Zázračne je dnes ráno pekné počasie, a tak v druhý deň Angoulemského medzinárodného festivalu komiksu kráčame z našej centrály u Marie-Claude do mesta peši. Nie je to ľahký výstup. Centrum mestečka bolo v minulosti opevnením na vŕšku, preto stúpanie niekedy presahuje 40 stupňový uhol.

Trochu premočený, trochu spotený prichádzam teda do môjho prechodného ofisu v miestnosti pre tlač, kde si objednávam jeden čaj a do rúk mi zástupca vydavateľa strká doziér o výstave Jacka Kirbyho.

Dopoludnie vypĺňam prepisom rozhovorov a publikovaním obrázkov. Následne sa stretávam s chalanmi z USA, aby sme sa vybrali na obed. Jeff vyberá typickú francúzsku reštauráciu, ktorá ponúka syrové fondue. Po obede rozmýšľam, či vôbec budem schopný urobiť čo len jeden krok. Výdatná poživeň ma núti rozhodnúť sa medzi popoludňajšou siestou a produktívnou návštevou festivalu. Samozrejme, že festival vyhráva.

Zastavujem sa teda pri nemeckom stánku, ktorý zastrešujú dve organizácie: Nemecký komiksový spolok (Deutscher Comicverein) a Frankfurtský knižný veľtrh (Frankfurter Buchmesse), ktorý je na tomto festivale prvýkrát.

„Náš spolok nie je ani zďaleka takou silnou a veľkou organizáciou ako fínsky FILI. Radi by sme ho ale dostali na túto úroveň, práve sa snažíme získať financie na vybudovanie centra pre výskum a podporu komiksu v Nemecku,“ odhaľuje plány ohľadom ich ambícií Walter.

Ako je to teda s komiksom v Nemecku, je situácia naozaj taká zlá?

„Nie, to nie, ale ak sa pozrieme len na počet cien a odmien, ktoré v Nemecku máme pre literatúru, tak ich napočítame cez 700. V porovnaní s nimi je počet ocenení pre komiksových autorov, ktorých máme okolo 20, jednoducho smiešny.“

Pýtam sa na najdôležitejšie moderné komiksy v Nemecku v súčasnosti.

„Zaujímavým je nové prepracované vydanie všetkých častí komksu Berlinoir v knižnej verzii. Jedná sa o upírsky príbeh zasadený do noirového retro-futuristického Berlína, ktorý bol vysoko hodnotený aj medzinárodne.“

Grafika komiksu je krásna, atmosfericky aj príbehovo mne blízka, a tak si jeden kus strkám po zaplatení do tašky. (Recenzia niekedy v blízkej budúcnosti.)

O pár krokov, tri zátačky a niekoľko uhnutí sa ľuďom v dave sa prepracúvam k anglickému stánku vydavateľstva Nobrow, kde stretávam Angelu.

„Naše vydavateľstvo vzniklo v roku 2008 a Sam a Alex, jeho zakladatelia, mali od začiatku predstavu dať priestor zaujímavým európskym autorom a uviesť ich takto anglicky hovoriacemu svetu. Tak vnikla aj naša antológia, ktorá nesie meno vydavateľstva. Každé číslo je venované jednej téme. V aktuálnom čísle 9 je to napríklad téma Ticha. Čo zároveň zadávame autorom, je určitá paleta farieb. V tomto prípade sú to prevažne pastelové farby. Na porovnanie, v čísle osem, ktoré bolo zamerané na tému Hystéria, to boli silné farby, ako táto jedovatá zelená,“ ukazuje Angela na obálku, na ktorej ženské nahé telo s čiernou maskou vlka a zelenými vlasmi cerí zuby na menšiu postavičku pod ním.

„Pozvaní umelci tak môžu použiť svoju fantáziu a tvorivosť, aby vytvorili a zaslali následne svoje dielo na túto tému. Tlačíme stále len obmedzený počet a nerobíme dotlač, takže sa z magazínu stal postupne zberateľský kus. Čísla 8 a 9, ktoré tu máme, sú k dostaniu, no predchádzajúce sú už rozpredané. Vďaka tomu, že nechávame jednotlivým umelcom voľnú ruku pri interpretácii témy vzniká úžasné spektrum názorov, ktoré sme šťastní takto prezentovať. Je to cool.“

Ak by sa pozrela na históriu vydavateľstva, ktoré z kúskov by označila ako zaujímavé a kultové natoľko, aby ich fanúšikovia komiksu neminuli?

„Ak by som sa mala pozrieť do katalógu našej produkcie, tak jeden z nich je určite A Graphic Cosmogony (Výtvarná kozmogónia) z roku 2010, v ktorej sme kooperovali s mnohými autormi, ako sú Rob Hunter, Brecht Vandenbroucke, John McNaught alebo Ben Newman, s ktorými pracujeme aj dnes. Je to veľmi dobrý začiatočný bod pre záujemcov o našu produkciu. A je to zároveň veľmi krásna kniha.“

Pýtam sa, že kde v anglickom komiksovom priemysle by Angela ich vydavateľstvo zaradila.

„Neviem,“ hovorí na začiatku zaskočená otázkou. Po chvíľke premýšľania so smiechom dodáva: „Sme... proste tam sme. Začali sme ako veľmi malé vydavateľstvo počas finančnej krízy, ktoré napriek tejto počas posledných rokoch vyrástlo, pretože stavia na kvalitu svojich produktov. Ľudia nás poznajú a vedia, čo môžu očakávať. Naše knihy vyzerajú veľmi odlišne od ostatných, sme teda ľahko rozpoznateľní. Spolupracujeme s vynikajúcimi umelcami, no zároveň dávame priestor aj anglickým umelcom, ktorí nám zasielajú svoje práce a tak pracujeme s komunitou. Áno, nazvala by som nás komunitným vydavateľstvom,“ zakončuje spokojne.

Pred rozhovorom spomínala Angela aj nezávislý festival komiksu v Londýne, pýtam sa teda na jeho meno.

„ELCAF, je to stále v júni. Všetci ste samozrejme pozvaní.“

Poobede zablúdim aj do stanu Little Asia, v ktorom sídli hong-kongský, taiwanský a kórejský komiks – práve tam prebieha predstavenie prítomných autorov – žiaľ, len s prekladom do francúzštiny, takže sa radšej vrhám na vitrínky s vystavenými kúskami komiksov a prezerám si výtlačky jednotlivých knižiek, máng, manhiew, zbierok skíc a prehľadov ilustrácií autorov z Ázie. Fotím si tie, ktoré ma najviac zaujímajú, aby som ich neskôr pohľadal online.

Následne odchádzam k stánku, ktorý vlastní Xavier. Práve tam má Freda Harpera a Stevea Ellisa, ktorí záujemcom pri kúpe ich tvorby nakreslia aj novú skicu. Samozrejme, že si kupujem Steveov komiks The Only Living Boy a obdržiavam aj skicu Erika, hlavného hrdinu.

Deň sa končí príjemnou večerou so zaujímavými témami, akými sú furries, pterodaktylí sex a soupeurizmus. Neodporúčam to googliť. Najmä nie v práci. Okrem toho to môže vážne poškodiť vaše mentálne zdravie.

Pozdravuje nočný Angouleme!