Skôr než sa začneme venovať Speculative Fiction a Science Fiction, skúsme si najskôr definovať ich opozitum, teda Mainstreamovú tvorbu. Hlavný literárny prúd predstavuje väčšina dnes vydávaných diel a predstavujú realistické príbehy odohrávajúce sa v súčasnosti alebo v minulosti (historické diela). Ich hrdinami sú zväčša reálne postavy bez akýchkoľvek nadprirodzených schopností. Mainstream využíva plné spektrum literárnych útvarov, od krátkych mikropoviedok, cez poviedky, novely, až po romány a celé ságy. Bežnou súčasťou, ktorá sa vo fantastickom žánri nie tak často vyskytuje, je lyrizovaná podoba. To, že sa hlavný literárny prúd úzko drží reality však neznamená, že neexistujú diela a autori nevyužívajúci fantastické či nadprirodzené prvky. Keďže sa bavíme o próze, tak časté využívanie týchto prvkov v poézii vynecháme, a spomenieme diela literárnej postmoderny, magického realizmu, lyrizovanej prózy, avantgardy či surrealizmu, ktoré naplno využívajú snové prostredie, nadprirodzené javy a absurdné prakticky nereálne situácie. Častým prvkom takýchto diel je groteska až fraška s cieľom kritiky spoločnosti. Dá sa povedať, že takéto poviedky a romány v hlavnom prúde predstavujú akési okrajové oblasti a sú často brané za akúsi experimentálnu alebo rebelskú tvorbu. Z tých, ktorí takto balansujú na hrane fantastična a reality, možno z pomedzi všetkých spomenúť pre fantastiku zaujímavých autorov ako Iain M. BANKS, Kurt VONNEGUT, Franz KAFKA a mnohí ďalší, s ktorými sa zoznámime neskôr v kapitole venovanej Slipstreamu.

Speculative Fiction naproti tomu predstavuje opak mainstreamu, hoci, najmä v posledných desaťročiach, naplno využíva jeho postupy, skladbu a do určitej miery sa s ním prelína. V pôvodnom slova zmysle predstavuje tvorbu, ktorá sa nedá prísne zaradiť medzi také Science Fiction, ktoré bolo prezentované v Campbellovskej zlatej ére. Hoci prvé zmienky o použití tohto termínu siahajú ešte do roku 1889, kedy ho použil M. F. EGAN vo svojej literárnej kritike. Po prvý krát sa toto označenie pre anglo-americkú fantastickú literatúru objavilo v augustovom čísle The Saturday Evening Post z roku 1947.

(Robert A. HEINLEIN)

Tento smer a názov znovuobjavil a preferoval Robert A. HEINLEIN ako synonymum pre vedeckú fantastiku, ktorá neobsahovala veľa technických detailov a skôr sa zameriavalo na dobrodružstvo, fantáziu a psychológiu postáv. Z dnešného hľadiska by sme tam mohli zaradiť hnutia a žánre ako New Wave, New Weird, Science Fantasy, utópiu či Soft SF. Takéto pôvodné označenie však nezahŕňalo Fantasy v súčasnom slova zmysle. V tomto smerovaní pokračovala okrem iných aj Judith MERELL, ktorá počas svojho pôsobenia v 60-tych rokoch, pravidelne navrhovala využívať pre ne-fantasy tvorbu namiesto výrazu Science Fiction termín Speculative Fiction.

Speculative Fiction prešlo od 40-tych rokov vývojom a v súčasnosti sa v pôvodnom slova znení nevyužíva. Naopak, jeho aktuálna podoba je v podstate zhodná s fantastickým žánrom ako takým a zahŕňa všetky diela, ktoré možno zaradiť pod Science Fiction, Fantasy, Horor, Mystery alebo príbuzné žánre. V najširšom slova zmysle už potom predstavuje označenie pre celkový fantastický žáner, do ktorého okrem uvedených štyroch skupín možno zaradiť aj okrajový Slipstream, ba čo viac, aj ľudové rozprávky, legendy, povesti, báje a celkovo akýkoľvek literárny alebo iný útvar s prvkami fantastiky, nadprirodzena alebo mystéria.

Podobne ako v mnohých iných prípadoch však naráža presná definícia a ostré vymedzenie termínu na mnohé problémy, často časového charakteru. Napríklad John Clute uvádza v oboch svojich encyklopédiách ako zastrešujúci termín Fantastic, resp. Fantastika (v tomto prípade dokonca poukazuje na slovanský pôvod slova), ktorý je de facto zhodný s našim ponímaním fantastického žánru ako takým. V tomto prípade teda možno termín Fantastika (Fantastic) použiť v dokonalej zhode so súčasnou využívanou predstavou o Speculative Fiction. Napriek tomu však možno konštatovať, že označenie Speculative Fiction v súčasnosti predstavuje anglo-americký zastrešujúci termín pre celú fantastiku ako takú.

Podobne ako Speculative Fiction je aj termín Science Fiction považovaný za istý zastrešujúci názov. V súčasnosti sa pod ním chápe celé spektrum diel zasadených v budúcnosti, či nich aspoň okrajovo vystupuje veda a technika. V pôvodnom slova znení však predstavoval niečo iné.

Termín Science Fiction prechádzal, podobne ako Speculative Fiction, vývojom. Po prvý krát sa pomenovanie vedecko-fantastických literárnych diel snažili už v 19. st. autori ako Edgar FAWCETT či Edgar Allan POE. Výsledkom bol termín Scientific Romance, ktorý sa pri niektorých dielach používal až do polovice 20. st. Samotný výraz Science-Fiction pravdepodobne po prvý raz použil William WILSON v diele A Little Earnest Book upon a Great Old Subject z roku 1851.

(Hugo GERNSBACK)

Skutočný prelom však prišiel až v 20-tych rokoch minulého storočia. V tej dobe na americkom trhu kraľovali pulpové magazíny. V apríli 1926 vyšiel úplne prvý pulp zameraný na vedeckú fantastiku, v ktorom jeho editor, Hugo GERNSBACK po prvý krát popísal termín “scientifiction“:

„Pod, označením "scientifiction" mám na mysli príbehy autorov typu Jules VERNE, H. G. WELLS a Edgar Allan POE - očarujúcu romantiku zmiešanú s vedeckými faktami a prorockými víziami ... Nielen, že tieto úžasné príbehy tvoria ohromne zaujímavé čítanie - sú vždy poučné. Dodávajú vedomosti ... a to vo veľmi chutnej podobe ... Je celkom možné, že nové dobrodružstvá, zobrazené pre nás v dnešnej vedeckej fantastike, sa dočkajú realizácie už zajtra ... Mnohé skvelé vedecké príbehy predurčené k predmetu historického záujmu musia byť ešte len napísané ... Budúce generácie budú na ne poukazovať, ako na tie, ktoré razili novú cestu, a to nielen v literatúre a fantastike, ale tiež v pokroku."

(John W. CAMPBELL, jr.)

Neskôr, po nástupe CAMPBELLovej zlatej éry diktovanej magazínom Astounding, ktorá trvala od 30-tych až do 50-tych rokov, sa termínom Science Fiction označovali najmä vedecko-technicky zamerané príbehy, ktoré už stratili naivitu a istú dávku romantiky, tak charakteristickú pre skoršie dobrodružstvá. Dalo by sa povedať, že vtedajšia vedecko-fantastická literatúra predstavovala Hard SF a striktne sa dištancovala od iných dobrodružstiev ako Space Opera, Planetary Romance či iných žánrov. Tomu koniec koncov zodpovedá aj nasledovný CAMPBELLov citát:

"Vedecká metodológia zahŕňa tvrdenie, že dobre postavená teória nielen vysvetľuje známe javy, ale aj predvída nové a doposiaľ neobjavené fenomény. Science Fiction sa snaží robiť to isté - a vo forme príbehu popisuje, aký by výsledky vyzerali pri aplikácii nielen na stroje, ale aj na ľudskú spoločnosť."

J. O. BAILEY vo svojej práci Pilgrims through Space and Time: Trends and Patterns in Scientific and Utopian Fiction z roku 1947, čo je de facto jedna z prvých akademických prác o fantastickom žánre, používa termín “scientific fiction“:

"Dielo vedeckej fikcie je príbehom fiktívneho vynálezu alebo objavu v prírodných vedách a následného dobrodružstva a zážitku ... Musí to byť vedecký objav - niečo, čo autor aspoň racionalizuje ako vedecky možné."

Zvrat v predstavách čo je a nie je science fiction priniesla nová vlna, pôvodne britské hnutie, ktoré vzniklo v 60-tych rokoch okolo časopisu New Worlds. To predstavovalo fantastickú tvorbu orientovanú skôr dovnútra na človeka a na jeho prostredie, než na vedu a dobrodružstvo. Výsledkom boli často netechnické alebo málo technické a experimentálne diela, ktoré aj napriek tomu niesli označenie Science Fiction, hoci by paradoxne na ne viac sedelo označenie Speculative Fiction.

(Forrest J. ACKERMAN)

V roku 1954 zaviedol Forrest James ACKERMAN, popredný fanúšik, kritik a zostavovateľ mnohých antológií výraz “Sci Fi“. Ten zhruba do 70-tych rokov prežíval istú formu renesancie, kedy túto skratku využívali najmä ľudia, ktorí fantastickú literatúru až tak moc nečítali. V tom období sa však niektorí kritici, ako napr. Damon KNIGHT, rozhodli pod tlakom novej vlny požívať “sci fi“ ako hanlivé označenie pre podružnú, nekvalitnú a dobrodružnú vedecko-fantastickú literatúru, ako napríklad rôzne Space Opery, a odlíšiť tak tieto diela od kvalitnej Science Fiction tej doby. O niečo neskôr, v 1978, zaviedla kritička Susan WOODová termín “skiffi“. Uvedené zonačenie sa v 80-tych rokoch uchytilo ako istá lepšie znejúca alternatíva k “sci fi“, popisujúca farebné veľkolepé dobrodružstvá na poli komerčného, spotrebného Science Fiction (John CLUTE vo svojej The Encyclopedia of Science Fiction priamo uvádza, že: „Star Wars je skiffi“).

V súčasnosti termín Science Fiction už dávno neprezentuje len pôvodne technicky zamerané fantastické príbehy ako Hard Science Fiction ale aj mnohé (sub)žánre a prúdy, ako napr. príbehy popisujúce cestovanie časom, Space Operu, Cyberpunk, Steampunk, novú vlnu, planetárnu romancu, či dokonca rozličné utópie a antiutópie.

Nabudúce: Otcovia a matky Science Fiction: Scientific Romance

Literatúra:

• Ondřej NEFF & Jaroslav OLŠA, jr.: Encyklopedie literatury scince fiction. 602 s., AFSF, 1995.

• BrianW ALDISS: Billion Year Spree: The history of science fiction. 339 p., Weidenfeld & Nicolson, 1973.

• John CLUTE: Fantastic. p. 335, IN: John CLUTE & John GRANT (ed.) The Encyclopedia of Fantasy. xvi+1076 pp., Orbit, 1999.

• George MANN (ed.) - The Mammoth Encyclopedia of Science Fiction xi+612pp., Carroll & Graf, 2001.

• http://sf-encyclopedia.com/entry/speculative_fiction

• http://sf-encyclopedia.com/entry/fantastika

• http://sf-encyclopedia.com/entry/definitions_of_sf

• http://sf-encyclopedia.com/entry/genre_sf

• http://sf-encyclopedia.com/entry/sci_fi

• http://en.wikipedia.org/wiki/Speculative_fiction

• http://en.wikipedia.org/wiki/Science_fiction

• http://www.majesticus.cz/fss/klauzura.html

• http://web.archive.org/web/20071221182847/http://www.scifiworld.cz/article.php?ArticleID=610