Chinco nie je štvrť pre rozmaznané grófky a zhýčkané citlivky s implantovanými enzymatickými zosilňovačmi, neurotransmiterovými urýchľovačmi a ďalšími podpornými mozgovými biotechnológiami. Chinco je prirodzený stav vecí vo svojej pôvodnom podobe, v akej bol svet ešte pred iPhonom 6. Chinco je mestská rezervácia so zakonzervovaným technickým vývojom. Z hľadiska zhýčkanej civilizácie ide však o nádor uprostred technologického Megamesta, ktoré blaho svojich obyvateľov kontroluje a usmerňuje snímačmi, kamerami a senzormi. Prečo sa ale tá úžasná civilizačná technická štruktúra rozhodne riešiť jeden zo svojich problémov práve v zaostalom Chincu? Pochopili konečne, že jedinou cestou je návrat k pôvodnému a prirodzenému, alebo ide naopak o veľký skok na vyšší level, mimo akékoľvek ľudské vedomie? V podstate by mi to mohlo byť úplne ukradnuté, keby mi tie kusy mŕtvol s čiernymi sviečkami okolo nezhoršovali štatistiky. Neznášam tých namyslených pablbov z Mesta s implantovanými mobilmi, ktorí si naivne myslia, že Kriminálka Chinco nemá vlastný mozog. Má. A nepotrebuje žiadne neurotransmiterové urýchľovače, aby jej (teda mne) došlo, že tu ide o viac než o brutálne odrezané ruky alebo hlavy.

Vitajte v blízkej budúcnosti. Peknej, čistej, dokonalej, plnej všadeprítomných senzorov, umelej inteligencie a kybernetických a biotechnologických implantátov. To všetko, vrátane všadeprítomného Veľkého brata nájdete v Megameste. Ale toto nie je príbeh o Megameste, tom obrovskom polise zaberajúcom územie bývalého New Yorku, Philadelphie, Baltimoru, Washingtonu a pár menších dedín. Toto je príbeh o Chincu, zvrátenom nádore bujnejúcom uprostred dokonalého územia dokonalých ľudí. Chinco, mesto ako kráter uprostred perfektného sveta presklených mrakodrapov a oslepujúcej čistoty. Chinco, posledná bašta pre slobodné duše. Je to o jeho špinavých uliciach a ľuďoch, ktorí sa odmietli prispôsobiť novému trendu straty duše, o policajtoch, kurvách, novinárkach a... mŕtvolách.

"...Chlap byl nahý a visel za ruce na ocelovém laně dva metry nad zemí. Lano bylo uvázané za příhradový nosník pod střechou, a jak se tam někdo mohl dostat, to mi bylo záhadou. Pod mrtvým tělem byl nakreslený nepravidelný zmatený obrazec z lineárních čar a rozmístěná skoro dvacítka černých svící, z nichž tři byly ještě zapálené a zbytek se válel po zemi. Nedalo moc přemýšlení zjistit, kdo je poshazoval. Pod visícím tělem se rvaly čtyři kočky o nejlepší pozici, která zaručovala, že jim na lačně vyplazený jazyk bude odkapávat čerstvá krev...."

Hlavný hrdina Chris Stowall je poliš. Ďalší z takých tých drsných sarkastických vyšetrovateľov so suchým zmyslom pre ešte suchší humor. Mike Hammer a Dick Tracy budúcnosti. V zásade je neškodný. Má rád camelky a čierne kafe. Má rád svoju motorku... a ešte radšej svoje auto, starú fordku. Teda Fordovú, ako s láskou svoj hrdzavý krám prezýva. Má rád Chinco, s jeho všetkými krásami a slobodou. Má rád svoju prácu, ak nenastanú problémy. Čo však rozhodne neznáša, je, keď sa mu v rajóne objaví mŕtvola s podrezaným hrdlom a magickými klikyhákmi všade naokolo. A rozhodne nie, ak sa z nej vykľuje dôležitá mŕtvola, ktorej telo nemôžu len tak nechať zhorieť v miestnom krematóriu mimo záznamy. Lebo Chris Stowall má rád aj pokoj a pekne vyzerajúce štatistiky, a tá mŕtvola mu ich určite pokazí.

Petr Heteša je skvelý rozprávač. Takmer okamžite vtiahne do deja a už vás nepustí. Príbeh, ktorý popisuje, ide plným plynom vpred a čitateľ sa často spamätá až o druhej nadránom (a nebyť vstávania do práce, tak ani vtedy nie). Dej sám je rozprávaný v ich forme minulého času, priam ideálnou formou pre detektívky, takže človek okamžite splynie s postavou a jazdu na niečo vyše štyroch stovkách strán si užíva. Text samotný je rozdelený troška nezvyčajne na veľké množstvo kapitol, no to príbehu žiadnym spôsobom neškodí, skôr naopak, vďaka tomu je svižný a svieži.

Ako to už býva, pri takomto štýle literatúry nečakajte veľmi veľký rozvoj postavy. Primárne ide o akčný detektívny príbeh s hrdinom tak trochu stojacim na hrane, hoc tá detektívna časť bola ku koncu knižky slabšia a pointu čitateľ pochopil už aj tak niekde v dvoch tretinách. Autor na plné obrátky využíva svoj zmysel pre humor. Či už v podobe Stowallovho suchého ironického humoru alebo v podobe až absurdných scén z Chinca. Ako príklad uvediem tamojšiu márnicu so skvelým vybavením či mačky na začiatku knihy. Osobne mi takýto štýl viac než sedí, rovnako ako akási lenivo-drsná povaha hlavnej postavy. Na rozdiel od niektorých charakterov v iných knihách, Stowall nemusí neustále každému pripomínať, ako veľmi je drsný a na každého štekať ako hladný pitbull. Jeho hlášky a konanie, spolu s akousi túžbou maž už konečne od všetkého pokoj a dať si len kávu s cigaretou, sú omnoho presvedčivejšou a reálnejšou formou.

"...Pak jsem ještě asi pět minut hleděl do stropu. Dělám to tak každý den. Můj strop to má rád. Potom jsem vstal, odplížil se do koupelny, projel si zuby kartáčkem namáčeným v Jacku Danielsovi a vypotácel se na balkon, abych si dal ranní camelku se zasněným pohledem obdivujícím Chinco. Chinco to má rádo...."

Kulisy, ktoré používa pri opise, sú typicky kyberpunkové. Na jednej strane špinavé Chinco akoby vystrihnuté z noirového prostredia so svojim hlavným hrdinom, upršaným počasím a šedivou oblohou - na strane druhej takmer idylická komunita obývajúca hypermoderné Megamesto, avšak so všade striehnucou kontrolou. A niekde medzi tým mŕtvoly. V zásade som mal asi len jeden problém, a to stotožniť sa s prácou polície v Chincu. Našla sa mŕtvola, tak miesto toho, aby sme zistili, o čo ide, ju ideálne prehlásime za samovraha a všetko ututláme. Samozrejme bez svedkov, pretože tí by náhodou mohli dosvedčiť, že naše telo sa len tak samo nevyzlieklo, nezavesilo a nepodrezalo.

Takže prečo mi vlastne tak dlho trvalo, aby som si nejakú tú Hetešovku prečítal? Vlastne ani neviem a úprimne si za to sypem popol na hlavu. Nabudúce sa už takej chyby isto nedopustím.

Záver: Nezkoušejte na mě zapomenout je zábavný akčný kyberpunk s prvkami detektívky (alebo naopak?), ktorý zlupnete za pár dní a zanechá vo vás príjemný pocit a chuť na duplu.

Ukážku z knihy si môžete prečítať na oficiálnych stránkach vydavateľstva.

Vydavateľstvo: Brokilon

Rok vydania: 2017

Počet strán: 422

ISBN: 978-80-7456-337-9

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Brokilon.