- Ray Bradbury

Ray Bradbury (22.8.1920 - 5.6.2012), jedna z najvýznamnejších osobností literárnej fantastiky dvadsiateho storočia, by sa tehto roku dožil 100 rokov. Pripomeňme si ho v krátkom súhrne, ktorý sme pre vás spolu s redakciou scifi.sk pripravili.

Ray Bradbury sa narodil 22.8.1920 vo Waukegan, Illinois, USA rodičom Esther Moberg Bradburyovej, pôvodom zo Švédska, a Leonardovi Spaulding Bradburymu. Nebol jedináčik, mal dvoch starších bratov dvojčatá, z ktorých jeden zomrel v roku 1918. Jeho príbuzní a predkovia boli vydavatelia novín, americký akademik a odborník Shakespeara Douglas Spaulding či obeť salemského procesu z r. 1692 Mária Bradburyová. V dvanástich rokoch sa Bradburyovci presťahovali do Tusconu v Arizone. Hoci tam žili iba jeden rok a v tej dobe dokonca Rayov otec prišiel o prácu, bolo to práve toto obdobie, ktoré retroskpektívne považoval za najkrajšie. Možno práve v spomienkach na Tuscon neskôr našiel inšpiráciu pre Púpavové leto. Po tom sa Ray spolu s rodinou presťahoval do L. A., kde sa v roku 1947 aj oženil s Marguerite McClure, s ktorou sa zoznámil v kníhkupectve a s ktorou mal štyri deti.

Ray vyrastal na kúzelnických predstaveniach, komiksoch a dielach Edgara Allana Poea, Edgara Rice Burroughsa či H. P. Lovecrafta, ktorých štýl sa preniesol aj do jeho tvorby.

Bradbury sa do análov nielen fantastickej literatúry navždy zapísal prácami o Marse či dystopickým pohľadom na spoločnosť, no nielen to. Už od neskorých 30-tych rokov bol známym poviedkarom. Prvá poviedka s názvom Hollerbochen's Dilemma mu vyšla v januári 1938 v magazíne Imagination. Svoje asi najznámejšie dielo, 451 stupňov Fahrenheita napísal tiež najskôr v podobe poviedky The Pedestrian (The Reporter, 7. august 1951) a novely The Fireman (Galaxy Science Fiction, február 1951). Išlo o reakciu na v tej dobe bežnú snahu americkej vlády o antikomunistickú cenzúru v 40-tych a 50-tych rokoch, ako aj o odpor k vytvoreniu zoznamu Hollywood 10 počas tvrdého McCarthyizmu.

Snáď druhou najznámejšou knihou sa stala Marťanská kronika. Ide o cyklus na seba nadväzujúcich poviedok, z ktorých časť vyšla v rôznych magazínoch medzi rokmi 1946 až 1952 a časť bola napísané špeciálne pre knižné vydanie. Kniha sama vyšla v roku 1950 a prezentuje akýsi pohľad na kolonizáciu Marsu pozemšťanmi medzi rokmi 1999 až 2026 a ich kontakt s marťanskou civilizáciou.

Okrem uvedených napísal Ray Bradbury ďalších deväť románov vrátane temnej fantasy Tadiaľto príde čosi zlého z r. 1962, či knihy Z prachu zrodení z 2001, ktorá podobne ako Marťanská kronika vznikla prepojením série hororových poviedok. Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na dvojicu pseudoautobiografických románov Púpavové víno z roku 1957 a Farewell Summer z októbra 2006, ktorý bol zároveň jeho posledných vydaným románom. Okrem toho vydal množstvo kratších prác. Koniec-koncov patril medzi jedných z najproduktívnejších poviedkárov fantastického žánru. Celkovo napísal vyše štyristo noviel, poviedok a iných kratších prác, ktoré sú zhrnuté v takmer päťdesiatich zbierkach (vrátane posmrtne vydaných The Collected Stories of Ray Bradbury: A Critical Edition). Medzi jeho najznámejšie jednoznačne patria zbierky Temný karneval, Ilustrovaný muž či Zlaté jablká slnka, ktoré sa dočkali aj slovenského či českého prekladu. Jeho poviedky presahovali žáner fantastiky a často zasahovali do oblasti thrilleru, nefantastického hororu či detektívky.

Ray Bradbury bol majster snov a nočných môr a jeho tvorba nespadala do technicky ani dobrodružne ladenej fantastiky, ale presne naopak. Jeho príbehy, často s komornou atmosférou, obsahujú stopy snovej reality, melanchólie a niekedy hororových nočných môr. Pritom sa nevyžíval v krutosti, akčných scénach či hektolitroch krvi. Často išlo o psychologickú hru podanú prostredníctvom dialógov. Iba máloktorí autori vedeli nastoliť takto atmosféru sprostredkovane pomocou rozhovorov, takmer bez akcie. Aj strach, ktorý bol v jeho temných dielach často prítomný, bol strach podaný prostredníctvom človeka, málokedy prostredníctvom bubákov.

Mnohé jeho diela sa dočkali filmových, či televíznych spracovaní. Za všetky spomeňme len skvelý, i keď nízkorozpočtový seriál Divadlo Raya Bradburyho (The Ray Bradbury Theatre) z rokov 1985 až 1992, ktoré v šiestich sériách priviedlo na televízne obrazovky 65 z jeho najznámejších poviedok vrátane Zvuku hromu (ten bol síce samostatne sfilmovaný v r. 2005, ale o tom radšej pomlčme). V roku 1966 bol sfilmovaný román 451 stupňov Fahrenheita, pričom minulý rok vyšlo jeho televízne spracovanie. V roku 1980 sme sa dočkali aj televízneho spracovania Marťanských kroník, ktoré nám vo forme trojdielnej minisérie prinieslo BBC. O ich kvalite však svedčí poznámka samotného Bradburyho, ktorý poznamenal, že sú „nudné“. Na záver spomeniem ešte adaptáciu knihy Something Wicked This Way Comes z roku 1983 a Ray Bradbury's Chrysalis z roku 2008.

V preklade vyšlo Rayovi Bradburymu dovedna vyše 350 poviedok. Tie možno nájsť vo viacerých knihách, či už priamo v pôvodných zbierkach, antológiách a magazínoch, alebo v tých zostavených domácimi českými alebo slovenskými editormi. Ucelený zoznam vydaných kníh a poviedok možno nájsť napríklad na stránkach serveru legie.info alebo na stránkach databazeknih.cz.

A hoci pán Bradbury už medzi nami nie je osem rokov, jeho odkaz čo by velikána a Veľmajstra science fiction žije ďalej. Je teda len logické, že si autora takého formátu pripomenieme. Vlastne, to prvé pripomenutie sme mali už v deň jeho narodenín, v podobe Poviedok na počkanie, kde sme prvé kľúčové slovo (resp. obrázok Marťanskej kroniky) venovali jemu. V každom prípade, do súťaže sme dostali niekoľko poviedok rôznej kvality, ktoré si ,môžete prečítať tu.