Svet tam vonku za oknom je šialený. Myslíme si, že o ňom niečo vieme, ale v skutočnosti nevieme nič. Cudzinci na neznámom mieste.

Presne takto nejako sa cíti malý Jason. Nevie, kde je, kto je, ani prečo tam je. Vie len to, že chce cigaretu. Zo je vo svete bez nich problém. Jason žije totiž v budúcnosti na mieste, kde ľudia žijú v rovnováhe s prírodou, bez vojen, bez škriepok, mäsitého jedla a tabaku (/žiadne vojny, škriepky, mäsité jedlo a tabak). Nuž, keď sa to tak vezme, Jason by s cigaretami mohol mať problém aj dnes, lebo má len desať.

Lenže tento svet je klamstvo, v ktorom vládne zvrátená diktatúra, gumujúca ľuďom mozgy a obsahujúca jasné referencie na hitlerovské Nemecko.

A Jason sa z toho všetkého snaží utiecť.

Darebák je tenulinký komiks, ktorý je určený skôr znalcom tohto média a zberateľom. To neznamená, že by sme ho mali prehliadať. Autorom scenára je totiž Frank Miller, komiksová legenda, ktorá stvorila famózne 300, sériu Sin City alebo jeden z najzásadnejších komiksov vôbec – Návrat temného rytiera. Každému, kto len zbežne pozná jeho tvorbu, je jasné, že pod povrchom pokrytým krvou sa ukrýva silná pointa odkazujúca na problémy nášho sveta.

U Darebáka je to podobne. Miller v príbehu dokonale zachytil jeden dôležitý míľnik v živote človeka: moment , keď už nie je dieťaťom a začína sa na svet pozerať očami dospelého. Zrazu sú nám aj rodičia aj miesto, kde vyrastáme, úplne cudzie, miesto, ktoré nás proti našej vôli snaží zmeniť na svoj obraz. Zápas o vlastnú individualitu je jedna z dvoch najčastejších tém Millerovej tvorby a málokde sa to prejavuje tak ako v Darebákovi.

Druhou témou je absurdita spoločenského diktátu. Nič nie je paradoxnejšie ako snaha dosiahnuť svetový mier. Konflikt, súboj záujmov a vášeň sú hnacie sily ľudstva, ktoré nás ženú dopredu. Vždy to bude staré vs. nové, anarchia vs. poriadok alebo ľudskosť vs. neľudské mašiny. To posledné si uvedomuje aj Jason, veď sa to deje priamo pred jeho očami. Je väzňom vo svete, kde je i najmenší prejav vášne (k cigaretám, k mäsu, k ženám) potrestaný. Výkonnou silou tohto sveta sú neľudskí mechanickí vojaci zlovestne sa škeriaci na každom rohu. Nuž je to proste tak, keď chceme mať svetový mier, musíme poprieť niečo základné v nás. A aj desaťročný chalan vie, že to za to nestojí.

To je význam Darebáka, jeho odkaz. No komiks ako médium existuje aj kvôli forme, spojeniu slova a obrazu na papieri. V tomto prípade je prekvapivé, koľko textu Jasonov príbeh obsahuje. To podstatné je zachytené v písanom slove, obrazy nám len ilustrujú danú situáciu. V podstate ide o poviedku, kde sú opisy nahradené komiksovými okienkami.

Význam kresby sa však tým neznižuje. Ostré hrany, tvrdé línie a výrazné tieňovanie podčiarkujú pochmúrnu atmosféru naoko pestrofarebného sveta zobrazeného cez výrazné farebné plochy. Simon Bisley - jej autor – šetrí detailmi, sústreďuje sa na podstatné veci, ktoré by si mal čitateľ všimnúť v prvom rade. Každé políčko je tak silné, ale nie prezdobené, nepôsobí rušivo a človeka tak zbytočne neodpútava od deja.

Samozrejme Darebák nie je taký dokonalý akoby sa mohol zdať. Zaváňa pátosom a umelo vyvolanými emóciami, podobne ako filmové spracovanie Sin City, ale nepresahuje pomyslenú hranicu, kedy to je nepríjemné. Tak isto zamrzí aj jeho dĺžka. Miller sa nenamáha s vysvetľovaním sveta, naozaj sa venuje len tomu čo je dôležité pre príbeh. A to som pociťoval ako problém. Chcel som proste vedieť, čo sa tam stalo a prečo je to tak. Nebolo mi to umožnené. Darebák totiž končí tam, kde iné komiksy zvyčajne začínajú. A možno je to dobre, už E.A. Poe nás naučil akú silu má „zamlčané“ vo svojej novele o Arthurovi Pymovi. Nie každému to však môže ulahodiť.

Základným kameňom ľudskej nátury je odvaha preliezť dierou v plote do sveta, ktorý nepoznáme. Darebák je tiež takou dierou. Je to iný komiks, inak napísaný a inak nakreslený ako jeho mainstreamový kolegovia. Je však ľudský a pravdivý. Nebojte sa teda preliezť dieru a stretnúť sa s malým neposlušným Jasonom. Je to stretnutie, ktoré stojí za to. Možno sa pri tom aj niečo naučíte.