V pondelok, niečo pred deviatou večer nášho času, po sedeminútovom nervydrásajúcom zostupe riedkou marťanskou atmosférou na povrchu nášho najbližšieho planetárneho suseda pristála sonda InSight.

Miesto pristátia, rovina Elysium Planitia, bolo vybraté z viacerých dôvodov. V prvom rade sa toto „najväčšie parkovisko na Marse“ nachádza blízko rovníka. Vďaka tomu bude mať sonda poháňaná solárnymi panelmi v priebehu celého roka dostatok energie. Myslelo sa aj na bezpečnosť – Elysium Planitia, marťanské Elyzejské polia, sú pomerne rovné a nenachádza sa tam až toľko skál ako v iných oblastiach. Tým sa znížili šance, že sa sonda pri pristávaní poškodí. Okrem toho muselo byť miesto pristátia položené dostatočne nízko, aby loď stihla v redšej atmosfére dostatočne pribrzdiť.

Sonda už v prvých minútach poslala zo svojho nového domova prvú fotku – trošku rozmazanú, lebo na foťáku bol ešte kryt a všade navôkol rozvírený prach:

Takto to vyzeralo neskôr:

Čo bude InSight na Marse robiť?

Predchádzajúce misie sa zameriavali na povrch Červenej planéty. Sonda InSight, ako naznačuje jej názov, nazrie dovnútra. Pokúsi sa zistiť, ako to vyzerá pod povrchom Marsu – od kôry až po jadro. NASA na svojej stránke uvádza, že sonda má za úlohu zmerať planéte „životné funkcie“, pulz, teplotu a reflexy.

Na zmeranie pulzu sonde Insight na výlet pribalili veľmi citlivý seizmograf, navrhnutý vo Francúzsku. Podobné zariadenia na Mars už putovali aj so sondami Viking. Boli však namontované navrchu, takže získané údaje boli skreslené. InSight prístroje robotickým ramenom zloží priamo na povrch. Budú sa nimi merať otrasy, marsotrasenia. To by vedcom, tak trochu ako sonar na lodiach, malo pomôcť zistiť, ako hlboko siaha marťanská kôra, plášť a jadro, ako aj to, z čoho sú zložené.

Okrem toho si Insight na Mars priniesla teplomer nemeckej výroby. Prezývajú ho „krtko“, lebo sa má zavŕtať do zeme, približne do hĺbky piatich metrov, kde bude zisťovať zmeny teploty. Tieto údaje by mali vedcom pomôcť zistiť, akým spôsobom pod povrchom planéty prúdi teplo, a tak konečne rozlúsknuť otázku, či je Červená planéta geologicky aktívna.

Na tretí experiment má InSight anténu, rádiolokátor. Jeho úlohou je pozrieť sa na to, či sa v rotácii Marsu prejavujú odchýlky. Zemská os sa totiž pri rotácii mierne kolíše, podľa niektorých zdrojov preto, lebo jej vnútorné jadro je tekuté. Získané údaje by nám teda mohli naznačiť, ako je to s jadrom Marsu.

Na čo nám tieto údaje budú?

Všetky planéty slnečnej sústavy vznikli z toho istého materiálu. Až neskôr sa ich vývoj začal uberať rozličnými smermi. Vedci preto dúfajú, že ak porovnajú vnútornú štruktúru Marsu a Zeme, dozvedia sa viac o všetkých pevných planétach. A čo my vieme, raz nám tieto poznatky môžu pomôcť pri pátraní po exoplanéte, na ktorej by bol možný život.

Skúmaním vnútra Marsu sa okrem toho môžeme môže naučiť viac o minulosti celej slnečnej sústavy. Zatiaľ čo na Zemi či Venuši intenzívna tektonická aktivita zničila väčšinu stôp, ktoré by nám prezradili, ako to tu vyzeralo na začiatku, Mars sa za posledné 3 miliardy rokov až tak nezmenil. Je to tak trochu planéta – fosília.

S misiou Insight sú spojené aj ďalšie prvenstvá – v prvom rade ako prvá medziplanetárna misia NASA neodštartovala z Floridy, ale zo západu USA. Spolu so sondou do vesmíru vystrelili aj dva minisatelity MarCO A a B, ktoré sonde pri pristátí pomáhali prenášať signál naspäť na Zem. Odskúšala sa tak nová technológia medziplanetárnej komunikácie.

V najbližších dňoch bude InSight zbierať informácie o svojom okolí a hľadať vhodné miesto pre svoje prístroje. Potom sa snáď úspešne pustí do práce a zase sa niečo nové naučíme.

Zdroje: NASA, BBC, RTVS

Ďalšie informácie nájdete priamo na stránke NASA