V ústave pre výskum paranormálnych javov bol od včera rána poriadny zhon. Dr. Sullivan dostal poštou dlho očakávanú správu, že sa našiel starý dom, v ktorom pôsobia silné paranormálne sily.
Muž mohol mať okolo tridsiatky mal pevnú postavu. Jeho priateľka alebo žena bola od neho menšia, mala blond vlasy a napohľad pevné prsia. Také by som cmúľal celý deň usmial sa keď si to predstavil.
Na mnohých planétach sa dlhé roky robili výskumy, až sa vedcom podarilo dotiahnuť genetické inžinierstvo do takého štádia, že z jednej malej bunky dokázali v špeciálnych nádržiach postaviť celého človeka. A ako to už odjakživa bývalo, spravil sa na tom biznis...
Smrť. V celom živote máte istú len jednu vec a tou je smrť. Pre niekoho je to vykúpenie, iný sa jej bojí, niekto ju priam vyhľadáva. A čo nasleduje po smrti, blahoslavený pokoj, peklo alebo len večná prázdnota a tma ?
Nad zemou pokrytou množstvom kráterov, civiacich smerom k pochmúrnej oblohe ako prázdne jamky lebiek, sa vznáša dusivý opar smrti a dym zo zhorenísk sa tiahne ďaleko za blčiaci horizont. Na okraji neďalekého krátera sa črtá dymiaca silueta polozničeného arachnotanku...
„Všetci ustúpte do bezpečnej vzdialenosti, zbrane v pohotovosti, môže tam byť ešte nejaký obranný hajzel. Tie míny!“
Muži posilnení vidinou úspechu sa s úsmevom na tvárach prizerali, ako ich kolegovia postupne odhalili obrovské kovové okrúhle dvere a kladkostroj sa to následne pokúsil vypáčiť – neúspešne.
Od príchodu na planinu nemohlo ubehnúť viac času než dve hodiny. Muži pracovali rýchlo, boli dokonale zohraní a disciplinovaní.
„Uvarili sme stroj a s dvermi to ani nehlo.“, začal sa rozkrikovať jeden z nich.
„Dajte tam nálože, všetko čo máme. A ten stroj skúste dať dokopy ešte na jeden pokus.“
„Prineste výbušniny, kto čo máte u seba!“
„Kde to má okraje? Poriadne to odhrabte nech sa máme o čo zaprieť
1. kapitola = 17ročná Andrea Leathe, kedysi obľúbená a ambiciózna kráľovná školy, sa vyrovnáva so smrťou svojej najlepšej priateľky. Všetko sa mení, ona sa mení, ľudia naokolo a jej život naberie nové obrátky, keď sa stanú nepredvídané udalosti, ktoré prevrátia jej život na ruby...
Curtis si odkašlal takým spôsobom, že v prítmí sobotňajšej noci vyzeral, akoby šiel umrieť.
Mal chronickú chrípku, vedel to, no takisto mal šesdesiatpäť rokov a každý deň mu pod končekmi žltých prstov skončil balíček cigariet, takže mu to bolo....
Edward býva v odľahlejšom meste aj spolu so svojou rodinou, kvôli lepšiemu maskovaniu svojho tajomstva. Mesto vyzerá, ako keby je zabudnuté v dobe minulej. Staré budovy, staré zvyky. Pravdaže náš Edward je chudák sám a taká večnosť ho naozaj nebaví. Edward vlastní krásny ďalekohľad, cez ktorý sa každú noc díva na oblohu, no jednej noci mu zavadí pohľad o pár ulíc ďalej, do veľkého domu, ktorý pozná ako sirotinec. Na posteli sedí mladé dievča, uplakané a nešťastné. Edward si tiež všimne, že dievča vlastní ďalekohľad. No a tak začína niečo nové. Ale je Bella skutočne sirota?
.. sadne si vedľa vás, dá si koňak, zapáli si viržinko a s úsmevom na vás vybafne tvrdenie, že je mimozemšťan.. No ako by ste zareagovali ? Ak ste slabšia nátura, aj šľak by vás mohol trafiť.
Arantir, ktorý práve dokončil posledný mysticko-okultný rituál a zavŕšil tak svoju premenu, stál sám v pustej záhrade plnej zoschnutých stromov bez lístia. Jediný život široko ďaleko predstavoval vietor, ktorý vedel dať facku do tváre plnou hrsťou hliny sypkej ako piesok, ale ostrej ako ihly. Arantir ju však nevnímal, sotva sa ho dotkla, od dnes sa mu už naozaj máločo dostane pod ‘kožu‘.