Robbie MacNiven ma milo prekvapil už prvou knihou pre Aconyte Books a svoje kvality v Bránach Thelgrimu len a len potvrdzuje. Zatiaľ, čo sa v The Doom of Fallowhearth jednalo o detektívne-dobrodružný príbeh, ktorý bol príjemnou jednohubkou, tak v The Gates of Thelgrim rozohráva spletitú konšpiráciu plnú intríg a tajomstiev, ktorá odhaľuje svoju temné detaily pomaly a premyslene.

Srdcom príbehu je trojica dobrodruhov, ktorých si najme neznámy mecenáš, aby mu z trpasličieho mesta Thelgrim priniesli magický artefakt nesmiernej sily. Problémom je, že trpaslíci zavreli bránu do svojho podzemného kráľovstva, a tak sa v údolí pred ním hromadia desiatky utečeneckých karaván, ktoré sem smerujú pred hrozivou inváziou démonických hôrd spoza východných hraníc Terrinothu (práve o začiatku invázie pojednával príbeh v druhej knihe série: The Shield of Daqan). Dostať družinu do vnútra hory má trpasličí zlodej Raythen, ktorý si ale sám brúsi zuby na daný artefakt, aby ho následne speňažil. A nie je sám – čarodejka Astarra má taktiež zálusk získať tento magický kameň pre seba a pridať ho do svojej zbierky runových úlomkov, ktoré jej umožňujú ovládať stále iné aspekty mágie. Jediný, kto evidentne nemá záujem o cieľ ich putovania, je temný elfský mág Shiver. K podzemiu ho ale viaže jeho minulý život, z ktorého si pamätá len útržky. Na prvý pohľad sa táto skupina môže zdať nevhodne vystavaná (a najskôr pripomínajúca ľubovoľne zvolené postavy do stolovej RPG, napr. Realms of Terrinoth – pozitívny žmurk), ale postupne zistíme, že u Robbieho MacNivena nie je nič náhodné.

Autor veľmi citlivo odkrýva pohnútky hlavných postáv príbehu. Prostredníctvom týchto citovo ladených rozhovorov a poznaní po kúsku mení vzájomné rozpoloženie vzťahového trojuholníka postáv a tvorí z nich hrdinskú družinu, ktorej cieľom sa stáva (hoc nechcene a možno práve preto vôbec nie pateticky) dobro – a to aj napriek uvedomeniu si, že na túto misiu sa vzhľadom na nebezpečenstvá nikdy nemali vydávať. Viacvrstvová konšpirácia sa v príbehu odkrýva prirodzene, plány v plánoch plánov sa v malých detailoch zjavia aj čitateľstvu, ale to je zaujaté práve inými momentami, takže si ich všimne len povrchne. A ak si ich aj uvedomí, následne na ich vektor a pointu zabúda. Momenty prekvapenia sa tak stávajú úžasnými vzrušujúcimi čitateľskými zážitkami.

Akčné finále, ktoré sa javí ako jediná východzia cesta, a je v tomto románe klasickým hrdinským – skoro rozprávkovým – fyzickým súbojom dobra so zlom, je na rozdiel od autorsky zbabranej druhej knihy výborným vyvrcholením, v ktorom v každej sekunde očakávate smrť niektorej z hlavných postáv, a práve preto sa upínate k nádeji, že sa tak neudeje a im sa predsa len nejakým spôsobom podarí zvíťaziť. Pritom obe strany idú na svoje fyzické a magické hranice, či dokonca za ne, čím sa len potvrdzuje prepracovanosť konceptov, ktoré autor vložil do našej hlavy, aby ich nakoniec nápadito v tomto súboji cielene prekročil.

V knihe ožívajú doteraz neprebádané časti herného univerza – podzemie Thelgrimu, ktoré sa nepodobá Morii alebo Ereboru, hoci z nich čerpá, je však svojské, iné a rovnako majestátne a mohutné. Kultúry trpaslíkov a elfov z hlbočín sú diametrálne odlišné, no rovnocenne zaujímavé. Škoda, že pri všetkej akcii nemáme čas spomaliť a viac sa s nimi zoznámiť. Hráčstvo v hlavných postavách odhalí tri z hrdinských postáv dostupných v hre Descent: Journeys in the Dark – či už prvej (Astarra, Shiver) alebo druhej edície (Raythen). Možnosti ich vývoja sú koherentné s príbehmi hier, hoci niektoré nuansy ich herných pozadí príbeh opomína. Ako fanúšik/čka hier sa určite pozastavíte pri opisoch niektorých príšer a budete hádať, o ktoré presne ide - všetko sú to príjemné bonusy, ktorý nijak nezaťažia a nedoľahnú na náhodné čitateľstvo, ale obohatia pocit z knihy pre fajnšmekrov.

The Gates of Thelgrim je klasická hrdinská fantasy, ktorá však – na typické paperbackové (a la brakové) vydanie – poskytuje nadpriemerne komplexnú zápletku, ktorú skonštruovať sa autorovi podarilo na jednotku! Jeho postavy stavajú na známych klišé, no zároveň im poskytuje šancu sa vyvíjať a meniť, čo aj väčšina robí. Napriek prvotným nevraživým momentom si ich obľúbite natoľko, že by ste okamžite chňapli po pokračovaní. Žiaľ, nebudeme mať tú možnosť, lebo namiesto do hĺbky sa strategicky vydavateľstvo snaží zasadiť jednotlivé romány do šírky celého kontinentu Mennary a poskytnúť nám takto prehľad o všetkých rôznorodých možnostiach, ktoré tento svet poskytuje ako hráčstvu, tak čitateľstvu. Škoda.

Z doteraz recenzovaných kníh o Terrinothe za mňa určite najlepšia!