Ako zberateľ slovenskej fantastiky – teda, aspoň sa o to trochu snažím – som si povedal, že sa pozriem na staršie knižky Ondreja Trepáča, zakladateľa a vedúceho bývalého SFklubu ORION v Nových Zámkoch a verného fantastu, ktorého ste v minulosti mohli stretnúť na každom väčšom cone. Pri pozeraní to neostalo. V antikvariáte som si kúpil jeho prvú conanovku, vydanú ešte pod pseudonymom Andy Knocker v roku 2015, a pustil sa do nej.

Musím priznať, že som nemal veľké očakávania. Nie, že by som neveril jeho remeslu, ale samotná obálka so snedým polonahým Conanom v rozbehnutej útočnej póze s krvou postriekaným mečom v akomsi nočnom apokalyptickom púštnom prostredí mi okamžite evokovala „brakovú“ fantasy literatúru na rýchle prečítanie.

A presne to som aj kvázi dostal – s viacerými pozitívnymi prekvapeniami, ale k tým postupne…

Príbeh začína v meste Eruk, kde sa Conan aktuálne živí ako zlodej. Jeho priateľ Daymar ho presvedčí, aby vykradli dom tajomného čarodeja, aj keď z neho vraj nikdy nevychádza. Záťah sa im obom stáva osudný. Daymar je mŕtvy a Conan končí sťa väzeň čarodeja Toorana v podzemí jeho domu. Len náhodou sa mu podarí uniknúť, no Tooranovi prisahá pomstu. Spolu s grófkou Dareenou, s ktorou Conana viaže puto priateľstva s výhodami, sa vydávajú prenasledovať Toorana odchádzajúceho do púšte. Tam na nich čaká oveľa väčší problém, ako by si priali – šestica mágov, vrátane Toorana, chce totiž obnoviť Acheronskú ríšu zla.

Vzhľadom na to, že mám o Conanovom svete aspoň trochu prehľad vďaka Conan RPG od Modiphiusu, ktorá opisuje nielen jednotlivé kraje daného sveta, ale aj samotnú kariéru a postupné „úrovne vývinu“ Conana (od mladého zlodeja, cez barbara, až po kráľa či dobyvateľa), mi padlo celkom dobre, že v tejto knihe sa Ondrej Trepáč zameral na mladé zlodejské obdobie tohto hrdinu. Conan je síce pojem aj v tejto dobe, ale napriek tomu vie, kde sú jeho hranice a že prežíva len vďaka svojím schopnostiam, nástrojom, reflexom či sile. A nielen to, jeho činy sú premyslené a uvedomené. Jeho zrelý pohľad na dilemy, do ktorých sa rútia niektorí z jeho priateľov, sú prekvapivým momentom. Mám rád, keď hrdinovia nebežia nepremyslene do akcie.

Škoda, že to tak nie je u nepriateľov. Tí sa často demaskujú príliš rýchlo a bez premyslenia. Deklarujú okato svoje plány či dôvody k nim, a tak nám čitateľom síce dávajú možnosť rýchlo pochopiť ich zámery, ale celkovo vyznievajú arogantne a neschopne – čo sa samozrejme prejaví aj v mnohých momentoch v knihe. Chápem, že je to asi z dôvodu ich pocitu magickej nadradenosti, ale aj tak by som si bol prial možno viac prefíkaného a tajomného nepriateľa.

Tiež je pravda, že k danej púštnej zápletke prichádza Conan ako slepé kura k zrnu – úplnou náhodou. A ak by nebol taký tvrdohlavý a pomstychtivý a poslúchal by Dareenu, nikdy by sa k čarodejom nedostal. Toto je ale skôr malichernosť na mojej strane. Nie všetci hrdinovia musia byť zapriahnutí do príbehu cez klišé osudových proroctiev. Niekedy sa ocitnú proste v správny čas na správnom mieste. Páči sa mi výstavba a splietanie troch separátnych dejových liniek do finálneho stretu v poslednej tretine knihy – Conanovej, kvázi-acheronských čarodejov a stygijskej. Vzhľadom na prepletanie osobných príbehov postáv z rôznych častí Hyborie sa darí zároveň Ondrejovi Trepáčovi vykresliť aj pestrosť celého kontinentu, ktorý takto nabáda na ďalšie odhaľovanie príbehov v ňom.

Hneď od začiatku dochádza v knihe k striedaniu perspektív medzi jednotlivými postavami. Scény sú takto vyskladané viacdimenzionálne, dovoľujú nahliadnuť do vnútorných pochodov daných postáv, predkladajú nám ich pôvod, a na ich pozadí vystavané ambície či pohnútky. Nič z toho by pri použití rozprávača z prvej osoby nebolo možné. Je dobre vidieť, že autor si dal záležať na hutnosti ich príbehov, ktoré prichádzajú vhod aj v celkovom deji (niekedy možno až príliš, ale to je autorsky dovolené) – Dareena je nielen nejaká šľachtičná, ale zároveň pôvodom z púšte, do ktorej sa s Conanom vydávajú; Conan už mal s mágmi dočinenia a vie si s nimi poradiť; no a čarodeji sú takí neschopní aj vďaka tomu, že si navzájom konkurujú. Najmä v druhej časti knihy sa mi niektoré opisy zdali nadbytočné alebo opakované, určite by bolo vhodné editorsky viac pritlačiť a ustriehnuť spád textu. Rovnako by zákrok a úpravu zniesli aj dialógy, vyznievajúce často strojene, trochu jednoducho a niekedy až prehnane emotívne.

Celkovo však pôsobí Acheronská dýka ako štrukturálne premyslene vystavané dielo, ktorému by prospel vypracovanejší autorský štýl a dôkladnejšia práca editora. Napriek tomu je čítanie veľmi príjemné, rýchlo ubiehajúce a plní presne požiadavky, ktoré som na knihu mal. A – a to je to hlavné – svojimi opismi histórie a rôznorodosti Hyborie pozýva k čítaniu ďalších conanoviek. Už sa teším na pokračovanie, Tři klíče k Asambale.

Ej, Ondrej, ešte zo mňa nebodaj fanúšika Conana urobíš!

Vydavateľstvo: Brokilon

Rok vydania: 2015

Jazyk: český

Počet strán: 256

Väzba: lepená

Obálka: Tibor Paštrnák

ISBN: 9788074562280