Neviem, akým spôsobom sa Chris Columbus dostal k režírovaniu filmového spracovania knižnej predlohy Ricka Riordana - Percy Jackson: Zlodej blesku. Možno producentov a štúdiá presvedčilo, ako dobre sa zmocnil prvých dvoch častí Harryho Pottera. Mňa by to presvedčilo tiež. Škoda len, že nemal dosť odvahy na to, aby Craigovi Titleymu otrieskal jeho scenár k Percymu Jacksonovi o hlavu. Nie, Chris sa uspokojil s treťotriednym materiálom a tak sa nám táto fraška dostáva pre oči. Ale po poriadku...

Percy Jackson je chalan ako každý iný. Žije svojim všedným životom s mamou a nevlastným otcom, ktorý tyranizuje jeho matku domácimi prácami a urobil si z nej v podstate slúžku. To, že jeho otčim zapácha, je už len čerešničkou na tejto tortičke ideálnej rodinky. V škole nie je Percy veľmi pozorný - dislexia a diagnóza hyperaktívneho z neho žiaľ nerobia práve optimálneho žiaka. Prejavuje sa to ako na známkach, tak na priateľoch. Ešte dobre, že má Grovera, svojho najlepšieho priateľa. Jeho všedný život však končí, keď ho jedného krásneho dňa napadne jeho profesorka premenená na Eríniu (starovekú lietajúcu fúriu) a chce, aby jej dal Diov blesk, ktorý ukradol. Chudák Percy nemá potuchy, o čo ide... a keď zisťuje, že jeho najlepší priateľ je satyr a on je poloboh, tak sa mu trochu zatočí v debni. Napriek tomu sa mu podarí utiecť pred nástrahami a doraziť do tábora polobohov, ktorý je tréningovým centrom pre takých mutantov, ako je on. Tu spoznáva svoje schopnosti, nachádza ďalších priateľov a v priebehu jedného boja (znamená popoludnia) sa z neho stáva plnokrvný grécky hrdina. Taktiež zisťuje, že ak nenájde Diov blesk, tupí bohovia medzi sebou rozpútajú vojnu, ktorá nenechá kameň na kameni a kontinent na kontinente...

Na tento film som sa vlastne veľmi tešil - trailer prezradzoval krásne špeciálne efekty a keďže mytológie boli mojím koníčkom už od môjho detstva, bol som veľmi nadšený, že mal niekto nápad prepísať staroveké mytologické dejiny do súčasnej podoby a takto ich opätovne oživiť. Žiaľ, chyba lávky - to, čo na nás vrhá pán Columbus, je hrôzostrašne odpudivou vykrádačkou bohatého starovekého Grécka preplácanou americkými stereotypmi a reklamne zasadenými produktami do deja filmu. To by asi samo o sebe ani nebolo tak strašné, nebyť úžasne stupídneho scenára, ktorého polopatistické dialógy sú pod úrovňou ktoréhokoľvek mladého človeka. Postavy vysvetľujúce dianie na obrazovke znejú, akoby boli nahovorené pre nevidiacich (nič proti nevidiacim, na tu sú ale špeciálne zvukové stopy).

Najhoršie na tom všetkom sú ale nelogickosti v gréckej mytológii či samotnom deji: to, že voda je vodivým elementom elektrického prúdu, v tomto filme nemá žiaden význam, detto, že hranie CounterStrikeu vám v žiadnom prípade nepomôže zamerať zbraň na vašich nepriateľov, okrem toho - prečo vôbec používať najmocnejšiu zbraň vo vesmíre, keď sa môžeme biť zubami - nechtami. Bohovia sú totálne tupí a zahľadení do seba - čo celkovo môže byť aj pravdou, no predsa len im to uberá z charakteru a postavy v tomto diele. Najhorším je potom už len zobrazenie Hádesa ako kríženca medzi Diablom od Blizzardu a Balrogom z Pána Prsteňov.

Z hercov sa dá vyzdvihnúť asi len Logan Lerman sťa Percy, ktorý sa napriek nemožnému scenáru zhostil svojej postavy s nonšalantnosťou a uvoľnenosťou. Možno mu to výjde aj u postavy Petera Parkera, keďže sa o ňom hovorí ako o ďalšom možnom Spider-Manovi. Pierce Brosnan, Rosario Dowson či Uma Thurman sa môžu ísť roztrhnúť, no nemôžu zvrátiť osudové. Priemerné kostýmy a kulisy či hudobné témy, ktoré neprekvapujú ale ubíjajú monotonnósťou, tiež nezvyšujú kvalitu tohto snímku.

Problémom je aj humor vo filme. Nad jednotlivými scénami či poznámkami sa nemôžete inak ako rozosmiať... škoda len, že sa jedná o smiech cez slzy, keď viete, že vám niekto prýzni vaše obľúbené postavy. Dúfajme, že prepracovanie Súboja titánov od Louisa Leterriera bude stáť za viac... a prosím, Craigovi Titleymu už nikdy nedajte napísať ďalší scenár!