„Kým Ježiš Nazaretský umieral na kríži, volcryni okolo dejiska jeho utrpenia preleteli vo vzdialenosti necelého svetelného roka. Smerovali von...“

Novela sa začína tajomným prológom, teaserom, kde autor jemne pošteklí čitateľovu zvedavosť a predostrie základné otázky. Kto sú tí volcryni? A kam pomaly, ale odhodlane putujú vesmírom, kým okolo nich padajú ríše a plynú dejiny?

To by rád vedel aj vedec Karoly d'Branin. Akadémia planéty Avalon bola síce jeho výskumom mýtov o volcrynoch, ktoré objavil vo folklóre mnohých národov galaxie, nadšená, ale nie dosť, aby mu na výskumnú výpravu dala loď. Preto sa D'Branin aj so svojím tímom uchýli na palubu Nightflyera. Deväťčlennú skupinu na dlhej plavbe veľmi rýchlo začnú v malom, uzavretom priestore premáhať klaustrofobické pocity. Ich nálade vôbec nepomáha, že kapitána Nightflyera Royda Erisa poznajú len ako hologram a hlas z intercomu, ani že ich telepat neustále bľaboce niečo o hroziacom nebezpečenstve. Napätie stúpa a veci sa pomaly ale isto začnú komplikovať...

V porovnaní s veľkolepou, epickou Piesňou ľadu a ohňa je novela Nightflyers minimalistická. V príbehu vystupuje len desať postáv, pohybujú sa v malom, stiesnenom priestore bez možnosti úniku, tajomný kapitán vyvoláva najprv zvedavosť, neskôr temné podozrenia. V istom zmysle dielo dokonca pripomína klasickú záhadu zamknutej izby, v tomto prípade zamknutej vesmírnej lode.

Novela sa čítala rýchlo a plynulo, možno s výnimkou začiatku. Keď na mňa autor totiž v úvode vyvalil v priebehu niekoľkých odsekov deväť mien, titulov a stručných charakteristík postáv, mala som celkom problém si ich zapamätať. Po niekoľkých stranách som už musela listovať naspäť. Našťastie sa to dalo, lebo som čítala fyzický výtlačok, nie e-book. Ale možno som len zaujatá, lebo takéto formálne úvodné predstavovanie v knihách všeobecne nemám veľmi rada. Mätie ma to a aj tak jednotlivé postavy nedokážem odlíšiť, kým sa reálne neprejavia.

V tomto prípade som postupne ale zistila, že ma to vlastne nemusí trápiť. Kniha je príliš krátka, aby tým výrazne utrpela, lebo tak či tak musí prejsť rýchlo k veci. A nemyslím, že vás ospoilerujem viac než autorovo meno na obálke, ak prezradím, že George R. R. Martin bol aj pred prvým výletom do Westerosu predsa len George R. R. Martin. V prvej verzii novely, ktorá vyšla v roku 1980 v časopise Analog a je trošku kratšia, väčšinu postáv dokonca pred tým, ako ich začal vyvražďovať, ani nepomenoval. A v mnohých prípadoch vám za nimi ani nebude príliš ľúto, nie sú to nejakí sympaťáci. To ani nebol zámer, ich povahy totiž pomáhajú budovať drámu.

Od momentu zobrazeného na obálke českého vydania už knihu odložíte len veľmi ťažko. Nezvyčajný životný príbeh Royda Erisa, nezhody medzi postavami, lietajúce laserové nože a obe rozuzlenia, stretnutie s volcrynmi aj príčina nezvyčajných udalostí na Nightflyeri, vytvárajú zaujímavý zážitok.

Okrem toho mi táto knižka dala cennú životnú lekciu, tak sa poučte so mnou. Keď budete najbližšie kupovať knižky z antikvariátu, určite si overte, či skutočne majú VŠETKY strany a či náhodou nechýba práve tá najnapínavejšia časť.

Ale späť ku knihe. Zhrňme si to. Novela Nightflyers obsahuje zároveň prvky hororu a klasického sci-fi, pričom klasickým sci-fi myslím sci-fi, ktoré je klasické tak pocitovo, také neviem, trošku chlapské (viď postava Melanthy), trošku nostalgicky staromódne, asi viete, čo tým myslím. Nájdu sa aj stopové prvky detektívky. Pointu si autor nevycucal z prsta, no hoci je poctivo predznačená, uhádli by ste ju len ťažko. A koniec mi dosť sadol do vkusu. Skrátka a dobre, Nightflyers asi nebude vaša najobľúbenejšia kniha na svete, ale v kombinácii s teplým čajíkom či pohárom červeného vám môže slušne spríjemniť dlhý zimný večer. Zaletieť si do vesmíru s Georgeom R. R. Martinom sa celkom oplatí. Ale pozor, na lodi je vrah.

Vydavateľstvo: Laser

Rok vydania: 1992

Český preklad: Jiří Pilch

ISBN: 8085601192