Sergej Lukjanenko je v súčasnosti ešte stále považovaný za najúspešnejšieho ruského spisovateľa science fiction, ktorý navyše prerazil vďaka filmom aj v zahraničí. Je autorom mnohých science fiction i fantasy diel, pričom azda najznámejším z nich je séria o Hliadkach. Koniec – koncov, Nočná Hliadka i Denná Hliadka boli aj úspešne sfilmované. Okrem toho má na konte knihy z prostredia počítačových simulácií, fantasy, steampunku či space opery. Medzi jeho novšie tituly patrí séria z Pohraničia či nová detektívna séria o trocha nezvyčajnej zombie apokalypse.

Dnes ale chcem upriamiť pozornosť na inú knihu a tou je sci-fi detektívka Genom.

Dej knihy sa odohráva v budúcnosti 22. storočia. Ľudstvo dosiahlo hviezdy a nadviazalo kontakt s inými rasami a kultúrami .V dôsledku rozvoja genetiky a technológii došlo k vytvoreniu kastového systému a ľudia sa rozdelili na naturálov, teda jedincov bez vylepšenia, klony a geneticky modifikovaných špeciálov schopných napríklad ohýbať železo či navigovať vesmírne koráby cez more hviezd.

Dej knihy sa točí okolo Alexa Romanova, špeciála a navyše klona. Alex pre jeho genetickú úpravu nedokáže cítiť lásku, zato dokáže navigovať a riadiť vesmíru loď. Keď zachráni mladé dievča, následkom čoho sa stane kapitánom a získa posádku, ktorá je rôznorodá nielen povahovo, ale aj názorovo, bude mať o zábavu postarané. Aby toho ešte nebolo málo, zamotá sa do toho vyšetrovanie vraždy a problémy, ktoré súvisia s kapitánskou hodnosťou a jeho neschopnosťou milovať. Rozuzlenie bude rozhodne nečakané.

Autor v románe rozohráva osud človeka bez lásky, ktorý je zrazu s týmto citom konfrontovaný. Čo znamená byť človekom? Je možné milovať, ak toho citu nie ste vďaka svojim úpravám schopný? Je v poriadku, že sa vzdáte časti svojho ja, aby ste boli lepší v niečom inom? A... ste potom ešte človek? Samozrejme, Lukjanenko nejde tak do hĺbky ako niektorí iní klasici žánru (napr. Dick či Asimov, ktorí priradili takéto city aj umelým tvorom), to však neznamená, že ide čisto o povrchnú zábavu.

Ďalší motív, ktorý sa knihou vinie ako DNA bunkovým jadrom, je motív génových modifikácií. Spoločnosť, ktorá dokáže upravovať jedincov podľa potreby, génové modifikácie, biotechnológie budúcnosti, často dotiahnuté do extrémov a utrhnuté z reťaze, autor konfrontuje s morálnymi zásadami.

Aby toho nebolo málo, Lukjanenko v knihe prepája už známe prostredie vesmírneho dobrodružstva, otázky ľudskosti a citov, ako i problematiku genetiky s detektívnym pátraním (a Sherlockom Holmesom). Rozhodne nie častá a určite nie nezaujímavá kombinácia.

Celý román je rozdelený na akési tri celky, operóny (znova tá genetika), v ktorých predstavuje hrdinu, jednotlivé postavy i celé univerzum. Miestami môže mať pre niekoho kniha možno trocha rozsiahlejšie dialógy, to však podľa mňa nijako neznižuje jej kvalitu. Kniha sa číta veľmi dobre a tých niečo vyše 350 strán prelúskate veľmi rýchlo.

Verdikt: Kniha má isto čo ponúknuť a rozhodne sa môžete tešiť na mnohé prekvapenia. Pre ľudí, ktorí čítali jeho predošlé knihy, jednoznačne odporúčam, a ak máte radi detektívne príbehy, rozhodne siahnite aj po tomto titule. Nemali by ste byť sklamaní.

Hodnotenie: 75%

Séria: Genom #2

.Vydavateľstvo: Triton/Argo

Vydanie: prvé

Rok: 2015

Strán: 352

Preklad: Eva Bůžková, Pavel Weigel

ISBN: 978-80-7387-904-4

Ruský originál vyšiel v r. 1999 a o dva roky neskôr sa doščkal prequelu v podobe románu Tance na snehu (Triton/Argo, 2015). Posledná časť plánovanej trilógie, Калек/Kalek (Mrzák) z r. 2004 v preklade zatial nevyšla.