Nie, to nie je žiaden spin-off ani paródia na dielo osvietenca Jána Botta, Janosik 2 je pokračovaním poľskej metroidvánie od Marcina Onyska (Onix Games) vydanej pod hlavičkou distribútora Retrovibe na platformách Steam a GOG.

Ej, pre pána Jánošíka, to už nie je povesť Slovenská!?

Hráč sa tak pridáva k zbojníkovi Janošíkovi, vlkolakovi Bogdanovi a upírovi Hugovi zahalenému v plášti na záchrannú misiu, ktorej cieľom je oslobodiť Janku, bo ju uniesol zlomyseľný barón de Blonde. Prechádza horami, dolinami, jaskyňami, dedinami a hradmi, kde číhajú besné psiská, pandúri, kostlivci a mnoho ďalších prekážok, ktoré mu budú strpčovať život. Na konci cesty ho možno čaká niečo ešte desivejšie... (v podobe troch koncov).

Dovolím si parafrázovať slová samotného autora: „Janošík 2 nadväzuje priamo na udalosti z prvej hry.“ (2020, stále zadarmo)

Slávny slovenský a žiadny iný ako uhorský (nesprávne hovoria „kunsthistorici“ na Steam fórach, že „poľský Robin Hood“) zbojník Janošík práve dokončil výpravu na záchranu svojej družiny sokolíkov a dnes ho čaká ešte väčšia výzva – poraziť nových, mýtických či historických, nepriateľov! Tentoraz sa však „nestratil“, lež pomocou ľsti bol zajatý a musí zachrániť nielen seba samého, ale aj svoju milovanú. Na tejto strastiplnej ceste by mu pomohlo získať aj nejakých nových spojencov...

Odkloniac sa od „štúrovskej“ klasiky (hoc Botta ešte budem trošku citovať) , rád by som pokračoval v príbehu vlastným opisom:

Jánošík (šikovný a obratný viťúz) po „sebavyslobodení“ zo šatlavy narazí na hromotĺckeho „vlkolaka“, aby sa vysporiadali s miestnym dozorcom a v zápätí sa vyberú zachrániť Jánošíkovu milú z pazúrov jej väzniteľa, šialeného kaderníka – Baróna Blondiaka... To však nie je koniec ich cesty! Ako už avizoval prológ hry (tiež zadarmo, aspoň teda na Steame) musia sa porátať aj s Báthoryčkou...

Týmto som nechcel a nemohol spoilerovať, pretože po ceste hráča skutočne čaká mnoho prekvapení a „twistov“ vrátane štvrtej hrateľnej postavy, už spomínaného upíra. Botto ako vyšitý... nie? Aj Dobšinský by to bral asi ako vtip, skôr však bratia Grimmovci by si zgustli na tomto paneurópskom guláši príbehov a postavičiek. Za mňa celkom fajn humorná fantasy bez „biľagu“ štúrovského patriotistického heroizmu či „čestného zlodejizmu z komunizmu“. Veľku rolu tu zohráva aj vtipná adventúrna vložka s kopcom dialógov. Distribútor dokonca preložil hru do slovenčiny, ale kam sa AI preklad hrabe na niečo plnohodnotnejšie.... Škoda. To už radšej prepnem do čínštiny, veď sa nám ju pomaly treba učiť :D

veď už viac Jánošík nepôjde za vami...“ (iba ak sa „sejvol“)

Čo sa týka hrateľnosti, treba povedať, že hra nie je pre žiadne „trasorítky“, lež pre riadnych junáčiskov a dračie devy, bo ako nám žáner meroidvánií navráva, sú tu isté prvky, ktoré môžu neskúsenejšieho hráča odradiť. Je to dané najmä veľkosťou vašej družiny – postupne naverbujete až štyri postavy s rôznymi schopnosťami. „Prepínanie“ medzi nimi sa stane nutnosťou, keďže dizajn levelov a postup v nich si to naozaj vyžaduje. A postavy nemajú len jednu-jedinú špeciálnu schopnosť, ale hneď celé „kopce“ zručností a trikov, ktoré sa navyše za dukáty (či postupom v príbehu hre) ešte ďalej rozvíjajú. „Levelovanie“ samotné sa primárne deje v hernom HUBe, priateľskej dedinke, kde hráč dostane priestor trochu vydýchnuť.

Samozrejme, je tu aj gradácia obtiažnosti. Nie vo forme náročnejších nepriateľov, ale „vertikality“ levelov. Hráč je už pomerne skoro nútený (u mňa po desiatich hodinách – áno, taká je hra masívna) zdolávať prekážky (rozumej platformy) veľmi pohybovo a časovo precízne, dokonca krkolomne. Jánošík teda neumiera len „pokĺznutím na hrachu“, „lámaním na kolese“ či „zavesením na háku“ (či ako to vlastne bolo), ale tisícorakými smrťami. A veľmi často. Aspoň, že sú vtipne animované. Nepočítal som presne, ale v jednej z týchto pekelných pasáži som zomrel asi tak deväťstodeväťdesiatosem, plus-mínus, krát. (samozrejme preháňam, no nie tak veľmi). Ešteže je tu „čekpoint“ systém, a to manuálny.

Hru určite treba hrať na štýl „casual“, pretože dlhé hranie spôsobuje nielen frustráciu z častého mrenia, no i lámanie palcov. Nie na kolese, ale na klávesnici, či lepšie rečeno, ovládači. Tu musím znova kritizovať, resp. zdôrazniť fakt, že menej je viac. Priveľa schopností, ich nadúživanie v kombinácii s dizajnom levelov, nie je až také fajn. Hráč musí „mačkať“ a kombinovať nie, že dva, lež niekedy tri-štyri akcie naraz a to je značná únava pre ruky! Alebo to len ja som už bača, grambľavý, starý? (A chcem sa „dožiť“ do jari.) No pre staroškolských milovníkov, ešte snáď z čias Ľudevíta Š. (a možno Zdeny S.), extrémneho turizmu a skákania cez ohník v pohodlí PC-dla sťa stvorenô!

Ale, aby som len nekritizúval a nepizúkal: Grafická stránka hry akoby z oka sokolieho vypadla a kľudne by som si zavesil sťa by výšivku, hoc pixelovú na háčik nad krb. Autor grafiku z veľkej časti kreslil sám, hoc sa aj na nej odrazil pomerne dlhý čas vývoja hry a je troška nekonzistentná. Osciluje medzi Amiga estetikou a čímsi, čo je ešte snáď predosembitová éra. Ale celkovo vytvára výborný vizuál... A tesne za ním sa ozýva pieseň labutia:

Hudobná, resp. zvuková stránka dobre korešponduje s oldskúl grafikou a snaží sa byť aj na ľudovú nôtu. Fujary nečakajte, bečanie ovečiek môžete. Napriek tomu sa počúva dobre.

Toto je však historický fakt a rozsudok a mne neostáva nič iné len taktiež vyniesť verdikt nad hrou Janosik 2:

Musím poznamenať a porovnať neporovnateľné – indie metroidvániu od jediného človeka a hru z podobného súdka pálenky, no s AAA rozpočtom a štúdiom (s podobnosťami a to: adventure vložkou a masívnou dĺžkou hry) – Prince of Persia: Lost Crown (POP), kde autori prilákali omnoho väčšie publikum. POP je hrou prístupnejšou aj pre menej hardcore zameraných hráčov, napríklad vďaka teleportácii cez ťažké náročnejšie pasáže. Ale to je vždy na zvážení autora, že akú cieľovú skupinu chce osloviť. Nie za každú cenu treba podliehať trendom, čo sa tu ukazuje skôr na škodu – hru som, po desiatich intenzívnych hodinách a kŕčoch ako po hrachovej kaši vzdal... Hoc nerád. Mojou motiváciou na znovuhranie alebo dohranie ostáva príbehová zložka a tri konce, ktoré chcem všetky vidieť. Určite sa k nej vrátim, keď mi vychladne horká barania kotrba – a mali by ste ju vyskúšať aj vy!!!

Pre hardcore zbojníčiskov a milovníkov žánru metroidvania/precise platformer ako stvorené. Pre „víkendových lapkov“ však nie. Celkovo ale hru nemôžem odsúdiť zavesením na hák a na háku ju nemajte ani vy. Podporíte tak tvorbu jednoho skvelého dizajnéra a indie scénu.

Titul: Janosik 2

Žáner: Metroidvania, precision platformer

Mód: Singleplayer

Vývojár: Onix Games

Vydavateľstvo: Retrovibe

Dátum vydania: 09.12.2024