecháva stupaje.
***
Kovový príbor drhne o plechové dno poslednej konzervy. Kŕmia sa z nej spoločne, striedavo ponárajú lyžice do nevábnej, ale pre život nevyhnutnej, masy. Ústa mechanicky prehĺtajú. Existujú len tu a teraz. Nikto sa neodváži opýtať, čo budú jesť zajtra.
Tibor skúma posledný hlt jedla vyškrabaný z konzervy. Hladkú belosť fazule zakrýva lesklá červeň paradajkovej omáčky. Pripomenie mu zaschýnajúcu krvavú škvrnu o pár poschodí nižšie.
„Myslíš, že sa ešte vrátia?“ preruší ticho Klára.
„Určite. Tuším, prečo to urobili,“ Tibor vyslovuje nevysloviteľné, „Nešlo im o lup.“
„Mali by sme sa na nich pripraviť,“ v očiach sa jej zrkadlí zmes strachu a nádeje.
„A načo? Predstava pomalého umierania od smädu a hladu ma vôbec neláka. Oni to urobia oveľa rýchlejšie.“
„Ja im môj život nedám lacno a ani tebe nedovolím aby si tak urobil,“ Klára sa postaví a rozoženie sekerkou.
O chvíľu už Tibor pripevňuje kobercovou páskou kuchynský nôž na koniec dlhej rúčky zmetáku. Kontroluje pevnosť spoja. Ešte ho previnie niekoľkými vrstvami. Klára zručne brúsi sekerku. Bruškom palca testuje ostrie.
***
Dlaždička zaškrípe tak hlasno, že to počujú aj cez zatvorené dvere. Okamžite vyskočia. Napäto čakajú.
Ozve sa tiché zaklopanie.
„Dobrý deň. Sme z Hasičského a záchranného zboru. Potrebovali by sme vo vašom byte skontrolovať plynové potrubie. Pripravuje sa obnovenie dodávky energií.“
Odklopí kryt priezoru. Pred dverami stoja dvaja chlapi v hasičských overaloch. Prišla konečne záchrana? Toto peklo konči?
Klára je ticho, iba opakovane vrtí hlavou.
„V tomto byte plyn zavedený nie je,“ neklame, pred pár rokmi si kúpil elektrický sporák.
Siaha na kľúč, aby záchrancom otvoril. Nejasný pocit mu v tom zabráni. Pozrie sa ešte raz. Na ich uniformách si všimne červenohnedé škvrny.
***
Sekera udrie hneď vedľa priezoru. Ľahko prejde tenkou vrstvou dreva. Ak by nemykol hlavou, asi by ho to zabilo.
Tibor ustúpi dozadu, kým pravidelný rytmus ťažkého hasičského náradia likviduje vchodové dvere. Kefu zmetáku si oprie o telo, opačný koniec s čepeľou smeruje k dverám. Celé telo sa mu chveje. Zdesene si uvedomuje, že strava bohatá na vlákninu priniesla ovocie v tej najnevhodnejšej chvíli. Tlak v črevách sa stupňuje, brucho mu krútia kŕče horšie ako tie od hladu.
Dvere povolia. Obrovský chlap vpadne do bytu. Rozoženie sa.
Zvierače oslabené strachom už nedokážu zadržiavať plyny a z Tiborovho zadku zaznie hlasný výbuch.
Útočník nedokončí úder. Preľakne sa a na sekundu zmeravie. V okamihu sa hrot improvizovanej kopije ocitne hlboko v jeho vnútornostiach.
Hasič vykríkne. Pustí sekeru. Pod rukávom sa mu rysujú napäté svaly, keď sa snaží vytiahnuť si z tela cudzí predmet.
Tibor mu vzdoruje. Používa kefu zmetáku ako páku, otáča nožom v rane, aby spôsobil útočníkovi čo najviac poranení. Ten nakoniec padá. Kombinézu má presiaknutú krvou. Teraz už vlastnou.
Tiborova zbraň sa zasekla pod telom útočníka. S hrôzou hľadí na jeho spoločníka pretláčajúceho sa úzkou chodbou dovnútra. Znovu vidí ohromné ostrie mieriace mu na hlavu.
Sekera dopadne. Teda skôr sekerka. Klára, ktorá sa doteraz skrývala v bočnej chodbičke, presným úderom medzi stavce krčnej chrbtice pretne druhému hasičovi miechu. Ako králikovi.
Prvý chlap ešte žije. Plazí sa po dlážke a šmátra po porisku.
„Mama... “ zachrčí.
Tibor zodvihne jeho sekeru.
„Jebem tvoju mater!“
Prudkou ranou mu odsekne hlavu.
***
Opustia zakrvavený a rozbitý Tiborov byt a presťahujú sa ku Kláre. Na turistickom variči uvaria hrniec gulášu. Najedia sa do prasknutia. Nájdu zabudnutú fľašku silnej domácej pálenky. K jedlu, ktorým sa sýtia, by im to snáď odporučil aj someliér.
Tibor smeruje ku gauču.
„V spálni je dosť miesta aj pre dvoch,“ uškrnie sa Klára, jazyk sa jej trochu pletie, v očiach však žiari jas.
***
Znovu ich zobudí slnečné svetlo. Ležia v objatí. Včerajší pesimizmus a beznádej sú preč. Tibor má hlavu plnú plánov.
Ona ho predbehne: „Mohli by sme skúsiť dostať sa k mojej rodine.“
„Auto som natankoval deň pred výpadkom, malo by to stačiť až do cieľa. Po ceste si snáď niečo ulovíme.“
„Alebo niekoho,“ dodá s hrdelným smiechom Klára.
Martin Chabada
Banskobystričan srdcom a rodiskom, Bratislavčan rozumom a bydliskom. Hoci čítať sa naučil už v škôlke a zamedzenie prístupu ku knihám považuje za mučenie, až na prahu päťdesiatky zistil, že okrem INPUT-u treba aktivovať aj OUTPUT.
Diskusia
MartinB
Kvalitné postapo, akurat to Tiborove uprdnutie mi tam trochu vadilo 😁 ale super, bavilo ma to. Za autora tipujem Martina Chabadu.
03.05.2024
Kvalitné postapo, akurat to Tiborove uprdnutie mi tam trochu vadilo 😁 ale super, bavilo ma to. Za autora tipujem Martina Chabadu.
03.05.2024
Hieronymus
No kde začať... Najprv mi liezol na nervy čas, v ktorom je to napísané, ale zvykol som si. Potom som si neuvedomil, že ani okrajovo neviem, čo sa stalo. To by bolo v pohode, keby to pre dej nebolo dôležité, ale v tomto prípade by to pomohlo. Ľudia sa uchyľujú ku kanibalizmus, keď je to naozaj nutné a reálne nemajú na výber. Tu to vyzerá, že ľudské mäso veľmi fičí, ale zároveň HP počíta s možnosťou, že ich niekto príde zachrániť, preto zaváha, keď uvidí požiarnikov. Čiže tam niekde ešte existuje nejaká vláda, ale nie je schopná zásobovať obyvateľstvo jedlom? A prečo sa obyvatelia nevyberú tam kde by tá vláda mala byť? Lebo im chutí ľudské mäso? Je to mätúce, aspoň nejaké info by pomohlo.
Druhá vec sú postavy. Obaja mi prídu ako vystrašené myši a potom rozsekajú dvoch svalnatých pseudohasičov. Teda oni im skoro otvoria dvere, ale potom si uvedomia, že tam nie je zavedený plyn. Čiže vonku je taká situácia, že sa opekajú deti, ale im sa nezdá, že idú kontrolovať plyn. WTF? A zožerú ich. A potom sa spolu vyspia. A potom sa rehocú na tom, že niekoho znova zožerú. Proste trošku prirýchly vývoj a pokiaľ som dobre pochopil, tak chalanisko mal ešte jednu konzervu, tak nechápem ten okamžitý prechod na ľudský proteín.
A ďalšia vec je tá jediná akčná scéna... Nemyslím si, že by chlapa, ktorý prišiel zabíjať zastavil jeden prd. Proste by dotiahol pohyb a hlava HP by dopadla na zem ako medicinbal. A babenka, ktorej maximálny level bol zabíjanie králikov, zrazu zabije chlapa ako expert. Trafí správne miesto, ktoré nie je ľahké trafiť ani keď cieľ nehybne stojí, na prvý raz. Ale veď prečo nie, či králik, alebo chlap, je to vlastne to isté...
A na koniec, aká milá náhoda, ich vonku čaká natankované auto.
Škoda no, keď to zhrniem tak nula info o tom, čo sa stalo a pritom by fakt stačilo aspoň niečo. Postavy sú raz vystrašené, potom zabíjajú bez zaváhania. A kanibalizmus je úplne OK, najlepší je ľudský guláš.
06.05.2024
No kde začať... Najprv mi liezol na nervy čas, v ktorom je to napísané, ale zvykol som si. Potom som si neuvedomil, že ani okrajovo neviem, čo sa stalo. To by bolo v pohode, keby to pre dej nebolo dôležité, ale v tomto prípade by to pomohlo. Ľudia sa uchyľujú ku kanibalizmus, keď je to naozaj nutné a reálne nemajú na výber. Tu to vyzerá, že ľudské mäso veľmi fičí, ale zároveň HP počíta s možnosťou, že ich niekto príde zachrániť, preto zaváha, keď uvidí požiarnikov. Čiže tam niekde ešte existuje nejaká vláda, ale nie je schopná zásobovať obyvateľstvo jedlom? A prečo sa obyvatelia nevyberú tam kde by tá vláda mala byť? Lebo im chutí ľudské mäso? Je to mätúce, aspoň nejaké info by pomohlo.
Druhá vec sú postavy. Obaja mi prídu ako vystrašené myši a potom rozsekajú dvoch svalnatých pseudohasičov. Teda oni im skoro otvoria dvere, ale potom si uvedomia, že tam nie je zavedený plyn. Čiže vonku je taká situácia, že sa opekajú deti, ale im sa nezdá, že idú kontrolovať plyn. WTF? A zožerú ich. A potom sa spolu vyspia. A potom sa rehocú na tom, že niekoho znova zožerú. Proste trošku prirýchly vývoj a pokiaľ som dobre pochopil, tak chalanisko mal ešte jednu konzervu, tak nechápem ten okamžitý prechod na ľudský proteín.
A ďalšia vec je tá jediná akčná scéna... Nemyslím si, že by chlapa, ktorý prišiel zabíjať zastavil jeden prd. Proste by dotiahol pohyb a hlava HP by dopadla na zem ako medicinbal. A babenka, ktorej maximálny level bol zabíjanie králikov, zrazu zabije chlapa ako expert. Trafí správne miesto, ktoré nie je ľahké trafiť ani keď cieľ nehybne stojí, na prvý raz. Ale veď prečo nie, či králik, alebo chlap, je to vlastne to isté...
A na koniec, aká milá náhoda, ich vonku čaká natankované auto.
Škoda no, keď to zhrniem tak nula info o tom, čo sa stalo a pritom by fakt stačilo aspoň niečo. Postavy sú raz vystrašené, potom zabíjajú bez zaváhania. A kanibalizmus je úplne OK, najlepší je ľudský guláš.
06.05.2024
ama_rilla
Tiež mi vadil prítomný čas, v ktorom je poviedka napísaná. Nie som si istá, či autor chcel písať vážnu poviedku, alebo humornú, pre mňa scény vyznievali skôr druhým spôsobom. Poviedka je ale napísaná dobre, dej plynie, niektoré vety sú ozaj podarené. Problémom sú hlavne nelogickosti v deji. Pre mňa je absolútne neuveritelne, ze dvaja hrdinovia v zúfalej situacii majú k dispozícii destinaciu, kde je nádej, že bude jedlo, a plnú nádrž a oni ostanú v bytovke, kde žerú ľudí...no, tomu uveriť neviem.
20.05.2024
Tiež mi vadil prítomný čas, v ktorom je poviedka napísaná. Nie som si istá, či autor chcel písať vážnu poviedku, alebo humornú, pre mňa scény vyznievali skôr druhým spôsobom. Poviedka je ale napísaná dobre, dej plynie, niektoré vety sú ozaj podarené. Problémom sú hlavne nelogickosti v deji. Pre mňa je absolútne neuveritelne, ze dvaja hrdinovia v zúfalej situacii majú k dispozícii destinaciu, kde je nádej, že bude jedlo, a plnú nádrž a oni ostanú v bytovke, kde žerú ľudí...no, tomu uveriť neviem.
20.05.2024
Veles
Celý mesiac som rozmýšľal, ako ohodnotiť túto poviedku, nakoniec som sa rozhodol pre asi moje najnižšie hodnotenie doteraz. Prítomný čas mi až tak nevadil, mohlo to byť aj horšie napísané. To je asi jediné pozitívum.
Asi ešte v živote sem nečítal poviedku, kde som mal priam antipatiu voči hlavným postavám. Pravdepodobne je to len môj osobný názor, ale takmer som ich neznášal.
Ďalej, čo sa vlastne vo svete stalo? Viem, nie vždy je to potrebné, ale chýba mi to aj tak, neviem potom posúdiť, či reagovali prehnane alebo nie.
Prečo/načo natankoval plnú nádrž do auta, keď trčal len doma? To by radšej umrel od hladu, akoby šiel niekam sám?
A ten koniec… Ten to pre mňa zabil už úplne, či už to že sa vyspali, alebo ako sa zobúdzajú.
29.05.2024
Celý mesiac som rozmýšľal, ako ohodnotiť túto poviedku, nakoniec som sa rozhodol pre asi moje najnižšie hodnotenie doteraz. Prítomný čas mi až tak nevadil, mohlo to byť aj horšie napísané. To je asi jediné pozitívum.
Asi ešte v živote sem nečítal poviedku, kde som mal priam antipatiu voči hlavným postavám. Pravdepodobne je to len môj osobný názor, ale takmer som ich neznášal.
Ďalej, čo sa vlastne vo svete stalo? Viem, nie vždy je to potrebné, ale chýba mi to aj tak, neviem potom posúdiť, či reagovali prehnane alebo nie.
Prečo/načo natankoval plnú nádrž do auta, keď trčal len doma? To by radšej umrel od hladu, akoby šiel niekam sám?
A ten koniec… Ten to pre mňa zabil už úplne, či už to že sa vyspali, alebo ako sa zobúdzajú.
29.05.2024
Ray Janonoff
Nevidím až toľko problémov, hoci zopár ich je. Celkovo sa mi to ale páčilo viac než to o Petrovi a lodiach.
Tibor mi príde dostatočne zbabelý na to, aby čakal, čo sa stane, aj aby sa hneď netrepal na druhý koniec republiky.
Aj zbabelý človek dokáže zabiť a títo boli v obrane. Hej, úder hasičskej sekery prd nezastaví, no ak mal ten nôž na metle a kúsok ustúpil, bol by hasič akurát dosť nekrytý aby ho zapichol... povedzme. Otáčať v rane nožom nalepeným na porisku je už trochu nezmysel, má to nalepené kobercovkou.
Likvidácia druhého ... asi hej. Vyskúšam s Fiskarsom, až bude nejaká apokalypsa.
Že hneď varia guláš je tiež blud, ale stačilo skočiť o týždeň neskôr keď prehľadali okolie a nemali nič na cestu, to už by šlo.
Čo sa stalo vo svete mi vôbec nechýbalo, o tom predsa poviedka nebola. Tá o Petrovi sa to pokúšala urobiť cez postavy, ktoré druhým hovoria veci, ktoré dávno vedia, prípadne cez príhovor ľuďom, ktorých idú zabiť.
Tu to nikto neriešil, hoci určite by neboli všetci rozhlasoví moderátori uplakaní (všetko ostatné vypadlo s elektrinou predpokladám). Štátny rozhlas by mal určite čo povedať, ale možno len Tibor nemal náladu počúvať a povedal si že načo panikária, keď sa to dá čoskoro do poriadku? A potom už bolo neskoro.
Trochu popracovať na podobných detailoch a za mňa veľmi dobre.
Hodnotím podľa pocitu, takže asi budem trochu kompenzovať Velesa:D
30.05.2024
Nevidím až toľko problémov, hoci zopár ich je. Celkovo sa mi to ale páčilo viac než to o Petrovi a lodiach.
Tibor mi príde dostatočne zbabelý na to, aby čakal, čo sa stane, aj aby sa hneď netrepal na druhý koniec republiky.
Aj zbabelý človek dokáže zabiť a títo boli v obrane. Hej, úder hasičskej sekery prd nezastaví, no ak mal ten nôž na metle a kúsok ustúpil, bol by hasič akurát dosť nekrytý aby ho zapichol... povedzme. Otáčať v rane nožom nalepeným na porisku je už trochu nezmysel, má to nalepené kobercovkou.
Likvidácia druhého ... asi hej. Vyskúšam s Fiskarsom, až bude nejaká apokalypsa.
Že hneď varia guláš je tiež blud, ale stačilo skočiť o týždeň neskôr keď prehľadali okolie a nemali nič na cestu, to už by šlo.
Čo sa stalo vo svete mi vôbec nechýbalo, o tom predsa poviedka nebola. Tá o Petrovi sa to pokúšala urobiť cez postavy, ktoré druhým hovoria veci, ktoré dávno vedia, prípadne cez príhovor ľuďom, ktorých idú zabiť.
Tu to nikto neriešil, hoci určite by neboli všetci rozhlasoví moderátori uplakaní (všetko ostatné vypadlo s elektrinou predpokladám). Štátny rozhlas by mal určite čo povedať, ale možno len Tibor nemal náladu počúvať a povedal si že načo panikária, keď sa to dá čoskoro do poriadku? A potom už bolo neskoro.
Trochu popracovať na podobných detailoch a za mňa veľmi dobre.
Hodnotím podľa pocitu, takže asi budem trochu kompenzovať Velesa:D
30.05.2024
Martin Chabada
Ďakujem všetkým za spätnú väzbu.
Pridám pár poznámok "ako to autor myslel".
Hlavná pointa mala byť o tom, že dvaja ľudia, ktorí sa pred katastrofou "nemusia", sú katastrofou donútení k spolupráci. Nikto z nich by sa nezachránil sám, ale každý z nich má určitú vec, ktorá v konečnom dôsledku pomôže obom. Cieľom bolo aj vykresliť prerod postáv z "vystrašených kancelárskych myší z paneláku" na "survival dobrodruhov". Uznávam, že to možno išlo prirýchlo a zišlo by sa pridať viac situácií, ktoré by ten prerod iniciovali (nechcelo sa mi :-) ).
Tibor nie je zbabelý, skôr rezignovaný. Čo konkrétne sa stalo je irelevantné, zámerne som tam nedal viac detailov, aby aj čitateľ bol v podobnej neistote ako hlavné postavy.
Neviem, prečo tak vadí prítomný čas. Ja ho milujem. Do príbehu v prítomnom čase sa viem ponoriť oveľa hlbšie, lebo sa odohráva práve vtedy, keď ho čítam. Minulý čas mi príde oveľa viac odťažitý, pripadá mi skôr ako popis deja, ktorý sa už stal. Okrem toho má jednu výhodu, lebo pri slovesách v prítomnom čase nemusím riešiť rod a tak môžem odhaliť pohlavie hlavnej postavy až v závere. V tejto poviedke to nevyužívam, ale v niektorých iných áno.
04.06.2024
Ďakujem všetkým za spätnú väzbu.
Pridám pár poznámok "ako to autor myslel".
Hlavná pointa mala byť o tom, že dvaja ľudia, ktorí sa pred katastrofou "nemusia", sú katastrofou donútení k spolupráci. Nikto z nich by sa nezachránil sám, ale každý z nich má určitú vec, ktorá v konečnom dôsledku pomôže obom. Cieľom bolo aj vykresliť prerod postáv z "vystrašených kancelárskych myší z paneláku" na "survival dobrodruhov". Uznávam, že to možno išlo prirýchlo a zišlo by sa pridať viac situácií, ktoré by ten prerod iniciovali (nechcelo sa mi :-) ).
Tibor nie je zbabelý, skôr rezignovaný. Čo konkrétne sa stalo je irelevantné, zámerne som tam nedal viac detailov, aby aj čitateľ bol v podobnej neistote ako hlavné postavy.
Neviem, prečo tak vadí prítomný čas. Ja ho milujem. Do príbehu v prítomnom čase sa viem ponoriť oveľa hlbšie, lebo sa odohráva práve vtedy, keď ho čítam. Minulý čas mi príde oveľa viac odťažitý, pripadá mi skôr ako popis deja, ktorý sa už stal. Okrem toho má jednu výhodu, lebo pri slovesách v prítomnom čase nemusím riešiť rod a tak môžem odhaliť pohlavie hlavnej postavy až v závere. V tejto poviedke to nevyužívam, ale v niektorých iných áno.
04.06.2024
YaYa
Martin, nechcem byť zlá alebo čo, ale keď vyslovene napíšeš, že sa ti to nechcelo napísať (poriadne), prečo sa nám potom má chcieť čítať to?
05.06.2024
Martin, nechcem byť zlá alebo čo, ale keď vyslovene napíšeš, že sa ti to nechcelo napísať (poriadne), prečo sa nám potom má chcieť čítať to?
05.06.2024
Martin Chabada
@YaYa
Píšem pre zábavu a tá ma svoje limity (hlavne čas a energiu, ktoré jej dokážem venovať :-) )
05.06.2024
@YaYa
Píšem pre zábavu a tá ma svoje limity (hlavne čas a energiu, ktoré jej dokážem venovať :-) )
05.06.2024
YaYa
Tým si mi ale neodpovedal. Otázka neznela, prečo píšeš, ale ako by si sa k tomu postavil ako čitateľ.
Týmto ťa nechcem uraziť alebo odradiť, práve naopak. Máš hladký štýl a obrovský potenciál, takže keď od teba čítam kolo za kolom nedotiahnuté veci, som z toho trochu frustrovaná. A keďže si v komentári naznačil, že o nedostatkoch už pri posielaní poviedky vieš, dosť sa ma to dotklo a mohlo by sa aj ďalších porotcov a čitateľov - ktorí tvojim veciam venujú SVOJ voľný čas a energiu, zamýšľajú sa nad nimi, rozoberajú detaily, formulujú pripomienky.
06.06.2024
Tým si mi ale neodpovedal. Otázka neznela, prečo píšeš, ale ako by si sa k tomu postavil ako čitateľ.
Týmto ťa nechcem uraziť alebo odradiť, práve naopak. Máš hladký štýl a obrovský potenciál, takže keď od teba čítam kolo za kolom nedotiahnuté veci, som z toho trochu frustrovaná. A keďže si v komentári naznačil, že o nedostatkoch už pri posielaní poviedky vieš, dosť sa ma to dotklo a mohlo by sa aj ďalších porotcov a čitateľov - ktorí tvojim veciam venujú SVOJ voľný čas a energiu, zamýšľajú sa nad nimi, rozoberajú detaily, formulujú pripomienky.
06.06.2024
Martin Chabada
Mám momentálne obrovské množstvo hobby, ktoré mi berú čas a energiu - okrem písania poviedok som rádioamatér, fanúšik historických počítačov, baví ma filozofia, história, politika a otázky prežitia/reštartu civilizácie, hraničné oblasti vedy, dokonca skúšam písať technologické články do novín (a oni mi za to aj platia), ešte k tomu treba občas aj niečo zarobiť (to sa písaním nedá).
Ak by som to mal vyšperkovať na 100%, tak by to dva roky stálo v šuplíku a pravdepodobne nikdy neuzrelo svetlo sveta. Posielam to teda, podľa Paretovho princípu, v 80% stave - život nie je dokonalý.
11.06.2024
Mám momentálne obrovské množstvo hobby, ktoré mi berú čas a energiu - okrem písania poviedok som rádioamatér, fanúšik historických počítačov, baví ma filozofia, história, politika a otázky prežitia/reštartu civilizácie, hraničné oblasti vedy, dokonca skúšam písať technologické články do novín (a oni mi za to aj platia), ešte k tomu treba občas aj niečo zarobiť (to sa písaním nedá).
Ak by som to mal vyšperkovať na 100%, tak by to dva roky stálo v šuplíku a pravdepodobne nikdy neuzrelo svetlo sveta. Posielam to teda, podľa Paretovho princípu, v 80% stave - život nie je dokonalý.
11.06.2024
mayo
Postavy a ich konanie mi pripadali viacmenej uveriteľné (teda až na ten guláš na konci, akoby tam chýbal ešte nejaký ďalší stupienok alebo dva, po ktorých sa k tomu dopracovali). Ja by som asi tiež len tak neodišiel z domu keby som naozaj nemusel, bez informácií čo sa deje vonku.
Nerozumel som, ako Tibor usúdil, že sú poslední ľudia v paneláku, znelo to akoby bytovka bola dosť veľká (pár poschodí), tak ako to mohol vedieť, ale OK, možno už dlhšie nič nepočul, alebo to len tak motivačne poznamenal. Inak "pár" je v tomto význame hovorové slovo, takže by nemalo byť mimo priamej reči (ale aj ja ho používam tam kde sa nemá, heh)
Ešte mi prišla ako rušivá takáto postupnosť viet: "Dvere jedného bytu sú otvorené dokorán. Pred ním svieti mláka zo zaschýnajúcej krvi." prvá veta hovorí o do korán otvorených dverách, takže druhá plynule nenadväzuje - lebo hovorí o byte. Čitateľ sa môže zaseknúť na "pred ním" (lebo čakal "pod nimi"). Slová v prvej vete by sa dali prehodiť, ale jednoduchšie by bolo napísať, že "spod prahu sa šíri mláka..." A potom ešte: "Stopy tejto telesnej tekutiny", to mi znie ako nadbytočná formulácia, lebo samozrejme všetci vieme, čo je to krv, inde by to nevadilo ale tu sa práve začína niečo napínavé diať postavám priamo pod nosom, a každé jedno nadbytočné slovo čitateľa zdržiava.
Alebo tiež „Tá, čo tu bývala,“ opravuje ho Klára. „Toto je ženský byt,“ = nemusela mu prekladať, že čo myslela prvými 4 slovami, lebo to bolo jasné.
Ústa mechanicky prehĺtajú. - asi skôr prežúvajú?
A že si spojil farbu jedla s krvou na dlážke, to je pekný náznak toho čo sa bude neskôr diať, myslím že normálne by to človeka asi pri jedení nenapadlo :)
Hasič sa mohol aj vyhovoriť, že potrubie vedie cez jeho byt šachtou k susedom o poschodie vyššie a tak :) to by potom mohlo vysvetľovať prečo sa im aj chystal otvoriť napriek tomu že nemal plyn, ale rozumiem že ide o reflex, keď je za dverami úradná osoba alebo záchranár.
Hasičská sekera je dosť úzka, takže sa ňou asi ťažko dá "odseknúť hlavu" naraz, keby to Tiborovi trvalo celých 5 minút tak by to bol ešte väčší krvák, nie? ;)
Ináč to, že hasičov premohli, čo tu už v komentároch ľudia kritizovali ako neuveriteľné, by si mohol vysvetliť aj tak, že sa zistilo, že konzumácia ľudského mäsa spôsobuje nejakú degeneráciu či pomalú zombifikáciu alebo čo... (ako BSE). My nevieme, prečo vôbec nastala apokalypsa, mohol to byť trebárs nejaký vírus / prión. Ono za normálnych okolností (že proste vypadli siete a nastala anarchia) by asi trvalo poriadnu chvíľu, kým by sa ľudia začali takto hromadne žrať medzi sebou, pretože ešte stále je kopec iných možností.
Páčili sa mi aj viaceré prirovnania. Myslím, že čo si chcel poviedkou povedať, sa podarilo, iste že téma má potenciál a nepochybujem, že by si to vedel spracovať aj lepšie, ale na druhej strane máš určite veľa iných nápadov ktoré by skôr stáli za čas a námahu.
13.06.2024
Postavy a ich konanie mi pripadali viacmenej uveriteľné (teda až na ten guláš na konci, akoby tam chýbal ešte nejaký ďalší stupienok alebo dva, po ktorých sa k tomu dopracovali). Ja by som asi tiež len tak neodišiel z domu keby som naozaj nemusel, bez informácií čo sa deje vonku.
Nerozumel som, ako Tibor usúdil, že sú poslední ľudia v paneláku, znelo to akoby bytovka bola dosť veľká (pár poschodí), tak ako to mohol vedieť, ale OK, možno už dlhšie nič nepočul, alebo to len tak motivačne poznamenal. Inak "pár" je v tomto význame hovorové slovo, takže by nemalo byť mimo priamej reči (ale aj ja ho používam tam kde sa nemá, heh)
Ešte mi prišla ako rušivá takáto postupnosť viet: "Dvere jedného bytu sú otvorené dokorán. Pred ním svieti mláka zo zaschýnajúcej krvi." prvá veta hovorí o do korán otvorených dverách, takže druhá plynule nenadväzuje - lebo hovorí o byte. Čitateľ sa môže zaseknúť na "pred ním" (lebo čakal "pod nimi"). Slová v prvej vete by sa dali prehodiť, ale jednoduchšie by bolo napísať, že "spod prahu sa šíri mláka..." A potom ešte: "Stopy tejto telesnej tekutiny", to mi znie ako nadbytočná formulácia, lebo samozrejme všetci vieme, čo je to krv, inde by to nevadilo ale tu sa práve začína niečo napínavé diať postavám priamo pod nosom, a každé jedno nadbytočné slovo čitateľa zdržiava.
Alebo tiež „Tá, čo tu bývala,“ opravuje ho Klára. „Toto je ženský byt,“ = nemusela mu prekladať, že čo myslela prvými 4 slovami, lebo to bolo jasné.
Ústa mechanicky prehĺtajú. - asi skôr prežúvajú?
A že si spojil farbu jedla s krvou na dlážke, to je pekný náznak toho čo sa bude neskôr diať, myslím že normálne by to človeka asi pri jedení nenapadlo :)
Hasič sa mohol aj vyhovoriť, že potrubie vedie cez jeho byt šachtou k susedom o poschodie vyššie a tak :) to by potom mohlo vysvetľovať prečo sa im aj chystal otvoriť napriek tomu že nemal plyn, ale rozumiem že ide o reflex, keď je za dverami úradná osoba alebo záchranár.
Hasičská sekera je dosť úzka, takže sa ňou asi ťažko dá "odseknúť hlavu" naraz, keby to Tiborovi trvalo celých 5 minút tak by to bol ešte väčší krvák, nie? ;)
Ináč to, že hasičov premohli, čo tu už v komentároch ľudia kritizovali ako neuveriteľné, by si mohol vysvetliť aj tak, že sa zistilo, že konzumácia ľudského mäsa spôsobuje nejakú degeneráciu či pomalú zombifikáciu alebo čo... (ako BSE). My nevieme, prečo vôbec nastala apokalypsa, mohol to byť trebárs nejaký vírus / prión. Ono za normálnych okolností (že proste vypadli siete a nastala anarchia) by asi trvalo poriadnu chvíľu, kým by sa ľudia začali takto hromadne žrať medzi sebou, pretože ešte stále je kopec iných možností.
Páčili sa mi aj viaceré prirovnania. Myslím, že čo si chcel poviedkou povedať, sa podarilo, iste že téma má potenciál a nepochybujem, že by si to vedel spracovať aj lepšie, ale na druhej strane máš určite veľa iných nápadov ktoré by skôr stáli za čas a námahu.
13.06.2024
mayo
PS: A načo loviť? Zábavné by bolo, keby do auta na zadné sedadlá naložili oboch hasičov a do kufra kotlík. Taký 90kg jedinec nasýti pol paneláku takže by im vydržal na celý road trip. Teda, ak by mali dostatok bombičiek s plynom.
13.06.2024
PS: A načo loviť? Zábavné by bolo, keby do auta na zadné sedadlá naložili oboch hasičov a do kufra kotlík. Taký 90kg jedinec nasýti pol paneláku takže by im vydržal na celý road trip. Teda, ak by mali dostatok bombičiek s plynom.
13.06.2024