Koniec jednej tehly
PNP
„Ale nie! Čo sa stalo??“ vyvalil oči na odhodlanú kolegyňu podávajúcu mu laptop.
„Čo ja viem? Proste nejde,“ mykla plecami a zjavne chcela byť niekde úplne inde. „Povedali mi, že ho mám doniesť sem,“ dodala ešte v snahe celý proces urýchliť.
„Dobre. Chápem. Stáva sa. Aj technika môže odísť z ničoho nič a nie vinou používateľa. Stáva sa.“
V neveľkej, zle osvetlenej kancelárii, nefungovala klíma a hosťom sa ježili chlpy na rukách. Buď to bolo statickou elektrinou alebo akousi zvieracou nechuťou v miestnosti zotrvať.
Admin hundral šeptom, ktorý bol príliš hlučný a vyhýbal sa očnému kontaktu. Ľudia ho nezaujímali, všetci boli rovnakí – hovorili o počasí a obedoch. Technika, hlavne tá pokazená, to bolo jeho! Ale to by na všeobecne nepriateľstvo okolia nestačilo. Za to mohla tisícka drobností.
Mal zvyk okamžite ukončiť rozhovor, keď ho prestal zaujímať. Podával ruku mdlo. Skákal do reči. Používal fax. Prichádzal do práce prvý a odchádzal posledný. Obedoval vždy to isté. Nepil, iba vodu. Bol vrahom vtipov.
Ihličková tlačiareň v pozadí kvílila, admin kolegyňu úplne ignoroval a ona sa potila a trpela. Magda z účtovného jej predsa vravela, že to má radšej ohlásiť ako krádež! V duchu nadávala Magde do kráv. Že síce mala pravdu, ale nepresvedčila ju!
„Tuto mi vyplňte formulárik,“ podával jej čerstvo vytlačený hárok.
Vytrhla mu ho z ruky spolu s perom a bleskovo podpísala PODPIS ŽIADATEĽA.
„A dátum nezabudnite,“ monotónne upozornil admin neodtrhnúc oči od vypuklej obrazovky.
Vedel, že k nemu ľudia nechodia radi, ale ona zmizla tak rýchlo až ho vydesila jej náhla neprítomnosť. Strojom pravdepodobne nerozumela, ale v jednom mala pravdu – laptop proste nešiel, absolútne nereagoval.
„Už je preč, už sa nemusíš báť, maličký!“ s láskou pohladil novozískaný laptop. Bol to jeden zo starších modelov, ktoré kolujú firmou prakticky od jej začiatku. Mali prezývku „tehla“, vážili za tri, hlučné klávesnice, no nekonečne odolné telo. Vlastne sa verilo, že nie je možné ich pokaziť.
„Tak ukáž, kde to bolí. Čo ti tá necitlivá duša urobila!“ vyzval počítač a položil si ho na kolená. Rukami obkreslil siluetu stroja vo vzduchu a prudko tleskol.
„Abrakadabra!“
Priezračná, jemne vibrujúca kópia rokmi skúšaného prístroja sa vzniesla do priestoru. Pri pozornejšom pohľade bolo vidno jednotlivé vrstvy počítačového tela, komponenty a spoje medzi nimi. Neskúsené oko by sa však okamžite stratilo v záplave detailov.
Admin si prostredníkom zatlačil okuliare na miesto, zahmkal. Pulz nebol príliš silný, ale pri takom veteránovi to nemuselo veľa znamenať. Nikde nevidel zbytočne sa hromadiace informácie či naopak nejaké izolované miesto, ktoré odmieta komunikovať. To znamenalo jediné – musel ísť hlbšie.
Roztiahol prsty a pomaly ich od svojho pacienta vzďaľoval. Vrstva po vrstve bledli, odsúvali sa ďalej od centra vizualizácie a odhaľovali svoje útroby. Laptop sa nebránil, ochotne nechal admina nahliadnúť do hlbín svojej minulosti. Cítil, že je to pre jeho vlastné dobro.
„No nekecaj, ty máš úplne pôvodný disk? Si jeden z tisíca, kamarát a že vás ani toľko už nie je,“ pokýval hlavou admin s uznaním a laptop pípol.
„Ale žiadny problém v tebe nevidím, budeš mi musieť pom-“
Dvere sa bez zaklopania otvorili.
„Oné, na obed ideš?“ strčil dnu hlavu istý Igor. Rozumeli si, v rámci možností.
„Cvičíš?“ zneistel hladný Igor pri pohľade na admina objímajúceho miestnosť s vypnutou a zatvorenou tehlou na kolenách. Ale odpovede sa mu nedostalo a skúsenosť ho učila, že opakovať otázku nemá žiadny zmysel. Dvere citlivo zatvoril. Dnes to aspoň nebude o vyprážanom syre.
Mnohí si mysleli, že admin tieto interakcie ani nevnímal, že šli mimo neho. To samozrejme nebola pravda. Technomág vníma všetko. Jadrom jeho existencie sú informácie, ktoré vstrebáva ako špongia a spracúva ako superpočítač. Ale podobne ako ten, filtruje ich, nedôležité odkladá na neskôr. Zajtra Igorovi porozpráva o technojóge.
Vyšetrenie laptopu nikam neviedlo. Rozhodil si niekoľko rôznych náhľadov okolo. Vizualizoval tok energie, izoloval logické celky a hľadal, ktorý zlyháva. Nič nevyzeralo byť vyslovene zlé, všetky deviácie od normy boli stále v rámci funkčných hodnôt. Hlavne, ak sa prihliadlo na vek, opotrebovanie a vôbec… Adminovi však začalo byť podozrivé, že oné hodnoty, výsledky testov, že síce boli v rozumnom rozsahu, ale úplne všetky na jeho dne. A vo svete technomágov sa hovorí, že náhody neexistujú.
Admin vzdychol. Symptómy mu odrazu začali dávať zmysel. Už sa s nimi pridlho nestretol. Moderné kúsky si touto fázou ešte nestihli prejsť a tie z éry ako tehla na jeho kolenách, tie mu spravidla nosili mŕtve.
Pohladil laptol po zatvorenom displeji. Pánty vyzerali ako nové, také sa dnes už nerobia. Určite boli jeho zdrojom pýchy.
„Ty si pripravený odísť, že?“
Laptop pípol.
Nemal rád túto svoju povinnosť. Ale tak ako všetko, aj mocná mágia so sebou prináša nepríjemne zodpovednosti. Dlžil to strojom, ktoré mu dovolili im rozumieť ako nikto iný.
„Dobre,“ vzdychol a odpojil kábel napájania z plastového tela. Položil stroj na svoj stôl, otočil ho dole hlavou a siahol po náradí. Skrutky šli sťažka, pretože sa ich strašne dlho nikto nedotkol. Ale ochotne akoby samé chceli zo svojich závitov von. Admin by proces rozkladu dokázal urobiť aj poslepiačky, ale nikdy pri tom nezatváral oči. Kremíkové duše, ktorým pomáhal prejsť na druhú stranu si toľko úcty zaslúžili.
xius
Milovnik dun, bullet-time a 8-bitovych hier.
Chcel by viac pisat, podcasovat a streamovat, ale rad a vela sa vyhovara.
Diskusia
YaYa
Toto je riadny originál. Myslím, že medzi všetkými Cháronmi veľmi pekne zasvieti. Až do posledného momentu som premýšľala, na ktorú tému to bude, lebo podľa začiatku by sa to dalo napasovať asi aj na tú druhú. Veľmi dobre si vybudoval atmosféru. Videla som pred očami kanceláriu IT oddelenia u nás v robote, dojem bol rovnaký, chýbal len zápach spotených pazúch. Dokonca som si spomenula aj na konkrétneho ajťáka. Baby ho volali ho šňurka, lebo mal kľúče na takej tej dlhej šnúrke a stále sa s nimi hral.
17.04.2021
Toto je riadny originál. Myslím, že medzi všetkými Cháronmi veľmi pekne zasvieti. Až do posledného momentu som premýšľala, na ktorú tému to bude, lebo podľa začiatku by sa to dalo napasovať asi aj na tú druhú. Veľmi dobre si vybudoval atmosféru. Videla som pred očami kanceláriu IT oddelenia u nás v robote, dojem bol rovnaký, chýbal len zápach spotených pazúch. Dokonca som si spomenula aj na konkrétneho ajťáka. Baby ho volali ho šňurka, lebo mal kľúče na takej tej dlhej šnúrke a stále sa s nimi hral.
17.04.2021
Zlodejisnov
Super atmosféra, zaujímavý zvrat. Na môj vkus je to priliš opisné, no aj tak veľmi dobre :)
17.04.2021
Super atmosféra, zaujímavý zvrat. Na môj vkus je to priliš opisné, no aj tak veľmi dobre :)
17.04.2021
Smrtislav Pierko
Dosť dobre napísané. Opisy boli prehľadné a zvrat výrazný a plynulý. Aj malá vsuvka s Igorom celkom pobavila. Pekný koniec.
17.04.2021
Dosť dobre napísané. Opisy boli prehľadné a zvrat výrazný a plynulý. Aj malá vsuvka s Igorom celkom pobavila. Pekný koniec.
17.04.2021
BocianSara
Tvoje poviedky ma vždy potešia a prekvapia originalitou, sú veľmi milé a dnešná aj trochu smutná ale stále pekným spôsobom :)
18.04.2021
Tvoje poviedky ma vždy potešia a prekvapia originalitou, sú veľmi milé a dnešná aj trochu smutná ale stále pekným spôsobom :)
18.04.2021
8HitBoy
Jej, super, veľmi originálny a pekný námet, opäť také to tvoje citlivo napísané, príjemné scifičko. Dík!
18.04.2021
Jej, super, veľmi originálny a pekný námet, opäť také to tvoje citlivo napísané, príjemné scifičko. Dík!
18.04.2021
R. Gilga Mesh
Veľmi originálny nápad.
Som na tom podobne, ako Zlodejisnov, ohľadom opisov. Možno by sa niektoré dali skrátiť, aby to odsýpalo lepšie, ale ináč fajn. :)
19.04.2021
Veľmi originálny nápad.
Som na tom podobne, ako Zlodejisnov, ohľadom opisov. Možno by sa niektoré dali skrátiť, aby to odsýpalo lepšie, ale ináč fajn. :)
19.04.2021