Som prišla chutnať
***
„Tak toto je masakééér!“ vykríkla Biba.
Róbert sa na ňu usmial a objal ju okolo ramien. Dal jej pusu a s ohromením pozoroval večerné zore. Krajší návrat z dovolenky si ani nedokázal predstaviť.
Tu sa znenazdania ozvalo buchnutie, cez predné sklo čosi preletelo. Biba šliapla na brzdu, auto sa so škrípaním zastavilo. Vybehli z neho a dali sa do prehliadky okolia.
„Možno to bola len nejaká zábrana na ceste. Neboj, všetko bude v poriadku,“ objal Róbert plačúcu manželku.
Biba si vzdychla, už chcela nastúpiť do auta, keď tu zahliadla v tráve siluetu čohosi malého. Stisla manželovu ruku a bradou pokynula k miestu, kde čosi ležalo. Plný strachu sa pomaly približovali k nehybnému predmetu na zemi. Ešte pár krokov. Už je to jasné! Je obyčajnou vrahyňou úbohých roztomilých zvieratiek.
Spustila plač, že ju bolo určite počuť až do dediny. Tu sa nebožiatko pohlo. Biba pohladila psa po hlave. Róbert bežal pre deku, zabalil ho do nej a potom naložili do auta. Zamierili k Margaréte, susedke, ktorá bola veterinárkou. Našťastie bol psík v poriadku. Bolo jasné, že si ho budú musieť nechať doma, kým sa nenájde jeho majiteľ. Biba mu pripravila peleštek v stodole.
*
Biba nemohla zabrať ani za nič. Neustále sa prevaľovala z jednej strany na druhú, myseľ jej šrotovala ostošesť, nedokázala spracovať nečakanú udalosť. Keď už mala pocit, že sa jej konečne podarí zaspať, izbu ožiarilo svetlo. Akoby na dvore pristalo UFO. Ihneď zobudila Róberta.
S frflaním otvoril oči, ostrá žiara ho takmer oslepila. Chytil manželku za ruku a vyšli spolu z domu, svetlo vychádzalo zo stodoly, kde nechali psíka. Biba bežala ku dverám, otvorila ich a ustrnula na prahu. Miesto psíka bol v pelešteku obrovský jašter, celé telo mal pokryté zelenými ostňami a požieral im susedku.
„Do pekla, čo si za zviera?!“ kričala Bibi. „Taká dobrá žena?“
„Dobrá, to pravda,“ prikyvovala stvora.
„A kde je pes?“ opýtal sa Róbert.
„Ja som bol pes, ale v skutočnosti jašter. Pes milý, ľudia radi vzali domov.“
Róbert chytil Bibi za ruku, aby ju odtiaľ odtiahol preč.
„Musíme niekoho zavolať,“ navrhol.
„To áno. Ale tokohoho,“ mlela Bibi. Veľmi sa snažila dostať zo seba niečo rozumné, ale to už nočné nebo ožiarilo mnoho neidentifikovateľných lietajúcich predmetov.
Jašter sa objavil vo dverách a ukázal na nebo.
„To všetko naši, dlho plávali Vesmírom. Hlad veľký. Ja zvedavý, tak prvý som prišla chutnať.
Bibi sa hnala po ceste ako zmyslov zbavená. Nevedela kam, len prečo. Cesta bola zatiaľ prázdna. Na nebi sa objavilo ranné zore.
Ranné zore a krik...
Olex
Písanie mi robí radosť. Samozrejme si rada prečítam i tvorbu iných autorov. Teším sa na vzájomné reflexie:))
Diskusia
YaYa
Ajaj, celkom milá príšerka, ale teda nebezpečná.
V texte sú nejaké nešikovnosti (napríklad, keď im to preletelo cez predné sklo, predstavovala som si, že to majú na kolenách a nie), ale vyzerá, že to bola riadna rýchlovka, takže aj tak super ;)
26.05.2024
Ajaj, celkom milá príšerka, ale teda nebezpečná.
V texte sú nejaké nešikovnosti (napríklad, keď im to preletelo cez predné sklo, predstavovala som si, že to majú na kolenách a nie), ale vyzerá, že to bola riadna rýchlovka, takže aj tak super ;)
26.05.2024
Veles
Bol som podobne zmätený ako YaYa ohľadom toho čelného skla. Zopár chybičiek tam bolo, ale je to len hodina :)
26.05.2024
Bol som podobne zmätený ako YaYa ohľadom toho čelného skla. Zopár chybičiek tam bolo, ale je to len hodina :)
26.05.2024
Lucika
Tiež ma zmiatlo sklo a ešte veta “Taká dobrá žena?”. Ale páčil sa mi zvrat v príbehu :)
26.05.2024
Tiež ma zmiatlo sklo a ešte veta “Taká dobrá žena?”. Ale páčil sa mi zvrat v príbehu :)
26.05.2024
mayo
toto ma fakt pobavilo, hlavne veta kde rozprávač lakonicky opisuje ako jašter požiera susedku (mimochodom, ako sa tam dostala? nehlučne ju uniesol z jej domu?), a tiež dialógy medzi jašterom a ľuďmi. nesedelo mi, že prečo vlastne sám seba nazval jašterom - predpokladal som, že reč sa naučil od nich takže pozná len slová ktoré dovtedy použili. tá veta by sa dala prerobiť / skrátiť na niečo ako: "Ja som bol pes, keď pes milý, ľudia radi zobrať domov.“ potom, prečo videli žiaru zo stodoly, čo tam svietilo? to skôr tí noví, ktorí práve pristávali? dalo sa to podať aj tak, že ich zobudili svetlá na nebi a krik zo stodoly. a to "cez predné sklo" mi nevadilo, pochopil som to ako že sa od neho niečo odrazilo, nie že spravilo dieru do skla lebo potom by ho museli šťeňa nájsť v aute, alebo by našli dieru aj vzadu, ak sa nahodou neviezli v kabriolete :)
26.05.2024
toto ma fakt pobavilo, hlavne veta kde rozprávač lakonicky opisuje ako jašter požiera susedku (mimochodom, ako sa tam dostala? nehlučne ju uniesol z jej domu?), a tiež dialógy medzi jašterom a ľuďmi. nesedelo mi, že prečo vlastne sám seba nazval jašterom - predpokladal som, že reč sa naučil od nich takže pozná len slová ktoré dovtedy použili. tá veta by sa dala prerobiť / skrátiť na niečo ako: "Ja som bol pes, keď pes milý, ľudia radi zobrať domov.“ potom, prečo videli žiaru zo stodoly, čo tam svietilo? to skôr tí noví, ktorí práve pristávali? dalo sa to podať aj tak, že ich zobudili svetlá na nebi a krik zo stodoly. a to "cez predné sklo" mi nevadilo, pochopil som to ako že sa od neho niečo odrazilo, nie že spravilo dieru do skla lebo potom by ho museli šťeňa nájsť v aute, alebo by našli dieru aj vzadu, ak sa nahodou neviezli v kabriolete :)
26.05.2024
Olex
Ahojte,
vďaka Vám za komentáre, bola to vážne maxirýchlovka, nestihla som poriadne skontrolovať :) Taká dobrá žena – miesto otázniku tam mal byť výkričník – bola myslená susedka, nie stvora. V tej rýchlosti mi nedocvaklo, že ten náraz do predného skla bude vnímaný inak.
26.05.2024
Ahojte,
vďaka Vám za komentáre, bola to vážne maxirýchlovka, nestihla som poriadne skontrolovať :) Taká dobrá žena – miesto otázniku tam mal byť výkričník – bola myslená susedka, nie stvora. V tej rýchlosti mi nedocvaklo, že ten náraz do predného skla bude vnímaný inak.
26.05.2024