Do pokojného mestečka Marinhold prichádza zbedačený jazdec s varovaním pred nebezpečnými Beštiami, pijúcimi ľudskú krv a požierajúcimi ľudské srdcia. Dokáže sa mestečko ubrániť, alebo je dopredu odsúdené na zánik? Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.
Záhrady schovávajú vo svojich zákutiach netušené tajomstvá. Čo potom musí byť ukryté v záhrade kráľa, veľkej a majestátnej. No s tajomstvom je spojené i smrteľné nebezpečenstvo.
Hlásilo sa mnoho mužov a mnoho Titanov. Každý chcel byť prvý, ktorý bude rozumieť ženám. Nikto si ani vo sne nepripustil, že by sa mohla vedma mýliť. Nikto ani nepomýšľal o patriarcháte, lebo muži aj napriek všetkému aj Lorieninmu nešťastiu mali ženy aj naďalej v láske.
Santa chcel byť in. A mal depresiu. To je ideálna kombinácia na to, aby si jedného dňa oholil polovicu brady, druhú si prehodil cez oko a vyhlásil, že je emo. Snehule vymenil za kanady. Červenú pelerínku vymenil za čierno-ružovú a na ňu si prišil žiletky. Začali sa mu vyhýbať aj snehové vločky. Škriatkovia chvíľu tolerovali Santov duševný prerod, ale keď zahlásil, že musia začať vyrábať sériu bábik bez hlavy, rozhodne mu to zatrhli.
Xiara si bola vedomá toho, že stádo nemá na výber. Krutý človek, ktorý sa ich zmocnil, im nedal inú možnosť než pustiť sa do boja so šľachtickými rodmi Terragonu. Nechápala, čo tým sledoval, ale vedela, že ak sa vzoprie, mláďatá nedostanú miazgu. Ten človek ich držal od stromov i od dospelých polodrakov – boli pripútané k hrubým múrom bašty tak, aby nedosiahli na lymfy. Čím dlhšie boli bez miazgy, tým slabšie sa stávali. Stačilo dvadsať dní a nocí bez tejto potravy a úbohé mláďatá by zahynuli.
No samozrejme mi smrť bola ako vždy jedinou milenkou, ktorú som pomiloval a teraz mi bola zaviazaná. Kráča za mnou ako pouličná štetka, ktorá vo mne vidí možnosť zarobiť si. A ona teda zarába riadne. Všade, kam prídem, má prácu. A preto ma miluje. Nikdy sa proti mne neobráti.
„Potom má ešte takú teóriu, že na Zemi existujú miesta, ktorým sa treba vyhnúť... akési zlé vyžarovanie,“ dodal vzdorovito.
„To musí byť zaujímavý človek,“ povedala.“A ktoré miesta sú tie nebezpečné?“
„Miesta, kde sú strieborné žily, alebo miesta, kde sú staré bane,“ vyratúval Matt ochotne pre jej pobavenie. „Močariská. A jaskyne. A všetky osamelé jazierka uprostred lesov. Cintoríny tiež. Čokoľvek, kde sú podzemné chodby. A vieš čo? Niečo by nimi mohlo nepozorovane prísť, alebo tak. Nie, nesmej sa... Bezpečné sú naopak miesta, kde je veľa ľudí, alebo miesta obklopené pohyblivou vodou – vlastne preto žijeme v Británii,“ zazubil sa Matt na Chantal. „Je to jeden veľký ostrov, vieš.“
S radosťou v duši odovzdávam ťa milá poviedka na stránky tohoto portálu. Už nesmútim, že si neuspela v súťaži, buď tu k dispozícii čítaniachtivým. A konečne upútavka: tu niekde začína výskum psychočipov...
Z postoja svojho protivníka som vyčítal, že všetko chce ukončiť jediným silným úderom. A presne to sa aj stalo. Muž sa na mňa z celej sily zahnal, no ja som sa jeho úderu stačil bleskovo vyhnúť. Sila zotrvačnosti ho viedla ďalej a narušil tak svoju obranu. Okamžite som útok opätoval a zahnal sa mečom. V tom ma zamrazilo. Čepeľ môjho dreveného meča sa stretla z jeho. Podarilo sa mu odraziť môj útok.