Ray Bradbury a jeho 451 stupňov Fahrenheita
Prvýkrát sa čitateľ s príbehom svojského požiarnika Guya Montaga mohol zoznámiť vo februárovom čísle magazínu Galaxy Science Fiction v roku 1951. V roku 1953 sa mu do rúk dostal román s názvom 451 stupňov Fahrenheita, ktorý život Guya Montaga nielen ďalej rozvíjal, ale prežívanie hlavného hrdinu zaobalil aj do akejsi antiutopickej vízie budúcnosti, v ktorej dominuje živočíšny strach z pokroku poháňaného kultúrou masových médií.
Český preklad Bradburyho najslávnejšieho románu všetkých čias sa objavil v roku 1970 (edícia Omnia, nakladateľstvo Svoboda) a v roku 2015 sme si na Guya Montaga mohli zaspomínať opäť. V pôsobivej reedícii, ktorá okrem úvodného slova samotného autora ponúka aj stručné nahliadnutie do jeho života či doslov o význame a podobenstve hlavnej postavy, ho prinieslo vydavateľstvo Plus (Albatros).
Ray Bradbury patril k významným americkým spisovateľom 20. i 21. storočia, ktorý počas svojho života napísal pozoruhodné množstvo románov, poviedok, esejí, básní či divadelných hier alebo filmových scenárov. V hororovom i vedecko-fantastickom žánri sa pohyboval ako doma. Jeho usilovná práca, poetickosť, fantazmagória i triezvy pohľad na technické či biologické senzácie pomohli americkej literatúre rozkvitnúť a vniesť do čoraz viac populárneho „fantastického klišé“ kvalitu, ktorú vedecká fantastika kedysi ponúkala. Aj keď sa pri tomto spisovateľovi nešetrí chválou, kvetnatými prívlastkami či ováciami, ideológia ani téma jeho románovej či poviedkovej tvorby sa ničím nelíšili od tých, ktoré nám vo svojich dielach prezentovali spisovatelia, akými boli (alebo aj sú) napr. Dante Alighieri, Jozef Ignác Bajza, Virginia Woolfová, Arthur C. Clarke, Camille Flammarion, Roald Dahl, Robert A. Heinlein, Ludvig Holberg, Philip K. Dick či Dan Brown (?!).
Podobne tak, ako to zvykne bývať u väčšiny vedecko-fantastický diel, aj 451 stupňov Fahrenheita nám ponúka niekoľko spôsobov, ako príbeh o americkom požiarnikovi uchopiť a interpretovať. Môžeme naň nahliadať ako na úplne bežnú fiktívnu historku vzdialenej budúcnosti, ktorá sa musí denne vyrovnávať s banálnymi starosťami amerických obyvateľov. Čitateľovi pomerne „surovo“ (drsne) približuje útrapy jednotvárne nalinkovaného života. Odkrýva bizarnú schému spoločnosti pasívne prijímajúcej ideológiu vládnucej triedy. Vyzdvihuje ľudskú nevedomosť, velebí strach i zastrašovanie, jednoducho sa snaží nastaviť čitateľovi zrkadlo prichádzajúcej zajtrajška, ktorý ho neminie, ak sa niečo nezmení.
Zároveň mu však ponúka aj nádej. Tá prichádza s postavou Guya Montaga, miestneho požiarnika, ktorý namiesto hasenia požiarov požiare zakladá. Podobne ako väčšina hrdinov, a to bez ohľadu na to, či ide o hrdinov reálnych, alebo tých fantastických, aj on sa musí vyrovnať s vlastnými démonmi. Pomocou vedľajších postáv, ktoré mu do života nečakane vstupujú a nepredvídateľne miznú, bojuje nielen s osudom, ale aj svetom, v ktorom doteraz žil pomerne harmonický aj keď monotónny život. Neočakávaná náhoda mu ho však prevrátila naruby a je len na ňom, ako sa s prichádzajúcou zmenou popasuje a či ju vôbec prijme. Napriek tomu, že je Guy Montag stelesnením skôr zápornej postavy, prechádza si v príbehu výraznou zmenou – prerodom, ktorý pomáha čitateľovi pochopiť či už autorov zámer, alebo odkaz ukrytý medzi jednotlivými riadkami. Ponúka mu praktický a jednoduchý návod, ako sa vcítiť do jedinca prežívajúceho bezradnosť z toho, že sa už nedokáže riadiť nejakými pravidlami či pevnými bodmi, pomocou ktorých dokázal v tomto „falošnom“ svete fungovať.
451 stupňov Fahrenheita však môžeme vnímať aj ako ostrú kritiku spoločnosti, a to či už vtedajšej, alebo súčasnej. Katastrofická vízia, ktorú nám Ray Bradbury vo svojom románe načrtáva, predstavuje zvláštnu zmes rôznych všeobecných fundamentálnych problémov (akými sú napr. ontológia, axiológia, filozofická antropológia, logika či etika) odsudzujúcich prichádzajúcu generáciu tzv. digitálnych domorodcov, t. j. „lidí, kteří se již narodili do plně komputerizované společnosti… všechny tyto příznaky nemohou vést k ničemu jinému než ke ztrátě kulturnosti, což v románu 451 stupňů Fahrenheita demonstruje spalování knih – ona děsivá skutečnost, že z hasičů se stali vládní žháři“ (František Novotný, 451 stupňů Fahrenheita).
V tomto prípade je bezpredmetné, ako budete k Bradburyho knihe pristupovať. Ak patríte k fanúšikom vedeckej fantastiky, a nielen tej populárnej, odhalíte autorov zámer poľahky. Ak ste len labužníckym čitateľom, ktorý má rád výzvy, chvíľu vám potrvá, kým si jednotlivé vôdzky pospájate dokopy a vytvoríte si konečný obraz Bradburyho fiktívnej skazy. Nič to však nemení na tom, že predkladaná antiutopická vízia vzdialenej budúcnosti, ktorá je ešte aj dnes vyzdvihovaná a chválená, vám neprinesie nič, čo ste nemali možnosť už niekde čítať (výnimku, bohužiaľ, netvorí ani YA literatúra). Mení sa len prístup autora k spracovaniu témy, voľby typu rozprávača aj výberu prostriedkov umeleckého štýlu a jeho štýlotvorných činiteľov. O Bradburyho jazykovom prejave sa zvykne hovoriť, že je veľmi poetický a vyumelkovaný, a práve tým je zaujímavý. Toto tvrdenie nespochybňujeme, avšak hra s jazykom sa výrazne podpisuje pod prežívanie práve prečítaného. Do istej miery môže za to, že text stagnuje, nedovíja sa dynamicky, práve naopak, plynie veľmi pomaly až rozvláčne, a tým vás jednoducho nudí. Je natoľko prekombinovaný, až vo vás vyvoláva apatiu k úplne všetkému, čo vám autor vo svojom románe ponúka. V kombinácii s monologickou časťou textu, čiže s vnútorným prehovorom postáv, vyznievajú plytko či už autorove kritické state, ako aj prerod kľúčového charakteru, predovšetkým jeho útrapy, ilúzie i nádej v lepší zajtrajšok.
Bradburyho predlohou pre tento román bola jeho krátka poviedka Chodec, ktorú vlastne upravil a natiahol. Na štruktúre románu je to, bohužiaľ, vidieť. Väčšina jeho pasáží je zbytočne podrobná, trošku umelo držaná pri živote, len aby sa dokázala prispôsobiť štruktúre románu a aby autor mohol zopakovať to, čo je čitateľovi už dávno jasné, a, ako na potvoru, rozladiť ho otvoreným koncom.
Bradburyho román 451 stupňov Fahrenheita sa radí ku klasickej vedeckej fantastike, preto je, pochopiteľne, náročný. V duchu iných velikánov vedeckej fantastiky sa snaží čitateľovi odovzdať hodnotný odkaz. Dvíha varovne prst nad tým, kam dnešná spoločnosť smeruje, prehovára čitateľovi do svedomia, a tak trochu si dovolí aj predpovedať, čo nám vzdialená budúcnosť prinesie. Svojou schémou však vôbec nevybočuje zo žánrovej roviny. Sem-tam vás dokonca zbytočne rozčúli naivným vnímaním kultúrno-spoločenských vzťahov, alebo odmietaním opustenia územia USA – územia veľmoci, ktorá práve v tejto fiktívnej realite vládne zvyšku svetu.
Talent Raya Bradburyho nespochybňujeme. Aj reedícia vydavateľstva Plus (Albatros) sa až na doslov Františka Novotného naozaj vydarila. Dvakrát si však dobre premyslite, či vám 451 stupňov Fahrenheita naozaj stojí za to, aby ste potom neľutovali, že ste svoj voľný čas mohli stráviť aj o trošku lepšie. Napríklad v spoločnosti Asimovho Azazela či Čapkovej Heleny Gloryovej.
Názov: 451 stupňov Fahrenheita
Séria: -
Autor: Ray Bradbury
Vydavateľstvo: Plus (Albatrosmedia.sk)
Vydanie: prvé (Albatrosmedia.sk - Plus)
Rok vydania: 2015
Väzba: laminovaná (čiže tvrdá)
EAN 451 stupňov Fahrenheita: 9788025904077
Preklad: Jarmila Emmerová (Translator), Josef Škvorecký (Translator/Afterword), František Novotný (Afterword)
Recenzia bola napísaná pre vydavateľstvo Plus (Albatrosmedia.sk), ktorému ďakujeme za recenzný výtlačok, v roku 2017 pre stránku Fantasy-svet.sk a v súčasnosti aktualizovaná pre stránku Sci-fi.sk.
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Veronika
Vyriekol to Hagrid, správca Rokfortských lesov, lúk a hájov: "Čo má prísť, príde, a keď to príde, budete si s tým musieť dať rady."