Temná hmota je prvá kniha, ktorú som od Blakea Croucha čítala, no v žiadnom prípade nejde o nováčika. Jeho kvality je možné vidieť aj na trilógii Mestečko Wayward Pines, či už knihách, alebo jej seriálovej podobe. A keď už knižnú predlohu sfilmujú, tak autor musí stáť za to.

Alebo nie?

Prebal Temnej hmoty je posiaty odporúčaniami o tom, aký skvelý, napínavý a tajuplný thriller čitateľa čaká. Pravda, na ktorej knihe to už dnes nenájdeme? Tak poďme pekne poporiadku. O čo ide?

Áno, pôjde o tú temnú hmotu – čiže nás čakajú alternatívne univerzá, Schrödingerova mačka a podobné mindfucky. A že je Blake americký spisovateľ, tak aj tajná organizácia, čo sa neštíti uchýliť k vraždám, samozrejmosťou budú strelné zbrane v rukách každej postavy, čo má prsty, a nebude chýbať ani povinná jazda: scéna, kde je hlavný hrdina priviazaný na posteli v tmavej izbe.

Ale predbieham.

V úvodnej kapitole sa zoznámime s rodinou a životom hlavnej postavy Jasona Dessena pomerne ukážkovým show-dont-tell, ktorý mi už pomaly, ale isto začína v súčasných románoch chýbať – ale na to sa posťažujem v iných recenziách. Je štvrtok, čo u Dressenovcov znamená rodinný večer, rodičia varia hlavný chod, teenager si kreslí, no proste idylka. A ako to už býva, keď sa v prvej kapitole predostrie krásna rodinná scéna, niečo sa zákonite veľmi rýchlo po...

A k nášmu čitateľskému blahu, áno, stane sa to. Blake Crouch sa narodil, aby písal thrillery, každá strana minimálne prvej polovice knihy o tom vypovedá. Príbeh je vyrozprávaný veľmi intímne, v prvej osobe prítomného času. Odseky poväčšine tvorí jedna veta. Strohé, krátke výpovede, tak ako prichádzajú na um hlavnému hrdinovi, sú zárukou, že vám román bude odsýpať jedna radosť. Jediná nevýhoda, ktorá z toho plynie, je, že hoci sa Jason väčšinu času bojí o svoj život, je dosť málo pravdepodobné, že ho autor v strede románu zabije. Napätie to ale nijako výrazne nezmenšuje, lebo hoci čitateľ vie už od začiatku viac ako hlavná postava, vo vzduchu až dokonca visí množstvo nevyriešených otázok.

Spomenula som, že kniha je až do polovice ukážkovým príbehom. V strede totiž dôjde na povinnú gradáciu odpočítavania, koľko pokusov ešte hrdinom ostáva, kým.... (Hahahá, to by ste chceli vedieť, čo? Táto recenzia neobsahuje žiaden spoiler.) A tak v druhej tretine knihy proste viete, že sa nič prevratné stať nemôže. I keď to neznamená, že sa nestane nič zaujímavé. Práve v tejto časti však vidno nedostatky románu.

Jasonove myšlienky sa v drvivej väčšine točia okolo jeho manželky Daniely, až to prerastá do obsesie. Ako prečo nie, lovestory je lovestory, i keď v manželstve po pätnástich rokoch... Zvláštne ale je, že majú aj syna, o ktorom nevieme v podstate vôbec, ale vôbec nič. Jason si naňho tak nejako občas spomenie, pričom celý čas v spomienkach ospevuje Danielu. Paradoxne, napriek tomu sa o nej dozvieme len o málo viac ako o ich synovi, a keď im obom autor konečne venuje nejaký priestor, ich reakcie na veľmi zložitú emočnú situáciu, v akej sa ocitnú, sú zúfalo nedostatočné.

Podobné je to s hlavným zlosynom. Ten síce hrá iba druhé husle a skutočným záporákom Temnej hmoty je samotná realita, no i tak by si zaslúžil čosi viac než len byť niekým, kto bezducho zabíja všetkých naokolo. Tu sa mi ešte natíska problém, že ja vôbec nechápem, prečo sa snaží Jasona zabiť, lebo podľa mňa je pre nich veľmi cenným objektom, ale o tom by sa dalo polemizovať.

Čo ale autor s postavami vie robiť, je zdecimovať ich na správny počet. V knihe je ich presne tak akurát, ako koniec koncov všetkého, zbytočných žvástov je pomenej, dostane sa nám ich len pri spomínanom gradovaní príbehu, ale tak aj to je spôsob, ako vybudovať napätie. Najdôležitejšie ale je, že po prečítaní Temnej hmoty si s úľavou nevydýchnete, ale budete chcieť viac.

Blake Crouch – Temná hmota ( Dark Matter)

Preklad: Peter Macsovszky

Vydavateľstvo: Zelený kocúr

Vydanie: prvé

Rok vydania: 2017

Počet strán: 360

ISBN: 9788089761357

(Nákupom cez tento link podporíte scifi.sk)