Udržať konzistenciu, tempo a napätie je náročné aj pre jedného človeka. V prípade dvoch ľudí je to ešte zložitejšie, keďže každý chce dať príbehu svoju časť a nie vždy to dopadne dobre. Jan Hlávka a Jana Vybíralová ale tvoria dokonalý tandem a výsledkom je space opera, akú len tak u nás nevidieť.

Dej začína presne tam, kde skončil v druhom diele. Algorská cisárovná a sestra viridianského kráľa Viktória Teresa Talminis je unesená na Menabarane, algorský cisár Andrej Korwarian plánuje odvetný úder a menabaranský premiér Avrian Dann stále dúfa, že tento riskantný plán bude fungovať. Obraz pohnutej situácie dotvára aj samotný kráľ Georg Talminis, za ktorým sa rozbieha iný plán, ktorého cieľom je zabrániť, aby sa Viridian stal terčom algorskej odplaty. Každý sleduje svoje a zároveň vyššie ciele, každý má koho vydierať. Dokonalé nastavenie pre nadchádzajúci dej.

Kniha je, klasicky pre túto sériu, členená na niekoľko dejových línií. Prvá sa točí okolo Algoru. Stelesňuje ju cisár Andrej Korwarian a členovia cisárovninej ochranky, ktorí majú za cieľ zachrániť Viktóriu a napraviť tak svoje zlyhanie. Druhú by som pracovne nazval „viridianská“, hlavnými protagonistami sú riaditeľ rozviedky Michail Petrov, seržant Martin Beck a niečo, čo možno s prehľadom nazvať „rodina“. Ich cieľ sa, prekvapivo, zhoduje s algorskou, hoci dôvody a očakávania sú odlišné. Treťou je Menabaran, kde za premiérom Dannom poťahuje nitky nielen tajomná Luciana, ale aj členovia vlády a ďalší ľudia, nakoľko jeho politika smrdí a to čím ďalej tým viac. Štvrtou a poslednou je posádka lode Udatný Achilles, ktorá pri honbe za bohatstvom narazí na niečo, čo by si nepredstavovala ani v najhorších snoch. Poviem len toľko, že Darrenovi Iversonovi, Gilovi Daleymu a sestrám Nikole a Natálii Vanbergovým pôjde o krk.

Vďaka tomuto nastaveniu a rozdeleniu dej plynie hladko, zároveň však ostávam priestor na vykreslenie atmosféry a hlbší ponor do psychiky postáv, či skúmania ich motivácií, prečo sa pustili do akcie, aj keď by to možno nikdy predtým neurobili. Neexistuje tu kladný a záporný hrdina, každý je človek, so svojimi silnými i slabými stránkami. Dokonca aj Luciana, ktorej by ste najradšej zakrútili krkom, má svoje problémy, ktoré ju ťažia. Ani členovia jednotky S-19, vylepšených vojakov Menabaranu, ktorí necítia, len konajú ako stroje, nie sú až tak úplne bezcitní. A práve to je jednou z najsilnejších stránok knihy – uveriteľné, ľudské postavy.

Stretávame tu aj množstvo nových postáv, ktoré autori dostatočne vykreslili, takže si s nimi stihneme vytvoriť vzťah, navyše, hoci im fandíme, vieme, že všetky nebudú mať to šťastie, aby to prežili až do konca. Ak sa však ale nejaká postava vyskytne, je v texte náležite použitá, nie je tam len preto, aby posúvala dej, či slúžila pre nejakú deus ex machinu. Každý náznak v deji má svoje miesto, zmysel a čas.

Takisto pozadie a technologické detaily sú vykreslené realisticky a pochopiteľne, dodávajú tak knihe ďalšie čaro, akonáhle sa spomenú difúzory Lawrencovho pohonu, sme doma. Nehovoriac o experimentoch a manipuláciách, inováciách a postupoch, z ktorých občas až mrazí na chrbte. Pomníky zimy, tak ako celá séria, sú zároveň inšpiráciou pre všetkých, ktorí by sa chceli pustiť do niečoho podobného. Práve takéto drobnosti vynesú celú scénu do výšin, ohromia čitateľa na ďalšej úrovni.

Tretí diel je zároveň, s trochou nadhľadu, najromantickejší. Lenže ani rozvíjajúce sa vzťahy nie sú vždy bez šrámu a platí aj tu, že lásku si nemožno vynútiť, ale musí vzniknúť spontánne. A tak popri sklamaniu a frustrácii sledujeme jednu asi z najkrajších romancí, či nervozitu u ľudí, ktorí si mysleli, že už nedokážu milovať.

Nedostatkov som v knihe napočítal len pár, čo je na tak rozsiahle dielo ohromujúce. Fungovanie netvora na stanici Archangeľsk totiž v istých situáciách odporovalo logike, hoci to malo pozadie výskumu istých technológií, musel som trošku rozpačito občas stisnúť pery. Rovnako poručík Stone z jednotky S-19 bol miestami až príliš rýchly. Ostatné boli drobnosti, ktoré ani nestáli za zmienku.

Páči sa mi ale, že kniha nezabudla na otvorené otázky a rieši ich viac než uspokojivo. Navyše, niektoré konflikty ostali nedoriešené, autori avizovali, že sa dočkáme aj štvrtého dielu. Jediné, čo dúfam je, aby im vydržalo tempo, pretože v treťom diele sme totiž zažili na vlastnej koži aj nezmernú brutalitu, ktorá ale rozhodne nebola samoúčelná. Ako som už spomínal, aj postavy na najvyšších miestach majú emócie a nechávajú sa občas strhnúť, nehľadiac na mieru profesionality.

Hoci má kniha šesťstopäťdesiatdva strán, nehrozí, že by vás unudila. Platí totiž pre ňu presne to, čo má platiť pre každé dobré dielo. Niet tam čo pridať, ani ubrať, takto je to akurát. Všetko je odôvodnené, logické a jednotlivé scény zo seba navzájom vyplývajú. Knihu odporúčam ale čítať až po predošlých dvoch dieloch, nakoľko by potom nemuseli byť niektoré súvislosti jasné. Na druhú stranu, ako som už uviedol vyššie, celá séria stojí za to a v rámci série Evropská Space Opera nakladateľstva Brokilon predstavuje dokonale vybrúsené klenoty. Je to kniha, pred ktorou zložíme klobúk, ako keby sme stretli starého známeho.

Celkové hodnotenie: 98/100

Páperíčko