V prvej kapitole Lyla skončila v jednej jaskyni s démonom, preto je pochopiteľné, že autor k ďalšej kapitole pridal takúto noticku (slovenský preklad redakcia, pozn.):
"Efficiunt Daemones, ut quae non sunt, sic tamen quasi sint, conspicienda hominibus exhibeant." - Lactantius
(Démoni majú schopnosť prinútiť ľudí, aby videli veci, ktoré neexistujú, akoby existovali.)"
Napriek novému roku sa na chvíľku vrátime do obdobia krátko pred Vianocami, kedy malý Miško píše bratovi v zahraničí list. Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.
Ako prvú poviedku nového roka si dáme jednu trošku výnimku z rámca, na ktorý ste bežne zvyknutí. Ide o mikro-horor, ktorý asi najlepšie vystihuje samotné vyjadrenie autora:
"18+ 18+ 18+
Prvé ospravedlnenie: nie je to scifi, ani fantasy. Pardon.
Druhé ospravedlnenie: je pol šiestej ráno, celú noc nemôžem zaspať. Toto mi blúdilo hlavou. Mal som túžbu dostať to von. Táto mikropoviedka je zrejme hlúposť, ale tie sa často rodia v hlavách takto neskoro v noci. Napadlo mi síce, ako tam pridať scifi prvky, ale tým by som to asi skazil.
(viem, že admin asi dopíše "Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.", ale nebude to pravda. Toto je moja druhá poviedka, ale tú prvú som uverejňoval pred rokmi a nebudem sa k nej priznávať)
Už mlčím. Čítajte. Súďte."
„Tento príbeh sa odohral pred mnohými rokmi, drahá. Lyla bola vtedy len mladá bojovníčka. Mala už znalosti, dokonale ovládla svoje telo a zlepšila svoje nadprirodzené schopnosti. Bola sebavedomá a myslela si, že už zvládne všetko. So svojim mečom, medailónmi a schopnosťami.
„A čo sa stalo, babi?“
„Padla na dno. Zistila, že najväčšie bitky bojuje nakoniec vždy sama so sebou.“
Prvá poviedka tohto autora na našom serveri je súčasťou väčšieho celku.
Na Vianoce sme si pre Vás pripravili trošku exotiky - Mladý arabský posol sa ukryje pred piesočnou búrkou v jaskyni. Netuší, že najväčšia skúška ho ešte len čaká a ľstivosť dokáže byť dvojsečnou zbraňou. Najmä pri slovách.
Vyjadrenie autora znelo takto:
"Podivné udalosti s celosvetovým rozmerom prinútia ľudstvo čeliť situáciám, v ktorých sa nikdy predtým neocitlo. Nevedomosť plodí strach. Aká je ich príčina a aké budú dôsledky? Moje meno je Theodor Sullivan a toto predstavenie som žiaľ sledoval z prvej rady."
My už len dodávame, že ide o prvú poviedku tohto autora na našom serveri :-)
Tejto noci sa dievčina nepokojne mrvila, keď vtom počula záhadný zvuk šíriaci sa z mesta, ktorý ju donútil vstať. Ani sa neprebudila a v spánku vykročila k strážcovi brány.
Znenazdania sa jej malá skala priplietla pod nohy a ona spadla. Vôbec si neuvedomila, že si poranila ruku. Pristúpila k obrovi a dotkla sa jeho dlane. Potom sa obrátila a vedená neznámou silou vrátila sa na svoje miesto.
Zaspala.
V tichu noci bolo počuť jemné praskanie kameňa v mieste, kde sa dotkla kamennej dlane. A prasklinami sa predieralo na povrch bledé modré svetielko.
V tej chvíli dávna mágia tohto miesta ožila.
V lese sa dajú nájsť rôzne veci. Niektoré obyčajné, iné neobyčajné, a tiež také, ako v tejto poviedke - neobyčajné, čo na prvý pohľad vyzerajú celkom obyčajne.
V našich moderných, osvetlených mestách, ich už takmer nevidíme. Hviezdy sú však stále na svojich miestach a zatiaľ čo väčšina je iba tichými pozorovateľmi, existujú aj výnimky. A tie majú vlastné plány...
Uznávaný historik a kronikár Nilagh’ar sa vo svojom pátraní po dobrej priateľke vydáva za legendami opradenou elfskou kráľovnou Syviis. Žije už vraj deväťsto rokov a vidí budúcnosť. Najskôr vyzerá všetko triviálne, ale keď sa rozpadne maska snov a roztrhne opona ilúzií, pravda bude plná prekvapení. Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.
V dávnych dobách sa tradovala povesť o tajomných obroch, ktorí boli vyhnaní z povrchu zemského a uvrhnutí do podzemia. Tam si vybudovali svoje mesto plné temných síl. Ľudia sa ho po celé stáročia snažili objaviť, ale márne. Tajomstvo ich bytia poznali len vyvolení a tí ho chránili aj za cenu svojho života. A keď posledný z nich zomrel, aj legenda o dávnych obroch upadla do zabudnutia. Preto dnešná doba nemá ani poňatia, čo za nebezpečenstvo číha v hlbinách pod nami...