Hoci na Slovensku Kirké vyšla skôr, práve Spev o Achillovi je Millerovej prvotinou. Na románe pracovala desať rokov a inšpiráciu čerpala z legendárnych Homérových eposov. Slovenské vydanie, opäť z dielne Tatranu, je výborne zvládnuté, pokiaľ ide o preklad, korektúru aj vzhľad knihy.

Návrat do zázračného sveta mýtov má aj pre súčasníkov isté čaro, ako dokazuje spomínaná Kirké, Gaimanova úspešná Severská mytológia, marvelovskí Thor a Loki atď., atď. Madeline Miller vo svojom spracovaní príbehy nezasadzuje do moderného sveta ani ich nejako výrazne nemení. Veci sa dejú tak, ako ich poznáme. Autorka akurát spojí rôzne mýty do jednoliateho celku ako prešívanú deku, vyplní biele miesta, zdôrazní aktuálne témy a motívy. Dôraz kladie na psychológiu a motivácie postáv. Vždy sa dôkladne zamyslí, aký musel byť ten či ten hrdina/človek/boh, aby sa zachoval tak, ako sa zachoval.

Pokiaľ ide o moderné motívy, kým v Kirké hralo prím postavenie žien a ich cesta za šťastím, v Speve o Achillovi sa dotýka homosexuality, ale najmä vojny a jej dôsledkov.

Hlavnou postavou a rozprávačom príbehu je Patroklos, Achillov najlepší priateľ a milenec. Príbeh sa začína jeho detstvom, v úvode sa dozvieme, ako sa dostal do vyhnanstva a prečo sa ho ujal Achillov otec. Neskôr môžeme sledovať Patroklovo silnejúce priateľstvo s mladým hrdinom, ktoré neskôr prerastie do silného citu, až kým celý príbeh nevyvrcholí nevyhnutnou tragédiou počas Trójskej vojny. Musím priznať, že ako rozprávačka mi viac sedela Kirké, ako bohyňa mala dlhší život a širší záber. Patroklos občas prekročil svoju „právomoc“ a podelil sa s čitateľom aj o informácie o udalostiach, o ktorých podľa mňa nemal odkiaľ vedieť. Na druhej strane (pozor, spoiler!) pasáž o konci Trójskej vojny vyrozprávaná z pohľadu ducha, čo sa nedokáže odobrať na odpočinok, bola podľa mňa veľmi silná.

Úvod knihy ma neupútal až tak ako jej druhá polovica, keď už hrdinovia táboria pred bránami Tróje. Pri rozprávaní o vojne autorka nezachádza do priveľkých podrobností o stratégii či bitkách, skôr sa zameriava na jej dôsledky na obyvateľstvo i vojakov. Patroklos nie je veľký bojovník, skôr pacifista. To, čo sa deje navôkol, ho trápi a snaží sa vykonávať drobné milosrdenstvá, zachraňovať otrokyne, pomáhať v lekárskom stane. Dobre vplýva aj na samotného Achilla. Ten sa postupne mení z nevinného, nezbedného chlapca na najväčšieho bojovníka všetkých čias. Prechod nie je hladký, rastie jeho hlad po krvi, pýcha i rivalita s veliteľom vojsk Agamemnónom. Okrem toho nesie aj vnútorné bremeno. Je najlepší bojovník na svete, svojimi schopnosťami dokáže zachraňovať aj ničiť ľudské životy, zároveň sa nad ním ako čierny mrak vznáša matkina veštba. Vie, že z Tróje sa už nevráti.

Kým v prvej časti knihy mi chýbal nejaký konflikt medzi Patroklom a Achillom, tu som ho dostala. Moment, keď sa Patroklos Achillovi vzoprie a konečne urobí niečo za seba, predstavuje jeden z vrcholov knihy.

Okrem krutostí vojny kniha, podobne ako Kirké, hovorí o význame lásky v ľudskom živote. Po Achillovej smrti zaujme jeho miesto vo vojsku jeho dvanásťročný syn Pyrrhos. Kým Achilles vyrastal medzi ľuďmi, Pyrrha vychovávali nymfy a stal sa z neho krutý, ba až neľudský bojovník. Zrejme hlavne preto, lebo mu chýbal kontakt a vzťahy s inými ľuďmi. Pyrrhos je proste tým, čím by sa pravdepodobne stal aj Achilles, keby nemal Patrokla. Posolstvo je jasné. Ľuďom nemožno vyčítať to, koho milujú, pokiaľ je láska skutočná a mení ich k lepšiemu.

Celkovo ma možno Spev o Achillovi nezaujal až tak ako autorkina brilantná Kirké, ale najmä v druhej polovici obsahuje mnoho silných scén, ktoré vám priam vyrazia dych. Ak máte radi mýty a nebojíte sa moderného pohľadu na ne, knihu si určite nenechajte ujsť.

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 2019

Preklad: Jana Pernišová

ISBN: 978-80-222-1003-4