Poviedka X

Štýlovo pekne napísaná poviedka, ktorá ma chytila hneď od začiatku svojimi zaujímavo vykreslenými postavami. Je umne štylizovaná. Dialógy plynú ľahko a nenútene. A sú aj hlavným expresívnym prostriedkom pre charakterizáciu postáv. Dej je lineárny a ani by to tak veľmi nevadilo, keby nebol aj tak tupý a jednotvárny. V strede textu si ako čitateľ potom kladiem otázku, či je hlavná postava taká sprostá alebo taká prefíkaná. Žiaľ, dochádza na to prvé a pre mňa sa z tohto dobre naformulovaného dielka, ktoré som spočiatku aj kvôli peknej gramatike (našiel som len jeden prešľap a jednu chybu pri písaní) a štýlu dúfal posunúť hodnotením vyššie, stáva trochu nadpriemerná poviedka, ktorá ale neponúka nič nové či zábavné. Je jasné, že silnou zbraňou autora či autorky sú dialógy, no je potrebné popracovať na štruktúre deja.

Poviedka X

Pred začiatkom textu sa nachádza nejaký predslov (to inak robí z neviem akého dôvodu dosť veľa autorov) – žiaľ, už tento uberá z môjho nadšenia kvôli tomu, že prezrádza pozadie príbehu. Štýlové zádrhy v prvých odstavcoch (čudné slovné spojenia a vetné konštrukcie, ktoré aspoň poukazujú na pokusy o hranie sa s textom) tiež neprinášajú pôžitok. Strohé a zriedkavé dialógy sú výkrikami do nefungujúcej rozprávačskej štruktúry spoliehajúcej sa na opisné formulácie bez atmosféry. Hlavné postavy konajú možno v rámci ich charakterov, no tie nie sú dostatočne vykreslené, aby sme ich brali ako vierohodné. Ich akcie na papieru sú potom chápané iba ako nutnosť pri aspoň akom-takom oživení nápadu v poviedke. Ten sme tu mali ale už niekoľkokrát.

Poviedka X

Prebieham očami mojimi popiskami pri texte (a tými škrtmi cezeň). Veľký nápis „BLUD“ s niekoľkými výkričníkmi pod textom tiež nenapomáha k pozitívnemu hodnoteniu. Štylistika je detinská a preumelkovaná. Naivný text plný pátosu len tak hýri dejovými a nápadovými nezmyslami. Zbytočné opisy na jednej strane, nedostatočné na strane druhej. Nevhodne zvolené slová vo vetách. Všetko sa točí okolo hlavnej hrdinky, ktorá ovládla nielen príbeh ale aj autora či autorku textu a mňa privádza kvôli absurdnosti svojich činov do nepríčetnosti... Výdych. Nádych. Výdych. Už som zase pokojný... Nezmyslené časové skoky v texte (v tom istom odseku) – tým pádom ďalšie mínus za nezvládnutú štruktúru textu. Čerešničkou na torte je záver, ktorým sa mala poviedka posunúť na vyššiu úroveň vyznieva ako totálny – ah, už som to povedal za začiatku...

Poviedka X

Úplným opozitom k predchádzajúcej kritike je táto. Prehľadávam text po mojich poznámkach, no nenachádzam nič okrem dvoch malých štylistických vytknutí. Okrem nich: tri spokojné fajky pri dôležitých okamihoch v deji a pekných zvratoch. Na konci jedno zadosťučinené „Bravó“! Toto je doposiaľ najlepšia poviedky v súťaži. Spočiatku trochu mätie. Pomáha ale tomu skôr spôsob, akým bola vytlačená na papier než to, akým štýlom je písaná. Lokálkolorit presviedča diváka o potencionálnej autentickosti textu, je priliehavý a vhodný. Postavy sú fungujúce, má to šmrnc a humor. Jedinou výčitkou je neschopnosť prepojiť všetky dejové vlákna do fungujúceho celku. Niektoré ostávajú na konci visieť v priestore a človek sa potom pýta sám seba, aký je ich význam okrem vykreslenia atmosféry, čo sa podľa mňa síce podarilo, no je to trochu málo.

Poviedka X

Pozriem na prvú stranu poviedky, potom na ďalšiu a ďalšiu. Text je v tomto prípade jedna veľká gunča sediaca na papieri. Niekto mi neche dopriať pôžitok z čítania... Gramatické chyby sú na dennom poriadku: hrúbky, mäkčene pri detenele/ditinili (to som už dávno nevidel), delenie slov. Čo tak nejaký program s automatickou opravou slovenského jazyka? Nápad samotný nemá so scifi alebo fantasy nič dočinenia. To, že sa odohráva vo svete, ktorý je fantastický, ešte nerobí z poviedky fantasy. Stačilo by zmeniť svet a všetko by fungovalo úplne rovnako. Problémom je ale svet v tomto diele len vedľajším. Ten by som preželel. Nedá sa ale odpustiť supermanská povaha hlavnej postavy, ktorá okupuje 100% textu bez toho, aby bola zaujímavá. Zaľúbenosť autora alebo autorky do tejto postavy nepozná hranice súdnosti. Poviedku som končil zvolaniami do neba... Dúfam, že pomôžu.

Poviedka X

Po prečítaní poviedky sa snažím prísť na prepojenie jej názvu s dejom... no na nič neprichádzam. Atmosfericky sa jedná o pekne spracovaný neoriginálny nápad. Slangové slová vykresľujú vhodne jednotlivé postavy. Sú jedinečné v ich spôsobe komunikácie medzi sebou. Voľba slov na niektorých miestach ale nesedí – opisuje niečo, čo nesúhlasí s čitateľovými vnemami a pocitmi. Vetné konštrukcie a štýl sú nezrelé. Jediná pasáž, ktorá stojí za povšimnutie je nadprirodzená bytosť a jej prítomnosť v texte. Tá je vyreslená veľmi dobre. Snaha bola aj o rozšírenie deja poviedky, aby nebol príliš jednoduchý a čiastočne táto rovnica aj vychádza. Nakoniec to ale stroskotáva na štýle, chábajúcej interpunkcii a čiastočných gramatických chybách. Škoda, má to niečo do seba.

Poviedka X

Stačí mi prvý odsek a už tuším, že to bude patetický blábol. Ďalší to len zaklincuje. Tu by som mohol prestať čítať, no to by bolo neférové. A tak sa teda brodím týmto močiarom. Štylisticky strohé a skoro flegmatické. To ale vôbec nesúhlasí s tým, čo je opisované: drsnú a hrozivú realitu. Pokusy o pocitové vyjadrenia postáv končia v emocionálnych kŕčoch a stále sa opakujúcich obrazoch. Tie nakoniec predsa len získavajú trochu relevantnosti, no celý príbeh je trochu plochý a stojí na nelogických pilieroch. Dej sa posúva dopredu na miesta, ktoré sú vyťahované z klobúka podľa samoľúbosti a bez opodstatnenia. Klimax, hoci aspoň premyslená, vedie k slabému záveru. Všetko to klincuje nesúrová štruktúra textu.

Poviedka X

Zaujímavý scifi nápad. Síce jeho podstata nie je nič nové, v tomto prevedení je veľmi vhodným osviežením. Vidno aj, že autor/ka sa vyzná. Text je prešpikovaný odbornými výrazmi, ktoré ale nevytvárajú zmätok alebo pocit nečitateľnosti. Naopak – sú v správnej dobe na správnych miestach. Jediným problémom je krehký štýl písania. Monologický spôsob písania tu nesedí alebo nie je zvládnutý, žiada si na mnohých miestach interakciu. Tá konečne prichádza v druhej polovici poviedky – nevyťahuje ju ale z priemeru. Po ľaku z deja a postáv je to radšej narýchlo dotiahnuté do konca bez poriadnej gradácie, pretože lineárny príbeh prezrádza svoju pointu príliš skoro. Potenciálne dielko s príjemným no nevyužitým nápadom.

Poviedka X

V strede textu ešte stále čakám na fantastický motív. Keďže tento neprichádza ani na konci, píšem nulu. Poviedka je ale zaujímavou sondou do neľahky poznanej mysle. Ak by ju niekto upravil, bola by nielen kontroverzná ale dokonca aj pripustená do súťaže.

Poviedka X

Poviedka so zaujímavou premisou, no extrémne miniatúrnym prevedením, ktoré by samo o sebe nebolo problematické, ak by bolo aj dostatočne hutné. To ale nie je. Je to závan postáv, závan deja, závan o svete, v ktorom sa dej odohráva. Dej vlastne ani nie je prítomný. Celé to vyznieva ako skica či základná kostra príbehu, ktorý by si zaslúžil väčšiu pozornosť. Možno sa ho dočká od iného autora v inom šate. Tento je najviac podpriemerný.

Toť na dnes, priatelia... O pár dní pokračujem!