Americká spisovateľka Madeline Millerová študovala klasické jazyky. Aj preto zrejme v oboch svojich románoch, Pieseň o Achillovi aj Kirké, čerpá z antickej mytológie.

O knihe Kirké som sa dopočula, keď za ňu Millerová v decembri získala Goodreads Choice Award za najlepšiu fantasy. Celkom ma zaujala, a tak som si ju prečítala v angličtine. Hneď sa zaradila do mojej knižnej TOP 3 za minulý rok a dúfala som, že sa raz dočká prekladu do slovenčiny. Moje tajné želanie sa splnilo vďaka vydavateľstvu Tatran. (A ani som nemusela žiadnemu Olympanovi obetovať prasiatko či bieleho býka.)

Keď som bola malá, mala som svoje obľúbené knihy a tie som čítala... dvakrát, trikrát,... desaťkrát. Teraz sa už k prečítanému vraciam len zriedka. Kníh je veľa, času málo. Slovenskú verziu Kirké som si ale kúpila hneď, ako som na ňu narazila v kníhkupectve, a do týždňa ju na vlastné prekvapenie aj znovu prečítala. Bavilo ma to rovnako, ak nie ešte viac ako prvý raz.

O čo vlastne ide? Román je novým spracovaním starých gréckych mýtov a Homérových eposov. Hlavnou postavou a rozprávačkou je čarodejnica Kirké, pre bežných smrteľníkov asi najlepšie známa ako tá mrška, čo premenila Odyseových námorníkov na prasce. Kirké, dcéra boha Slnka Helia a nymfy, sa narodila do mocnej rodiny Titanov. Medzi svojich príbuzných však nezapadá, lebo nezdedila otcovu moc ani matkinu krásu. Keďže doma sa jej nedostáva priateľstva ani lásky, musí ich hľadať inde, u smrteľníkov. Pritom objaví svoje čarodejnícke schopnosti, pre bohov také nepochopiteľné a nevyspytateľné, že ju odsúdia na večné vyhnanstvo na ostrove Aiaia.

Kniha má veľmi jednoduchý, pútavý štýl. Text rozdelený na pomerne krátke úseky plynie akoby sám od seba a ľahko vás vtiahne do magického sveta plného starých známych bohov a hrdinov. Dej je mimoriadne obsažný. Život nesmrteľných bohov sa totiž ráta na oveľa dlhšie úseky ako ten náš a medzi jednotlivými stránkami niekedy ubiehajú roky a storočia. V príbehu teda stretneme Promethea, hrdinu z počiatku vekov, ale aj Minoa a Odysea.

Millerovej majstrovstvo tkvie v tom, že dokáže napísať uveriteľné, prepracované postavy. Zdrojový materiál, bohatý a podmanivý aj sám osebe, využila naplno a známi mýtickí hrdinovia pod jej taktovkou dostali hĺbku a pochopiteľné motivácie. Protagonisti nie sú čiernobieli, všetci majú svoje muchy. Grécki bohovia nikdy neboli práve svätí, ale v Kirké sa pozrieme aj na temnejšiu stránku hrdinov. Zamysleli ste sa niekedy napríklad nad tým, aký tvrdý, rázny až krutý musel byť Odyseus, aby dokázal všetko, čo dokázal? Alebo čo viedlo Minoovu manželku, aby sa zaplietla s posvätným býkom a porodila Minotaura? Prípadne, čo sa mohlo stať samotnej Kirké, že začala premieňať mužov na prasatá?

Kirké som si pri čítaní veľmi obľúbila. Zrejme preto, že na rozdiel od iných postáv jej konanie nemotivuje moc, ale prostá túžba, aby ju mal niekto rád. Ťažisko príbehu tvorí jej boj o životné šťastie. Kirké, napriek svojmu božskému pôvodu a čarodejnej moci, v ňom neuspeje na prvý raz. Osamelosť ju totiž robí naivnou, zraniteľnou. Často uverí niekomu, kto za to nestojí, a potom pre neopätovanú lásku urobí chybu s veľmi tragickým následkom. Prejde štádiom smútku, zatrpknutosti i vybíjania hnevu. Ale o to krajšie je pozorovať ju v poslednej tretine knihy, ako tvrdo bojuje, najprv za syna a potom konečne aj za seba.

Už som vám prezradila, že ide o román z pera ženy vyrozprávaný z pohľadu ženskej postavy s témami ako hľadanie lásky či materstvo. Kirké je teda ženská kniha, no tým nemyslím nejaký sentimentálny brak. Patrí medzi dobré ženské knihy, také, ako by mali byť. A áno, má aj výrazné feministické prvky. Viem, toto slovo so sebou v súčasnosti nesie značnú stigmu, lebo si ho mnohí spájajú s podľa mňa nesprávnymi vecami. Vezmime si ale samotnú Kirké.

Pochádza z dobrej rodiny, po materiálnej stránke jej ani vo vyhnanstve nič nechýba. Odmalička jej ale všetci vštepovali, že je podradná existencia. Na nižších bohyniach ako ona, nymfách, tak či tak vôbec nezáleží, dajú sa použiť akurát ako milenky či manželky. Teda pokiaľ sú príťažlivé, takže Kirké sa definitívne ocitá mimo hry. Aj po tom, ako v sebe objaví čarodejnú moc, istú výnimočnosť, v nej tento pocit čiastočne pretrvá. Keď napríklad svojmu synovi rozpráva slávne príbehy, tie vlastné vynechá, akoby na nich nezáležalo. Hanbí sa za svoje chyby. A pritom až keď tieto pocity prekoná, dokáže nájsť to, po čom od začiatku túži. A ako som už povedala, ani nechce tak veľa, nemyslíte? Nie, nehovorte mi, že toto nie je aktuálne a že nič z toho pre súčasné ženy neplatí.

Nakoniec ešte pár slov k slovenskému vydaniu. Vydavateľstvo Tatran ho zvládlo na jednotku. Preklad je vynikajúci. Samozrejme, nejaké nedokonalosti sa nájdu, ako koniec-koncov vždy. Dôležitejšie ako drobné chybičky ale je, že štylistika znie prirodzene po slovensky, v knihe sa používa bohatá slovná zásoba a nenatrafila som ani na žiadne gramatické či pravopisné chyby, takže rozhodne treba pochváliť aj redakciu a jazykové úpravy. Oproti tomu, čo sa na Slovensku bežne vydáva, teda určite vysokánsky nadpriemer.

Neil Gaiman vo svojom predslove k Severskej mytológii vyzýva čitateľa, aby príbehy ďalej niekomu prerozprával, lebo na to mýty sú. Ak ich prerozprávame (a nikto nehovorí, že nemôžeme pridať nič vlastné, ono sa to práveže odporúča), potom si ich osvojíme, a ak si ich osvoja noví ľudia, príbehy prežijú. Presne to urobila Madeline Millerová. Vzala staré báje a prerozprávala ich po svojom, s dôrazom na postavy, okorenila ich súčasnými témami. A ja ako čitateľ musím povedať, že hoci grécke báje poznám už dávno, nikdy neboli natoľko moje ako teraz.

Už sa teším na jeseň na Pieseň o Achillovi.

(Nákupom cez tento link podporíte scifi.sk)

Madeline Miller – Kirké

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 2019

Preklad: Jana Pernišová

ISBN: 978-80-222-0995-3