Podoby vody (The Shape of Water, 2017)
Guillermo del Toro sa rozhodol zablúdiť opäť do vôd sci-fi a jeho najnovší počin len potvrdzuje, že ho to baví. Dokázal svoje nadšenie preniesť aj do filmu, alebo pred nás postavil len znôšku vizuálnych zážitkov bez hlbšieho deja?
Hneď na úvod vás musím upozorniť, že mám svojím spôsobom del Torove filmy rád. Majú niekoľko typických rysov, ktoré musíte mať rád, aj keď je téma filmu „mimo misu“. Ak navyše sadne aj príbeh, je zamiesené na dokonalý zážitok.
Citlivé využitie detailov, aj ten najmenší náznak má svoj zmysel, len si naň treba počkať. Už úvodný obraz sna dokonale znepokojí publikum a nasadí chrobáka do hlavy. Narážky na príbehy o morskej panne, ktorá nevedela hovoriť na súši, jazvy, osamelosť... Všetko je dávkované postupne, ostáva aj čas a priestor na vnímanie.
Dokonalé vykreslenie atmosféry, doslova máte pocit, akoby ste sa ocitli v tej dobe. Tajné americké laboratórium, „guma“ z armády, americký sen prekrývajúci strach z kubánskej krízy, KGB na každom kroku, musím povedať, že na „typickej rodinke“ s dvomi deťmi a Cadillacu ako aute úspešného človeka som sa neskutočne bavil.
Živelnosť filmu. Tu si naozaj Guillermo del Toro nedával servítku pred ústa a nahota, či explicitné násilie, všetko dostáva divák plnými dúškami, ale však, sám človek si koleduje ak ide na takýto film. To je ako keby ste išli do zafajčenej krčmy a čakali medium-rare steak. Tým ale nechcem povedať, že by tento film bol zlý. Práve naopak, bol výborný.
Herci excelovali vo svojich výkonoch. Sally Hawkins bola ako Elisa Esposito výbornou voľbou, dokázala z nemej postavy vyťažiť maximum. Pripomínala mi Améliu z Montmartru, priznávam, že nie každému to môže sadnúť. Veľká poklona aj Michaelovi Shannonovi, ako Strickland bol typickým obrazom toho, čo si predstavíte pod vytretým príslušníkom armády. Richard Flemming si strihol (ne)úspešného výtvarníka Gilesa, Doug Jones si zahral obojživelného muža z Amazónie a Michael Stuhlbarg vedca/dvojitého agenta doktora Roberta „Dimitry“ Hoffstetlera. Nehovoriac o Octavii Spencerovej ako Zelde, ktorá si zlízla počas filmu veľkú nálož rasistických narážok.
Určite by sa dali spomenúť aj ďalšie skvelé výkony, na to by však nestačili ani tri recenzie. Ale je to aj o niečom inom.
Podoba vody nám ukazuje, že dobré scifi nepotrebuje vždy veľké vesmírne lode, nabúchané akčné scény a súboje, pri ktorých vyskakujeme z kresla. Pokojne nám stačí Zem, dobrá doba histórie, trošku paranoje a popustiť uzdu fantázii, čo by bolo keby. Povedal by som viac, ale to už by som prezrádzal kľúčové momenty z deja. Preto to zhrniem nasledovne – je to veľmi dobrý film a ak máte radi podobný žáner, určite stojí za pozretie.
Celkové hodnotenie: 90/100
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.