Poviedková zbierka Protože se stmívá bola mojím prvým stretnutím s tvorbou Jany Rečkovej. Keďže ide o výber najlepšieho z najlepšieho, predstavuje dobrý východiskový bod a po tejto pestrej ochutnávke som rozhodne dostala chuť aj na ďalšie autorkine diela.

Na úvod treba upozorniť, že nejde o úplne ľahké, oddychové čítanie, nemôžete úplne vypnúť mozog. Rečková verí svojim čitateľom, podľa nej sú už dosť veľkí, aby ich nemusela vodiť za ručičku. Mnohé ponechá nevysvetlené, s bielymi miestami si musíte poradiť sami. Spočiatku som sa knihu snažila čítať ako recenzent, korektor, človek, čo chce mať všetko pod kontrolou, a bola som z toho nervózna a zmätená. Potom si však zvykla brať veci tak, ako sú, tajomno a nadprirodzeno ako prirodzenú súčasť autorkiných svetov a až vtedy som sa dokázala do príbehov naozaj ponoriť a poriadne si ich užiť.

Devätnásť poviedok vás zavedie medzi najrôznejšie kulisy – od cudzích planét a vesmírnych korábov, po českú dedinu, blázinec či autobus plný nakupovania chtivých dôchodcov.

Jana Rečková zručne spája motívy do originálnych kombinácií, a tak sa na vesmírnej stanici zrazu zjavia vlkolaci a upíri, medziplanetárna loď sa stane pohrebným vozom a stroj času výhodou na trhu s realitami.

Spoločnou črtou všetkých príbehov je výnimočnosť postáv. Často sú to naslovovzatí odborníci, majstri svojho remesla. Dokážu, vidia alebo si aspoň všímajú viac než ostatní. O takých hrdinoch sa číta dobre, hoci v inak výbornej akčnej postapo Země brouků by som u hlavného protagonistu možno trochu ubrala. Na mňa bol už totiž sebavedomý, kompetentný a príťažlivý až príliš a nejako som si ho nedokázala obľúbiť.

Ak budete pri čítaní v rozjímavejšej nálade, niektoré poviedky vás môžu priviesť k zamysleniu napríklad nad masovou kultúrou (Čas her), budúcnosťou umelej inteligencie (Nebylo ráno), vierou a náboženstvom (Bůh odvedle) či proste nad tým, ako ďaleko by ste ako umelec zašli, aby ste vytvorili dokonalé dielo (80 % duše).

Ďalšie príbehy vás zase potešia, keď dostanete chuť trochu sa báť. V jednom sériový vrah každý rok na MDŽ vyberá obeť spomedzi spolužiačok z jednej triedy; v ďalšom sa partia dôchodcov vyberie oplieskať dôchodok na predvianočné nákupy a jeden po druhom začnú miznúť.

Z devätnástich kúskov sa človeku, samozrejme, nemôžu páčiť všetky rovnako. Mojimi osobnými favoritmi sú poviedky Ruské kolo, Bůh odvedle, Poslední ticho ve skalách a Líp než můza. Nebudem vám o nich prezrádzať viac, lebo by som vás pripravila o zážitok z toho, ako si ich pri čítaní poskladáte ako puzzle. Odsek za odsekom vám pani Rečková bude podávať dieliky – najprv jeden zo stredu, potom z horného okraja, ďalší z pravého dolného rohu... Možno vás to bude miasť, ale postupne začnete vidieť obrysy väčšieho obrazu. Skôr než ho však dokončíte, dieliky dôjdu. Vtedy sa nenaštvite, neprehľadajte celý dom, či vám niekde nevypadli, nenazerajte pod parkety. Radšej podložte puzzle prázdnym výkresom a zvyšok obrázka dokreslite. A ak pri tom vaše čiary presiahnu za okraj, o to lepšie.

Konečný verdikt: odporúčam všetkými desiatimi.

Vydavateľstvo: Epocha v edícii Pevnost pod číslom 106

Počet strán: 520

ISBN: 978-80-7557-059-8

Linky: