Dej sa odohráva v dvadsiatom treťom storočí. Európu zničili vojny ohromných rozmerov, ktoré uvrhli hypermodernú spoločnosť prakticky do stredoveku. Na troskách tohto sveta ale nakoniec povstali spoločenstvá, ktoré sa zjednotili do štátov Germánia, Boiohiem (dnešné Česko), či Orgon, rozkladajúci sa na území Rakúska. Za ich hranicami ležia zamorené Pustiny, obývané primitívnymi kmeňmi, či dokonca spoločenstvami kanibalov.

Po udalostiach v Keltskej bráne sa naše komando Gowery-Oggerd-Hargo rozpadlo. Zatiaľ čo Oggerd ušiel nevedno kam, Hargo sa stal profesorom na Technologickom inštitúte a Gowery si mohol konečne užiť pokojný život v civilizácii. Ich zaslúžený odpočinok ale netrval dlho, keďže cisárovná Beatrice zamýšľala prevziať moc a kontrolu nielen nad Germániou, ale aj nad ostatnými štátmi ako Boiohiem, či Orgon. Po preskúmaní naoko nevinnej počítačovej hry a pátraní vo filmových ateliéroch sa Gowery dozvedá, že v bezpečí nie je prakticky nikto a cisárovná, prezývaná aj Biela čarodejnica, sa tvrdo poráta so všetkými svojimi odporcami. Zatiaľ čo sa Gowery a Hargo snažia s pomocou starých aj nových známych prežiť, Oggerd v pozadí plánuje prevziať vládu nad Orgonom ako právoplatný dedič po svojom otcovi Orlandovi von Orgon.

Už hneď v úvode musím podotknúť, že tento diel je asi najtemnejší a najťaživejší, čo sa týka atmosféry a načrtnutých konfliktov. Zatiaľ čo Tajná historie Bornnu (recenzia tu) pripomínala detektívku, pokračovanie Kletba (recenzia tu) už pripomínala temné postapokalyptickú scifi s politickým podtónom. Padajíci archanděl teda začína uprostred príprav blížiaceho sa prevratu, presne v mieste, kde skončil predošlý diel a bez milosti vtiahne čitateľa do deja

Napriek výborne vykresleným a plastickým postavám oceňujem, že Šlechta na začiatku každej knihy uvádza zoznam postáv v deji, ich stručnú charakteristiku, vzájomné vzťahu a úlohu v príbehu. Vďaka tomu jednak lepšie pochopia súvislosti nielen tí, ktorí knihy ešte nečítali, ale aj fanúšikovia, keďže Poslední velkoměsto odkazuje aj na staršie autorove knihy. Tie nie sú vyslovene potrebné pre pochopenie, no ich znalosť umožní čitateľovi lepšie a hlbšie preniknúť do deja.

Šlechta ukazuje neskutočný cit pre detail a akákoľvek postava, ktorá sa mihne v deji, má svoje miesto a v pravý čas zasiahne do deja. Okrem Goweryho v úlohe rozprávača príbehu, sa stretávame aj s Hargom a konečne sa v deji osobne objaví aj samotný Oggerd, ktorý v predošlých dvoch dieloch vystupoval len z úzadia. Na ich strane stojí množstvo viac i menej známych postáv - veteráni Storočia vojen, Fraudoktor Wilhelmine Drescher, Goweryho láska Jorika a mnohí ďalší. Oproti nim stoja poskokovia samotnej Bielej čarodejnice a spriaznené skupiny.

Celá kniha sa tak nesie v duchu neistoty a obáv. Nikto nevie, čo bude ďalej, isté je len jedno. Nič už nebude ako predtým. Cisárovná totiž rúbe vysoko a cítiť to na každom jej kroku. Už v minulých dieloch sa porátala s radcami, či samotným Dante Albrechtom, ktorého prezývali Inkvizítor, práve kvôli jeho ohromnému dosahu prakticky na každého v ríši.

Z textu navyše cítiť atmosféru špionážnych románov, prebiehajúce spiknutia vidno prakticky na každom kroku. Okrem toho autor majstrovsky pracuje so svojím svetom, aj tu využil príležitosť na vysvetlenie ďalších hluchých miest, či zdanlivých nelogickostí. Nakoniec všetko zapadne na svoje miesto.

Rovnako oceňujem aj akýsi fatalizmus, ktorý tu vôbec nie je na škodu, práve naopak. Umocňuje beznádej nad určitými vecami, pripomína nám, že nech našim protagonistom akokoľvek držíme palce, nie všetci to môžu prežiť. Niekoľko smrtí v tejto knihe som oplakal, keďže mi postavy stihli prirásť k srdcu a ja som do posednej chvíle dúfal v nejaký zvrat, ktorý ale neprišiel.

Bohužiaľ, vyskytlo sa aj niekoľko prehmatov, ktoré boli v tejto knihe o niečo citeľnejšie. Záchrana Goweryho v jednej pasáži nesie známky plot armouru a deux ex machiny, rovnako aj skaza Gabriela Harta, podľa ktorého je vlastne kniha pomenovaná, keďže sám mal prezývku Archanjel. Chápal som, že Beatrice sa postupne vyrovnáva aj s pohnutou minulosťou cisárstva. Ale keď bol Hart taký všemocný, náhly obrat v jeho osude pôsobí dosť neprirodzene.

Okrem toho, odhalenie ohľadom Karantény je totiž zjavné omnoho skôr, než k nemu skutočne dôjde. Autor síce zahmlievaním buduje napätie, no niekoľko detailov uniklo tomuto procesu a vďaka tomu je rozuzlenie trošku sklamaním, keďže prvé, čo mi pri tom napadlo bolo „ja som to hovoril“.

Aj napriek ponurosti deja si ale Šlechta neodpustil niekoľko vtipných vsuviek a dodatkov, vďaka čomu kniha predsa len získava body za štýl. Goweryho svojský rozprávačský štýl deju rozhodne svedčí, najviac u mňa ale aj tak bodovalo vysvetlenie mena veľkého náčelníka Kodinga, čo je ďalší dôvod, prečo si knihu prečítať.

Autor nás ale v konečnom dôsledku príjemne navnadil na pokračovanie s názvom Odplata. Podľa dodatku v knihe by sa mal venovať práve jeho dokončeniu, takže by sme sa ďalšieho dobrodružstva z tohto sveta mohli dočkať čoskoro.

Zhrnutie: Ide o najtemnejší dej z doteraz vydaných kníh z pentalógie Poslední velkoměsto. Aj napriek niekoľkým logickým a príbehovým zakopnutiam ide o vydarenú jazdu, ktorú ocenia nielen fanúšikovia oggerdovského cyklu. Ale pre tých, ktorí knihy z tohto univerza nečítali, odporúčam začať Tajnou histórii Bornnu. keďže diela z pentalógie na seba chronologicky priamo nadväzujú. V ideálnom prípade Keltskou bránou, odohrávajúcej sa pred udalosťami Posledního velkoměsta.

Verdikt: 93 %

Vladimír Šlechta – Padající archanděl (Poslední velkoměsto 3)

Séria: cyklus Oggerd (Všechno na Mars)

Vydavateľstvo: Brokilon

Rok vydania: 2020

Vydanie: prvé

Počet strán: 388

Väzba: mäkká/brožovaná

ISBN: 978-80-7456-494-9

Obálka: Tomáš Flak