"POŽEHNANÁ CESTA" (vysielanie 3. apríla 2004 na TV Prima)

Podľa vedúceho scenáristov Franka Spotnitza bola 'Požehnaná cesta' náročná epizóda, a to hlavne preto, lebo ide o prostrednú epizódu z trilógie začínajúcou epizódou 'Anasazi' a končiacou epizódou 'Kancelárska spona'. "Všetci tiež čakali na to, ako sa po letnej prestávke Mulder dostane z toho vagóna," hovorí. "Vedeli sme, že na túto otázku musíme odpovedať, zároveň sme si však uvedomovali, že celý dej musí byť natoľko napínavý, aby divák sledoval i tretiu, záverečnú epizódu. Tiež si myslím, že využiť ako námet indiánske mystériá bolo veľmi riskantné. Je to veľmi duchovná záležitosť, a tie sa v našom seriáli obyčajne neobjavujú. Mnohí diváci by to nemuseli pochopiť. Pritom sme tie mystériá nepojali ani cynicky, ani temne. Iba vychádzame z odlišnej zložky našej povahy. Celý ten príbeh Scullyovej a všetko to, čo sa odohrá medzi Mulderom a Skinnerom, ma znervózňovalo a vzrušovalo zároveň."

Producent Paul Rabwin poznamenáva, že pre indiánsky rituál v 'Požehnanej ceste' bolo treba vytvoriť kresbu v piesku. Celý deň ju na mieste nakrúcania vytváral umelec, ktorý pracuje s pieskom. Nakoniec vznikli dve veľmi zložité kresby. "Jednu sme napevno fixovali a tú druhú sme potom mohli na konci rozprášiť."

Producenta Roberta Goodwina, ktorý túto epizódu tiež režíroval, najviac znepokojovali zábery, v ktorých sa Mulder vznáša na druhom svete a jeho zosnulý otec a Muž z Pentagonu ho presviedčajú, aby nepoľavoval vo svojom hľadaní pravdy. "Po technickej stránke," vysvetľuje, "je to prakticky monológ. Aby to bolo trochu zaujímavejšie, chcel som, aby bola kamera neustále v pohybe, aby krúžila a vznášala sa okolo. Pretože to však bolo technicky príliš zložité, musel som to nakrútiť statickejšie, než ako som mal pôvodne v úmysle. To ale celkovo nič neznamená. Bol to jeden z tých prípadov, kedy technické možnosti prevážia nad tvorivým zámerom. Nič sa nedeje, taký je život. Úprimne povedané, myslím si, že skutočnou senzáciou je tretia epizóda - 'Kancelárska spona'. Rob Bowman ju režíroval skvelým spôsobom."

Napriek obrovskej popularite tejto epizódy zostáva pre Davida Duchovného 'Požehnaná cesta' čo sa týka hlavnej úlohy trochu sklamaním. Mal predstavu, že ju zahrá tak, aby zodpovedala Mulderovej predstave. "Cítil som, že toto je bezpochyby epizóda, do ktorej by som ako herec mal vložiť čo možno najviac. Lenže Chris tú epizódu napísal tak, že sa stala skôr symbolickou než skutočnou cestou. Skrátka za Muldera to vzali iní," hovorí Duchovny. "Mám rád psychológiu a rád nad epizódami premýšľam ako divák. Ako herec to cítim ako príležitosť, ktorá ma obišla. Keby som mohol nejakú epizódu nakrútiť opäť, bola by to práve táto. Snažil by som sa o omnoho osobnejší prístup."

Scenárista Chris Carter s týmto názorom nesúhlasí. Hovorí, že táto "neprítomnosť charakteru jednej z hlavných postáv", ako to popísal Duchovny, sa po rozsiahlych dejových situáciách v predchádzajúcej epizóde z druhej série 'Anasazi' stala Mulderovej úlohe vlastná. "Toto občas býva charakteristická situácia - niekto musí dovoliť ostatným postavám povedať vety, ktoré majú byť povedané. Takzvaný monológ jednej postavy je pre mňa dramaticky nezaujímavý," vysvetľuje Carter. "Z tohto dôvodu musela 'Požehnaná cesta' - ako prostredná epizóda trilógie - preniesť dramatickú váhu z Muldera na Scullyovú," pokračuje Carter.

Autor vizuálnych efektov Mat Beck považuje obsiahlu sekvenciu, kedy sa ležiaci Mulder vznáša na druhom svete, za pravdepodobne najťažšiu úlohu roka. Poznamenáva, že tam boli "štyri solídne minúty vizuálnych efektov" a množstvo pohybových prvkov. "Stručnosť je dušou vizuálnych efektov," dodáva Beck ľahko pozmenené staré porekadlo.

V ďalšom strhujúcom momente spolu s Mulderom vidíme, ako hybridov ľudí a mimozemšťanov vo vlakovom vagóne udusia kyanidovým plynom, čo je odozva ukrutností páchaných počas 2. svetovej vojny. "Rozprávam príbeh o nacistických vedcoch," poznamenáva Chris Carter, "tak prečo by sa nemali chovať tak, ako sa naozaj chovali?"

Pokračujúc v mytológii Aktov X a vydávajúc sa v nej celkom novým smerom, v epizóde 'Požehnaná cesta' bude mať Skinner aktívnejšiu účasť bez toho, aby sa zmenila jeho fundamentálna úloha v seriáli. Skinner bráni svojich agentov, vraví Chris Carter, avšak dodávajúc, že "v žiadnom prípade nie je členom tímu Aktov X," - len sa snaží napraviť to, čo považuje za nespravodlivosť.

* * *

"KANCELÁRSKA SPONA" (vysielanie 10. apríla 2004 na TV Prima)

Vedúci scenáristov Frank Spotnitz je touto epizódou nadšený. "Mám 'Kancelársku sponu' rád. Napínavá bola už samotná zápletka. Viem, že mnohým divákom sa bude zdať, že sa dej odvíja príliš rýchlo, ale naozaj si myslím, že toto je jedna z tých epizód, pri ktorých divák nemusí všetko pochopiť naraz. Je omnoho zaujímavejšie, keď sa dej ženie dopredu doslova raketovým tempom. Na tom tempe sa podieľali všetci: David a Gillian tým, ako hrali svoje postavy, Rob Bowman réžiou a Chris Carter scenárom. V tejto epizóde bolo všetko úžasné."

Režisér Rob Bowman hovorí: "Trochu ma rozčarovalo, že moja prvá epizóda tejto série má byť práve mytologická epizóda. Ale potom Chris napísal 'Kancelársku sponu'. Sú v nej scény, ktoré ďaleko presahujú hranice seriálu, napríklad tie zábery kozmického korábu. Po prvé si myslím, že práve táto epizóda dala divákom to, čo si už dlho želali, totiž aby sa Mulder na dostatočne dlhý časový úsek dostal do kontaktu s mimozemšťanmi. V niektorých iných epizódach šlo iba o letmý, krátky záber, a potom bolo po stretnutí. Chcelo to skrátka dlhý, predlžovaný orgazmus, a ten by nás zaručene preslávil. Nechceli sme to ale urobiť tak, ako to robíme obyčajne. Nech si divák prejde svojím peklom: Áno, tu je ten dôkaz. Už to nie je len hypotéza. Žiadna hypotéza. Je tu UFO!

A potom je tu i to stretnutie Scullyovej s mimozemšťanmi. Ako na nich zareaguje? Bolo na mne, aby som ukázal odlišný prístup a reakcie Muldera a Scullyovej. Mimozemšťania bežia okolo a my ich vidíme iba čiastočne, kúsky tiel a končatín. Vyzerá to tak, akoby tam skutočne boli, ale potom to vyznie tak, ako keď si na vysokú zver posvietite reflektormi - všetko sa mihá. Myslím si, že sme túto sériu odštartovali naozaj veľkolepo. Keď sme dokončovali 'Kancelársku sponu', prišlo mi na um, že nakoľko zložité asi bude túto epizódu ešte niečím prekonať."

Ďalšou vrcholnou scénou epizódy je okamih, kedy sa Skinner pri obede stretáva s Mulderom a Scullyovou, aby prediskutovali, ako bude Skinner ďalej rokovať s Mužom s cigaretou.

"Myslím si, že Mulder tam pôsobí veľmi kľudným dojmom," vysvetľuje Rob Bowman. "Nezvyšuje hlas, nekričí. V tom je podstata tej scény. Postavy tu majú vyjadriť to, čo naozaj cítia v hĺbke svojej duše. Scullyová hovorí, že by sa malo rokovať, pretože chce vidieť svoju sestru. Dobre, každý by na jej mieste povedal to isté. Tá scéna mala určitý rytmus a nechcel som ho narušiť alebo nejako urýchľovať. A to sa vďaka Davidovi podarilo. V 'Kancelárskej spone' sú všetky postavy veľké. A dej je tam taký, že to skoro pripomína Krstného otca, obzvlášť vďaka Krycekovi a Skinnerovi. Skinnerovi to tam spočítajú a na Kryceka je v aute spáchaný atentát.

Bola to veľkolepá, úchvatná epizóda, nakrúcaná na mnohých miestach, so zaujímavými ľuďmi a plná napätia. Je tam tiež mnoho krásnych detailov. Pekná je i tá scéna so Scullyovou v nemocnici. Už som hovoril, ako nenávidím nemocničné scény. Sú také mdlé a ťažkopádne, že by som vždy takmer plakal, keď nejakú vidím. Raz by niekto mal spočítať, koľkokrát Mulder a Scullyová vystupovali v nejakej nemocničnej scéne. Takže vždy, keď je v scenári nejaká nemocničná scéna sa hneď pýtam: Naozaj sa to musí odohrávať v nemocnici? A oni povedia buď áno, alebo nie, a podľa toho sa potom zariadim. Myslím si ale, že nemocničné scény v 'Kancelárskej spone' sú jediné nemocničné scény, ktoré som režíroval naozaj rád, pretože v nich je toľko emócií." [Treba dodať, že ďalšie jedinečné nemocničné scény pre Roba nasledovali vo vynikajúcej epizóde 'Memento Mori' vo štvrtej sérii.]

"V súvislosti s touto epizódou mi prichádza na um ešte jedna vec," dodáva producent Robert Goodwin. "Je to problém tých mimozemšťanov. Už sme nakrúcali niekoľko scén s mimozemšťanmi. Prví mimozemšťania sa objavili s epizóde 'Duane Barry', kde ich hrala skupinka dievčat, asi deväť či desaťročných. Pretože v 'Kancelárskej spone' bolo dosť roztržiek a potýčiek, vybrali sme tentoraz radšej chlapcov. Musím vám ale povedať, hoci veľmi nerád, že dievčatá sú omnoho bystrejšie ako chlapci. Bystrejšie sa už narodili a už im to potom zostalo. Po režijnej stránke sa s nimi pracovalo omnoho lepšie, hlavne s tými mladšími. Skrátka iba nakrúcate a nakrúcate. Keď budeme opäť nabudúce potrebovať nejakých mimozemšťanov, môžete si byť istí, že ich budú opäť hrať dievčatá."

Vedúci výpravy Graeme Murray rozpráva o bani, v ktorej sa nakrúcalo: "Bol to naozajstná stará baňa, ktorá sa nachádza vo Vancouveri. Dnes je v nej múzeum. Dostali sme sa do niektorých starých chodieb a inštalovali sme tam všetky tie kartotéky a dvere. Pôvodne sme chceli naozajstné archívne krabice vyrovnať pozdĺž stien. Chris si to prehliadol a navrhol, že by bolo lepšie, keby tie kartotéky boli zabudované priamo do stien bane. Takže sme tam všade nastavali falošné steny, aby to všetko vyzeralo ako zapustené do skaly. Nakoniec to vyšlo naozaj dobre. Tiež sme museli postaviť ten vesmírny koráb, hoci to bola len kostra vybavená svetlami. Boli to naozaj obrovské dekorácie. Lepšie povedané, v každom inom seriáli by to boli obrovské dekorácie. V tomto seriáli je to iba bežný štandard."

Mitch Pileggi túto epizódu považuje za najvydarenejšiu z celého seriálu. Hlavne si vychutnáva očistný moment, kedy Skinner Muža s cigaretou nabáda, aby sa zohol a pobozkal ho tam, kde chrbát stráca svoje slušné meno. "Tá veta sa pravdepodobne stane navždy mojou najobľúbenejšou," hovorí. Keď na stretnutí fanúšikov Pileggiho predstavia, vďaka tejto scéne ho privítajú obrovským potleskom.

Vynikajúci trikový koordinátor Tony Morelli bol jedným z dvoch mužov, ktorí sa na schodisku pripojili ku Krycekovi pri útoku na Skinnera. Pileggi je rád, keď sa poukazuje na jeho postavu, ktorá vďaka tejto scéne dostala iný rozmer. Čo sa týka Nicholasa Leu, ten po odohraní tejto scény s chuťou vyzval svojho televízneho kolegu k odvetnému futbalovému zápasu.

Čo šéf výroby špeciálnych efektov David Gauthier nazval "matkou všetkých materských vesmírnych korábov" bola v skutočnosti viac ako 50 metrov široká konštrukcia, ozdobená 6000 žiarovkami, ktoré Gauthierovi ľudia pripevnili na vysokom žeriave až do výšky viac ako 80 metrov a vytvorili tak dojem svetla prúdiaceho priestorom. Pretože sa celý vynález kolísal, skončil vesmírny koráb, ktorý videl Mulder, ako čisto počítačový výtvor - ďalší príklad špeciálnych a vizuálnych efektov pracujúcich ruka v ruke.

* * *

"D.P.O." (vysielanie 17. apríla 2004 na TV Prima)

"O tomto námete sme uvažovali už dlhší čas," vysvetľuje scenárista Howard Gordon. "Na jednej z ceduliek sme mali napísané Chlapec s bleskami, ale dlho nikto z nás nedokázal vymyslieť nejaký príbeh na túto tému (Chris Carter na tento nápad prišiel už počas prvej série a na ceduľku vo svojej pracovni napísal Chlapec s bleskami a pripojil k tomu vetu, že ide o chlapca, ktorý ovláda blesky). Chcel som ten nápad použiť ako metaforu pre zosobnenie nudy v kombinácii s hormonálne podmienenou náruživosťou. Bral som to ako dokonalú analógiu. Pomyslel som si, že ako by asi vyzerali zelektrizovaní Beavis a Butt-Head, a to bol zárodok celého príbehu. Videl som v tom spôsob, ako do vyšetrovania zaradiť prvky komické i tragické a otupenosť spôsobenú televíziou a videohrami. Súvisí to i s negramotnosťou a s neúplnou rodinou a podobne."

Vedúci scenáristov Frank Spotnitz dodáva, že medzi členmi štábu došlo k určitej diskusii na tému, či je vhodné, aby táto epizóda nasledovala po predchádzajúcej mytologickej trilógii, kde sa toho Mulderovi a Scullyovej toľko prihodilo. "Pôvodne," vysvetľuje, "sme chceli udalosti z tejto trilógie zakomponovať i do 'D.P.O.', ale neskôr sme dospeli k názoru, že by to z mnohých dôvodov nemalo zmysel. Koniec koncov i preto, že každá epizóda má svoj vlastný príbeh a nemožno ju spojovať s niečím iným.

Myslím si, že to pre nás bola riskantná epizóda i preto, lebo je to príbeh o dospievajúcej mládeži, a preto sme ju museli nakrútiť tak, aby bola zaujímavá i pre dospievajúcu mládež. To som si uvedomoval vždy, keď sme šli filmovať do areálu strednej školy. Príbeh sa týkal dospievania a toho, aké kruté nápady deti mávajú. Keď túto myšlienku dovediete o kúsok ďalej a predstavíte si, že máte rovnakú schopnosť ako ten chlapec, stane sa z toho prípad presne pre Akty X. Myslím si, že Giovanni Ribisi bol v tej úlohe naozaj veľmi dobrý. Okrem toho sme tiež v tejto epizóde použili úplne inú hudbu než v predchádzajúcich epizódach."

Režisér Kim Manners poznamenáva, že preňho sa nakrúcanie tejto epizódy stalo neuveriteľne citovým zážitkom, pretože tretí deň nakrúcania sa pri nehode utopil režisérov najlepší priateľ i so svojím synom.

"31 rokov to bol môj najlepší priateľ. Zomrel a ja som bol viazaný tu vo Vancouveri," hovorí. "Nemohol som nakrúcanie prerušiť. Napriek tomu som to urobil - v tom zmysle, že moje telo tu zostalo, zatiaľ čo duchom som bol neprítomný. Na samotné nakrúcanie sa dokážem len ťažko rozpamätať, ale podarilo sa priam zázračne. Prišla za mnou moja manželka, starala sa o mňa ako o dieťa, takže som to všetko dokázal prekonať a tiež som sa toho náramne veľa naučil. Myslím, že to bolo dokonalé naplnenie hesla šou musí pokračovať v praxi. Epizóda 'D.P.O.' mohla byť oveľa lepšia, než aká je, ale fanúšikom sa aj tak zapáčila."

Producent Robert Goodwin poznamenáva: "Bola to zaujímavá epizóda, hoci tie efekty, ktoré sme tam mali začleniť, boli celkom zložité. Nafilmovali sme skutočné iskrenie a výbuchy a potom sme tieto zábery skombinovali so zábermi s hercami. Oba štáby museli dokonale spolupracovať - jeden bez druhého by nič neznamenali. Najlepší bol podľa mňa ich vedúci so svojím asistentom. Obaja boli jednoducho skvelí. Je zaujímavé, že nás to jednoznačne uchvátilo a chceli sme to urobiť čo najlepšie. Mali sme napríklad nafilmovať scénu s mŕtvou kravou, ktorú zabil blesk. Chceli sme použiť kašírovanú kravu, ale tá tiež skutočne vyzerala ako kašírovaná. Preto sme na bitúnku požiadali o osobitné povolenie, aby sme tie zábery mohli nafilmovať so skutočnou mŕtvou kravou."

Koordinátor špeciálnych efektov David Gauthier zhotovil "blýskajúci stroj", ktorý pre sekvenciu, kedy Darina zasiahne blesk, zahrabal do zeme. Herec stál na malom podstavci s veľkým množstvom zabudovaných elektrických sviečok. K získaniu efektu vzplanutia blesku a jeho pohybu technici použili zrkadlá, iskry a dym. Mimochodom, sám stroj vyprodukoval toľko tepla, že spálil trávu v okruhu niekoľkých metrov.

Vedúci výpravy Graeme Murray sa pridáva: "Nakrúcali sme príbeh, ktorý sa odohral v americkom malomeste. Asi najzložitejšie boli scény, ktoré sa odohrávali pri semafore. Sedia pri ňom deti a prepínajú ho, aby došlo k dopravnej nehode. To bolo viac-menej komplikované a my sme museli ten semafor vylepšiť telefónnymi káblami, ktoré viedli do jedného panela. Vozovku sme mali k dispozícii vo štvrti, kde pôvodne počas druhej svetovej vojny stáli domčeky pre manželské páry, teraz ale boli všetky zbúrané. Na tomto mieste sme už nakrúcali niekoľkokrát. Je to také zarastené, prázdne miesto, ktoré pretína niekoľko vozoviek sem a tam. Nakrúcali sme tam tiež exteriéry s raketovým silom k epizóde 'Apokryfy'.

Stará farma, ktorá v tejto epizóde predstavovala Darinov domov, patrí 94-ročnému mužovi menom Vin, ktorý umožnil producentom použiť jeho kravy pri nakrúcaní. Keď ho miestny manažér Todd Pittson uisťoval, že mu za kravy zaplatí, Vin, ktorý sa ku všetkým zvieratám chová ako k domácim zvieratkám, iba pokrčil ramenami a odvetil: 'Veď sú tu tak či tak.'