Tu máte moje hodnotenia týchto pokusov:

Poviedka X

Poviedka začína vetou ako z učebnice. Faktický pedagogický štýl, ktorý tu nemá nijakú inú funkciu ako informovať – a to teda nie je primárne beletristické, o čo by sa mala poviedka snažiť – sa priamo v ďalších odsekoch mení na detský infantilný spôsob písania, ktorý by nebol hodný ani zlého animovaného filmu pre deti. Štylisticky je to repetitívne (slovné spojenia sa opakujú skoro v za sebou idúcich vetách) a triviálne. Tieto prešľapy podškrtáva nakoniec aj dej a jeho vývoj, kde si autor alebo autorka po troch väčších deleniach textu akoby uvedomí, že pôvodný dejový zámer je príliš veľký a preto stočí volant o 150 stupňov a skúsi niečo iné. Žiaľ, táto cesta do Ríma tiež nevedie. Skôr na smetisko dejín. Nápady sú do textu nastrkané v poradí v akom prichádzali – bez ladu a skladu. Kde nevieme, ako ďalej, strčíme do toho boží prst a la deus ex machina a všetko sa na dobré obráti. Logicky nesúrodý a zle delený text (kapitola nie je, deti moje, jeden odsek – na to potrebujete trochu viac ťukať do klávesnice) vyznieva ako celkom milý pokus začiatočníka, na viac ale nemá.

Poviedka X

Krátka poviedka, ktorá poviedkou nie je, pretože to je úvaha. Fantasy, ktoré fantasy nie je, pretože je to realizmus. Veľa o tom písať nemienim, pretože nie je o čom. Nula. (Možno to ostatní porotcovia už vyhodili zo súťaže, ak nie, čoskoro sa tak stane, pretože nespĺňa vyhlásené podmienky súťaže.)

Poviedka X

Text sa snaží uchytiť rozprávania, no nakoniec sa mu to nedarí. Nespĺňa dostatočnú dejovú epickosť. Po prečítaní mám pocit, že minimálny mysteriózny nádych ani nie je hodný zaradenia do fantastického žánru. Najväčšou chybou je ale nezáujem akéhokoľvek uceleného pohľadu na opísanú situáciu – pretože o viac nejde – a teda nezáujem o čitateľa ako takého. Okrem toho hneď prvý odsek zaváňa krvou, toľko červených opráv by sa tam našlo, ak by to bol diktát alebo sloh: chýbajúce čiarky, hrúbky v príponách, nadbytočné zámená. Nakoniec v strede poviedky zase neúspešná zmena času, v ktorom je poviedka podaná. Celkovo veľmi slabé.

Poviedka X

Po dočítaní sa vrátim opäť na prvú stranu poviedky, ktorú som doslova dočarbal opravami v texte. Čo veta, to hrôza... ale postupne: Interpunkcia žiaľ nie je na niektorých miestach dotiahnutá a prekáža v čítaní. Horší je ale lexikologický výber slov a slovných spojení, ktorý pôsobí ako päsť na oko a vôbec nepasuje k danému charakteru hlavnej postavy. Tá je vlastne jedno veľké klišé ako vystrihnuté z nejakého lacného americkému televízneho filmu. Ešte dobre, že ich v našich televíziách máme tak veľa, aspoň sa nimi môžeme inšpirovať! (To bol sarkazmus, milí adpeti!) Asi najhoršie pôsobiacim aspektom je ale samomluva hlavnej postavy, ktorou na mňa pôsobí sťa debil. Tu je ale chyba v nepochopení čitateľa, pretože sa predpokladá, že samotný čitateľ je slabomyseľný a teda niečo také potrebuje. Nie, nepotrebuje. Nechajte za svojho rozprávača niekedy hovoriť diania postáv. Je to určite účinnejšie a atmosferickejšie! Dejovo je to rozhárané a parafrázované (presne táto téma s týmito udalosťami tu bola prezentovaná už niekoľkými médiami), bez štruktúry a premyslenia. Nezachráni to ani celkom milá absurdná posledná veta.

Poviedka X

Veľmi zaujímavý nápad sa v tomto texte miesti s podozrením, či sa vôbec jedná o pomyslené scifi. Ak privriem obe oči, tak možno aj áno, napriek tomu táto neistota poviedke neprospela. Gramaticky je to skoro čisté. Kde-tu sa mihla nejaká chybička (chýba diakritika, pochybenie v predložke, preklep). Text po štylistickej stránke ako taký by možno kritiku ustál, no neprináša nič nové. Je to in medias res – ex medias res. To, čo sa deje medzi začiatkom a koncom nemá žiadne opodstatnenie, čitateľa neobohacuje, neprináša mu nijaký pocit. Poviedka tým pádom na mňa pôsobí prázdne, bez zmyslu. Možno by sa viac vynímala ako nejaká lyrická báseň, ale ani z tej by som si veľa nezobral. Na papieri sa tak nachádza nápad s potenciálom bez orgazmu a ejakulácie. (Napriek tomu sa mi páčili niektoré ošperkovania odkazmi na kultúrne dedičstvo určitej doby.) Hodnotím to podpriemerne.

Poviedka X

Po prečítaní zisťujem, že táto poviedka – hoci dlhšieho rázu – nemá na svojich okrajoch skoro žiadne z mojich poznámok. Gramaticky a štylisticky veľmi podarené a premyslené dielo, ktoré určite videlo viacero edícií a prerábok. Jednotlivé odseky na seba logikou a štýlom, ktorý ju podporuje, nadväzujú. Vytkol by som iba zriedkavé opakovanie slovných spojení a jednu vetu, ktorá mi nesedela – ale tie skoro nestoja za zmienku. Dejovo je to pekne vygradované, napätie sa stupňuje a vrcholí vo vhodnom momente. V ňom nakoniec leží aj kameň úrazu tohto diela, ktoré do tohto momentu pôsobí dosť inovatívne. Konečné zistenie je podprahové klišé nízkeho rázu. Okrem toho je nelogické, popr. nesedí s predchádzajúcim textom. Je jasné, že sa tu stavalo na finálny wow-efekt. Ten neprichádza. Naopak – vyvracia doterajšiu hodnovernú štruktúru poviedky a odkrýva poviedku samú ako prázdnu nelogickú frašku. Škoda.

Poviedka X

Štylisticky zaujímavá hra so slovíčkami na začiatku textu irituje čitateľa – no v dobrom. Tým ho núti sa zamyslieť a sústrediť sa o to viac na text. Ten je sám o sebe dosť strohý. Sústreďuje sa na čistý dej. Postavy sú opísané jednou vetou. Ani klepnutie na klávesu na zmar. To môže platiť v literatúre faktu, no nie v beletrii. Tento štýl zaváňa neschopnosťou uchytiť postavy a zasadiť ich do prostredia, v ktorom sa nachádzajú. To sa stáva aj s hlavnou postavou, ktorá sa po treťom opise a štvrtej priamej reči stáva doslova odpornou. (Najradšej by som ju vyfackal a nakopal do zadku!) A tak sa ako čitateľ obraciam k textu s otázkou, prečo by som mal čítať poviedku, ktorej postava nie je dostatočne reálna či hodnoverná - pretože to je podstata jej nefunkčnosti. Pridajme k tomu chyby v logike nápadu samotného, ktorý sa miestami dokonca sám vyvracia. Výber slov často jednoducho nefunguje: To, čo má vyznieť srandovne, je trápne. Vysoká reč sa stáva odrazu detskou. Zlým prekladom slovného spojenia z angličtiny sa zruinuje význam vety. Hoci je dej pekne štrukturovaný a nápad nie zlý, ma koniec necháva chladným. Skratová situácia hlavnej postavy nemá nič spoločné s jej doterajším konaním, len podporuje predchádzajúcu teóriu o jej nepochopení samotným autorom alebo autorkou. Nadpriemerné, ale nie dostatočne.

Poviedka X

Na koniec tohto výpočtu sa mi ušla poviedka, ktorá doteraz ašpiruje na jednu z lepších, čo som doteraz čítal. Veľmi pôsobivý pokus filozofického traktátu skrytého hlavne do dialógov tu vychádza. Po opätovnom prelistovaní pri texte nachádzam málo poznámok – žiadne z nich ale nekritizujú gramatickú úroveň diela. Skôr sú to malé otázky k výberu slovných spojení v prirovaniach a štýlového vyjadrovania sa. Úplne ma ale dostala veta s viacnásobným záporom – ktorú som pochopil až potom, čo som si ju rozmenil na drobné. Fatálne! Nápad hoci už na prvej strane zaváňa známou scifi ságou, nakoniec príjemne prekvapuje priamočiarosťou a jednoduchosťou. Predtucha sa teda nenapĺňa a tak som svedkom celkom solídnej hry. Vyvrcholenie je... hm... poviem to obozretne: zaujímavé. Prináša akési pseudo-rozuzlenie, no toto nastoľuje otázky, ktoré nie sú zodpovedané a logicky s dielom nesúhlasia. Akoby bolo nutné dotiahnuť to dielo do presne tohto konca za každú cenu len preto, lebo to tak musí byť bez toho, aby zavážila nejakým spôsobom konzistentnosť textu. Strhávam teda niekoľko bodov.

...a skladám papiere na bok. Doteraz som ohodnotil asi prvú štvrtinu textov - budem musieť pridať, ak to chcem stihnúť - a zatiaľ ani jeden nedostal najvyššie hodnotenie. Uvidíme, či sa v ďalšej štvrťke niečo nájde. S nádejou, že to tak bude sa s vami tentokrát lúčim!

Do čítania, priatelia!