V článku sa nachádzajú spoilery a tak, ak ste film ešte nevideli, nečítajte ďalej!

Filmárske umenie má svoje pravidlá. Ak má film odsýpať, musí mať od začiatku do konca jasno. Rešpekt k pochopeniu prináša jasno i divákovi, a práve tam niekde sa ukrýva potenciál k absolútnej dokonalosti.

Keď sa niekto vyberie do kina na Marvel filmy očakáva dobrých hrdinov stojacich na správnej strane a víťazných, lebo mimozemské hrozby treba poraziť, sem tam vtip a veľkolepé súboje. Dobrých hrdinov ako Cape, Thor, Iron-man, i Hulk ... zjednotených, čiastočne vojensky mašinérizovaných.

Keď niekto iný viac preferuje DC, chce v kine vidieť trpiaceho samozvanca, ktorý dostáva po papuli, a predsa akýmsi zázrakom stále zostáva na správnej strane a prežíva, stačia mu aj pozemskí záporáci, sem tam vtip a veľkolepé súboje. Chce takých samozvancov, akými sú Batman, Superman, Aquaman, Gordon ... viac, či menej neorganizovaných, málo úspešných, lebo viete - život.

Kto sa vybral na Suicide Squad mal jednoznačné očakávania. Žiadal si zlých chlapíkov robiacich zlé veci. Niečo v štýle Deadpoola, ale DC, teda viac bolesti, viac pošahaných zloduchov (Ó, sladký Joker, kde zostali tvoje žiletky z trailerov? Obstrihali ti ich dokrútky?) viac zákerných sprisahaní a zrady a viac samozvaných záchrancov. Bohužiaľ, film je síce dobrá letná jazda, ale iba polovičná bomba. Tak ako Deadpool či Guardiáni zavŕšili svoj úžasný úspech jedinou správnou vetou (D:Nemusíš sa narodiť ako hrdina, správna baba z teba hrdinu urobí, G:Sám si to povedal, pako, sme strážcovia galaxie.) samovrahovia svoj leitmotív z nejakého dôvodu ukrátili azda aj o celú polovicu.

Aj zlí chlapci vedia milovať, to je jasné. Ibaže nie Joker. Tak to malo zostať, takto sme to chceli. Joker je kreatúra a Harley je jeho podnožka, to jej sme chceli fandiť a pokojne by sme prijali, keby sme videli ako ju trápi a ako mu to ona stále trpí, postihnutá slepotou zo zamilovania, aby sa mohla nakoniec z jeho moci dostať. Deadshot sa mohol stať jej záchrannou sieťou, niektoré scény z filmu to jasne naznačujú. Trojuholník Joker-Harley-Deadshot sa nerozvinul dokonale, a pritom je vážne postrehnuteľné, že mnoho obrazov medzi týmito postavami bolo natočených v úplne inom duchu, ako boli nakoniec použité. Film obsahuje pár rozhovorov medzi Jokerom a Harley a pár medzi Deadshotom a Harley, aby bolo jasné kto je blázon a kto prosto iba zarába (túto charakteristiku Deadshota veľmi účinne podporuje aj posledná scéna filmu s Deadshotovou dcérkou!) Scéna s Jokerom v bare je jasná, hoci nie je odohraná celá, - viem si predstaviť, čo všetko tam chýba - má znamenať: Ona je môj majetok. Z toho istého dôvodu mal Joker Harley i zachrániť od výbuchu hlavy. Z lásky ju mal nechať uniknúť Deadshot, keď svojim výstrelom netrafil, nemal minúť iba Wallerovej na zlosť. Z vrtuľníka Harley nemala vypadnúť, Joker ju mal sotiť, aby neboli príliš ťažkí a on sám sa mohol zachrániť. Tak by Harley konečne pochopila, že zrada je zrada. Odtrhnutý náhrdelník PUDDIN mal značiť, že už na Jokera neberie, inak by si ho naša kočena asi dolu nedávala. Toto všetko sú DC asociácie! Jediným problém týchto teórií je, že Harley je tiež tak trochu blázon. :D

Fakt, že je zachraňovanou osobou Wallerová nemal byť vo filme vôbec, alebo mal vyjsť na povrch už počas akcie, aby mala lepšei grády. Trochu tomu nasvedčuje Boomerangovo pitie piva uprostred boja, hoci v tomto prípade si nie som istá, Boomerang je ignorant od prirodzenia. :D :D Enchantress a jej vojačika nespomínam - ten príbeh bol podružný a šťastný koniec mi ho dokonale sprotivil. Asi mal podporiť výslednú dejovú linku. Shark, El Diablo, vojaci, tí všetci sa mi páčili, dostáli svojmu menu, iba Katana mi prišla totálne zbytočná :D :D, aj keď nie nezaujímavá. Hlavne El Diablo ukazoval, že aj zlí chlapci vedia milovať, aj keď to niekedy poserú. Každá z postáv mohla hrať práve v tomto duchu, lebo každý má rád minimálne slobodu. Ale tvorcovia si zjavne nevybrali, a buď poletovali od jednej verzie k druhej, alebo moviečko dokatoval finálny strih aj s tými sekundami dopĺňanými navyše. Nejednoznačnosť konceptu nevyhnutne prináša nepokoj a nespokojnosť.

Pred zjemnenou hudobnou vypaľovačkou, ktorá nakoniec dorazila do kín, by asi mnohí pravdepodobne dali prednosť poriadne krutej, zrejme pôvodne zvažovanej podobe. Ale niekto sa asi bál pustiť von riadne hustý film. Alebo len chcel, aby sme Jokera vnímali ako niekoho, kto trpí, kvôli hroznej minulosti, (ako v animáku Batman: The Killing Joke), ale tak veľmi rozvrátenú osobnosť bez poriadneho príbehu nie je možné prijať. (Preto venoval Killing Joke omnoho viac priestoru Jokerovmu smutnému začiatku.) A preto bolo možno vo filme omnoho menej strašných Jokerovín.

Najväčší problém DC filmov je v tom, že vlastne nevedia čo chcú povedať a akou formou chcú to čosi povedať - či chcú zabávať, poučovať, dojímať, alebo trebárs iba hnusom a akciou ohurovať obecenstvo, až kým konečne nepochopí. Keby si vybrali jeden koncept a šli za svojim cieľom hlava-nehlava, viď ostatný MAD MAX, robili by dokonalejšie filmy a DC Cinematic Universe by sa mohlo rozvinúť. Lenže niekde im to viazne a výsledný koktail chutí práškovo, nie smotanovo.

Ak divák dostane svoju dávku správne namiešanú, úspech je nevyhnutný. Ale občas sa stane, že namiesto skutočnej dokonalej kvality zarába veľká huba. Kampaň takmer nadzemských rozmerov priniesla Samovrahom kozmické tržby, ale to ešte neznamená, že diváci nevideli iný film, ako sa pôvodne mal premietať. Za tým filmom bude všetkým DC fanúšikom tak trochu smutno.