Autori Leonard Medek a Frantiska Vrbenska napísali skoro historický román nebyť náznakov fantastična odohravajúci sa, podľa toho čo som pochopil, niekde na území terajšej Českej republiky či Nemecka, ešte za dôb Starého Ríma. Čo sa týka samotného príbehu, bohužiaľ veľa dobrého o ňom povedať nemôžem. Príbeh je pomalý a rozhádzaný a na to, že má kniha dokopy 27 kapitol, v prvých ca. desiatich z nich sledujeme stále inú postavu, z ktorých sa jedna nakoniec vykľuje ako náš hlavný… antihrdina? Popravde netuším, pretože táto postava (mi) nie je vôbec sympatická, ani dobre vykreslená a poslucháč k nej absolútne nemá vzťah, keďže doteraz sledoval príbehy deviatich iných ľudí. Kniha je z hľadiska textu nanajviš nudná a statická (aspoň do polovice, kde som si povedal, že až taký masochista nie som a prestal som počúvať) a nedáva poslucháčovi dôvod sa mučiť týmto audiobookom.

Možno ste už vyrozumeli, že najväčšou chybou tohto diela nie je text samotný, ale autor hovoreného slova, pán Jiří Pobuda. Mám dobrú predstavivosť, no neviem si predstaviť omnoho horšie prečítaný text, než to dokázal tento Pobuda. Jeho sekané staccato s každou slabikou, či dlhou alebo krátkou, vyslovenou rovnakým tempom a v statickom monotónnom rytme prekračuje hranicu počúvateľnosti. Práca s melódiou hlasu absolútne neexistuje no itak dokázal tento pán skoro nemožné, miesto nudného uspávajúceho tónu jeho čítanie vyvoláva žalúdočne sťahy, ktoré ste nezažili ani pri tej najhoršej otrave jedlom. Odlíšenie dialógu jednotlivých postáv zistíte iba tým, že niektoré postavy nahovoril ešte horšie ako iné. Rozprávač v tom prípade ozvláštnil svoje monotónne staccato tým, že predĺžil poslednú slabiku každého slova bez ohľadu na to, či obsahuje dĺžeň alebo nie. Dosiahol tým len odpornejšiu reč, ktorá naozaj otestuje vôľu aj toho najneoblomnejšieho poslucháča. Prekúsal som sa asi 18 kapitolami tvrdého masochistického sebazapretia a odhodlania dopočúvať túto audioknihu, no cestou z práce na bicykli šľapajúc do poriadného kopca prišiel bod zlomu. Hlavná postava začala spievať a to, čo Jiří Pobuda zo seba dostal, ma donútilo zastaviť v strede kopca, aj keď som vedel, že z môjho rozbehu už nebude nič a budem si ten kopec musieť poriadne vyšľapať. Ak to, čo som doteraz počúval bolo odradzujúce, tak jeho interpretácia spevu sa dá prirovnať iba k ohavným výkrikom šialených Lovecraftovských monštier. Čítané slovo tohto pána by malo byť definované ako obzvlášť nehumánna forma mučenia a zakázané radou OSN pre ľudské práva. Ďalej som už počúvať nedokázal.

Kniha je vo všeobecnosti nudná a veľmi mätúca, s množstvom striedajúcich sa postáv a starých germánskych či slovanských mien, ktoré čitateľovi nič nehovoria. Keďže som sa ku koncu ale nedostal neviem, či vyvrcholenie deja knihu vcelku zachráni alebo nie. Viem ale jedno, ak tento príbeh chcete spoznať, fyzická kniha je jedinou voľbou. Táto audio verziu odporúčam iba pre hluchých priateľov alebo veľmi nenávidených nepriateľov.

Knižku si ale napriek tejto recenzii môžete vyskúšať alebo aj zakúpiť na Audioteka.sk.