Návrat kráľa (Return of the King) sa hneď po svojom uvedení do kín minulý týždeň (17. decembra 2003) stal najoslavovanejším z trilógie Pán prsteňov. Zatiaľ čo Peter Jackson a spol. najprv rozoštekľovali naše slinné žľazy prvými trailermi v roku 2000 - spomínam si na košický Krakon, kedy som prvýkrát videl ten legendárny trailer s dátumami uvedenia stále na Vianoce nasledovných rokov - tak teraz nám lynčujú tie slzné. Už pred uvedením Návratu kráľa sa o filme hovorilo ako o najschopnejšom kandidátovi na post tohtoročného Oscara za najlepší film. Či to bude naozaj tak, o tom sa budeme mocť presvedčiť až na začiatku roku 2004.

Frodo Baggins so Samom Gamgeee a Smeagolom/Glumom je na ceste do Mordoru k Hore osudu, do ktorej ohnivých útrob musí vhodiť a tak zničiť Prsteň, ktorý nesie. Mordor, domovina Temného pána sa ale práve pripravuje na vojnu s ostatnými národmi Stredozeme - najmä národom ľudí, vedeným Gondorským kráľovstvom. Na čele Gondoru je ale Správca, ktorého pasivita a šialenstvo iba umocňujú silu Saurona...

Aragorn, Gimli, Legolas a Gandalf skúšajú presvedčiť Theodena, kráľa Rohanu (predtým vazala Gondorských kráľov), aby sa vydal na pomoc Gondoru. No všetci vedia, že na výhru proti státisícom mordorských škratov a iných príšer aj tak stačiť nebudú...

...a Oko Saurona ešte stále hľadá Prsteň. A Prsteň chce byť nájdený...

Dej tretieho pokračovania Pána prsteňov sa koncentruje okolo dvoch hlavných postáv - Aragorna, ktorý sa podľa dávneho proroctva má opäť chopiť žezla Gondorského, a Froda, toho, kto nesie prsteň. Okolo týchto centrálnych postáv sa potom utvárajú skupinky vedľajších hrdinov. Pri Aragornovi sú to hlavne Eówyn, Merry a Pippin, a Gandalf. Pri Frodovi Sam s Gollumom/Smeagolom. Ostatné postavy sú (alebo nie sú) súčasťami menších dejových oblúkov. Prílišná koncentrácia na dvoch - geograficky rozdelených - hrdinov umožňuje síce sledovať dej ľahšie ako to bolo v druhom dieli, no niektoré postavy sa potom nevyvýjajú vôbec alebo zanikajú v jednotvárnosti. Ako príklad môžu poslúžiť Gimli s Legolasom, ktorých poslanie sa skončilo prvým filmom a teraz sú už iba Aragornovými príveskami - Gimli obhajuje rolu komika z druhého filmu a Legolasa si opäť zapamätáte ako akrobata s niekoľkými Zenovými výrokmi. Večná škoda...

Celková vizuálna stránka - cez kulisy, pozadia krajiny, masky a make-up, či špeciálne efekty - je však ohromujúca. Miestami sa zdá až neuveriteľné, ako rozdielne krajinské typy je možno nájsť na takom pásiku zeme, akým je Nový Zéland. Tretí diel sa môže popýšiť asi najrozmanitejšou zmesou krajinných pozadí, ktorý som v ktorom filme videl - a je jedno či sa jedná o kamenisté púšte Mordoru či pláne Rohanu. Kulisy sú taktiež perfektné. Zatiaľ čo rozbomradovaný Osgilliath v druhom dieli sa zdal trochu lacný, Minas Tirith a jej siene je prekrásna, vynikajúco pretvorená do filmovej podoby a jednoducho očarujúca. Z masiek nič neprekvapuje, všetky sú na veľmi dobrej úrovni.

Vytknúť musím ale niektoré slabé herecké výkony; najmä slabú premenu Froda počas jeho putovania. Jednotvárnosť scenára voči tejto postave v takom diele ako je filmová trilógia týchto rozmerov, ale aj priemerný herecký výkon Elijaha Wooda sa postarali o veľmi slabý umelecký zážitok. Váha psteňa takto ako pozorovatelia vôbec nechápeme a potrebujeme až Sama (vynikajúci Sean Astin), aby nám vytmavil, ako vlastne Frodo celý čas trpí. Možno si zároveň budem protirečiť, ale Frodo - spolu s Aragornom - sú práve tie dve postavy, ktorých vývoj sme celý čas sledovali... a keď vidíte Froda zničeného a strhaného z niekoľkomesačného potovania po tom, čo pocítil váhu Prsteňa, je vám jasné, že to nie je ten istý hobit, ktorý naskočil na voz čarodejníka Gandalfa v Družine Prsteňa. Tak isto, ako Aragorn - teraz kráľ Gondoru - nie je ten istý človek, ako ten zašitý chodec v Hostinci u skákavého poníka. Vynikajúco prekvapil aj John Noble ako Denethor, správca Gondoru. Pre niektorých divákov bude možno konečný retardačný moment príliš dlhý, no je priliehavou súčasťou k celej trilógii.

Hudobne ozvláštnili film najmä Pippin a Aragorn vlastnými piesňami, z ktorých práve Pippinova smutná pieseň v hlavnej sieni Minas Tirith prelýnajúca sa s vizuálnym spracovaním momentu beznádejného útoku gondorských bojovníkov vedených Faramirom na Osgilliath je asi najsilnejším momentom celého filmu. Nevyrovná sa mu ani Aragornova reč pred útokom na Čiernu bránu či boj Eówyn s vodcom Nazghúlov.

Možno ešte jeden moment - ten ale nechcem vytknúť tak Petrovi Jacksonovi ako samotnému Tolkienovi: ide o fakt, že sa jedná o príbeh mužov. Ženy v celom deji hrajú iba úlohu prídružných postáv a ak sa niektorá z nich dostane na výslnie mužskej dominancie, ide o výnimku potvrdzujúcu pravidlo. A tak končíme v poznaní, že mužská láska, česť a priateľstvo prekonajú všetko... ako to povedal jeden z kritikov v Chicago Tribune: "Sam miluje Froda, Legolas miluje Gimliho, Pippin miluje Merryho" a my sa v tomto zmete mužských vzájomných citov chytáme za hlavy... Je toho príliš veľa, John a Peter! Stačilo!

Celkovo je toto ale určite najlepší z trilógie filmov. Jeho najväčšou chybou možno je, že je posledný a nám sa takto splnil ďalší zo snov. Verte mi, sám som posledných desať minút filmu prereval (!) s nekončiacim prúdom sĺz...

Odporúčam, napriek všetkým chybám ide o perfektné spracovanie legendárnej knihy minulého storočia.

P.S. Len tak zo zvedavosti by ma ale naozaj zaujímalo, čo za scény sa nachádzajú v tých 75-ich minútach vystrihnutých z filmu...