Idem si pozrieť Fantastické zvery na Netflixe, lebo som zaspala dobu. A tiež preto, lebo vonku mrholí, je tma a chcelo by to niečo temné, ale také, čo zahreje pri srdci. Keď stlačím ten správny gombík na diaľkovom ovládači, ešte skôr ako sa vôbec dostanem do vyhľadávania, sa mi na obrazovke zjaví veľa ľudí evidentne pred tridsiatkou, čo sa snažia vyzerať na stredoškolákov a čarujú na akejsi magickej škole zo štyroch elementov. Trailer vyzerá ako mix Beautiful creatures (čo by bolo super, lebo tie boli fakt dobré) a Percy Jacksona a celkovo ako taký feel-good young adult dobrodružný seriál, kde sa v tých správnych chvíľach dajú tí správni ľudia dohromady. Seriál sa neodporúča deťom do 16 rokov, čo ma zaujme, lebo v tom traileri sa nedeje vôbec nič, nieto ešte niečo, čo by som deťom nechcela ukazovať. Síce vo väčšine prípadov idú takéto veci mimo mňa, pod heslom nové je lepšie zabudnem na Fantastické zveri (a aj na to, že sa to píše s y - kde máš hlavu, Niromwell?) a zapnem si Fate: The Winx Saga.

Pri prvej scéne začínam chápať to zaradenie 16+. V temnom údolí bľačia ovce a pastier si uvedomí, že mu jedna ušla do lesa a ide za ňou, pričom prejde nejakou magickou stenou – stena je veľmi evidentne magická, lebo keď ňou prechádza do lesa, urobí to taký ten zavýjací zvuk a v titulkoch píše „magical whooshing“. Vzápätí sme svedkami tzv. kvapkajúcej scény, kde na pastiera začne čosi kvapkať a on si uvedomí, že polovica jeho ovce visí na strome nad ním. Ak ste vo svojom živote videli akýkoľvek film, tak viete, že v nasledujúcej sekunde pastiera niečo schytí tak, aby sme to vôbec nevideli, a polomŕtveho ho niekam odvlečie. Surprise, surprise! V dobrodružnej fantasy máme beštiu! A tak jedinou záhadou tejto scény je, prečo by niekto pásol ovce v noci...

Strih, kamera kĺže panorámou a ideme sa konečne venovať hlavnému deju. Hrá pop song o tom, ako sa mládež nevie zaradiť do spoločnosti, taká z tých, čo si človek nikdy sám nepustí, taká generická, až máte pocit, akoby ste ju poznali. Je ale veľmi nepríjemne catchy, takže ja si ju pustím asi ešte dvakrát.

Záber na tvár krásnej hlavnej hrdinky s dlhými oranžovými vlasmi. Kamera oblietava školu a my vidíme študentov, vekovo to bude asi predsa len škola na spôsob výšky a nie strednej školy. (Neskôr zistím, že sa mýlim. Je to stredná škola. Tí herci sú fakt starí.) Veľmi príjemné ale je, ako sa v týchto záberoch zoznamujeme s realitou, v akej sa seriál odohráva. Decká vyzerajú úplne normálne, hrajú sa s telefónmi, ale sem tam odniekiaľ vyskočí nejaké magické whoosh, takže sme zjavne v alternatívnom svete, čo sa od nášho síce nelíši, ale mágia je tu normálna vec.

Naša hrdinka sa bezradne oberá okolo seba, kým ju nezachráni akýsi atraktívny spolužiak a nezačne power-talk, kto je nezávislejší teenager, pri ktorom hrdina sebavedomo odhalí, že hrdinka je zjavne víla. Vzápätí hovorí, že toto je škola pre víly. Oh my, tak to asi nepotreboval dvojminútový dialóg, aby zistil, či je víla, či...? Zároveň hrdinka prizná, že je z Kalifornie, kde veľa víl nežije. Máme teda dva svety, ten náš, bez mágie, a Otherworld, kde sa víly učia čarovať. Dozvedáme sa, že hrdinka, Bloom, vie o tom, že je vílou, iba tri mesiace. Škoda, že nám seriál radšej neukáže, ako spracúvala túto informáciu na začiatku. Na druhej strane teraz Bloom môže spolu s divákom spoznávať nový svet. Aj tak sa ale cítim ukrátená, že namiesto otázky akceptovania svojej vílej identity ďalej počúvam slovné pretláčanie hrdinov a to, ako, je Bloom síce úplne stratená, ale odmietne pomocou hrdinu, lebo je to chlap.

Bloom čoskoro nájde staršiu študentku, mentorku, ktorá ju urazí za to, že je Američanka, a privedie k riaditeľke. Potrebovali sme túto scénu?

Riaditeľka je prvou postavou, okrem zosnulého pastiera, ktorá nemá potrebu nikoho svojimi monológmi zrážať na kolená. Vysvetľuje Bloom, že sa bude v škole pomaly, veľmi, veľmi pomaly a opatrne učiť zvládať svoje schopnosti. Bloom to sklame, lebo je hormónmi a sebavedomým nadopovaný prerastený pubertiak. Mňa to poteší, lebo, nuž, starnem.

Zvládla som sedem minút seriálu, zaslúžim si pivo.

Neviem, či je to pivom alebo seriálom, ale nasledujúca scéna konečne prináša niečo pozitívne. Bloom telefonuje so svojimi nerealisticky atraktívnymi rodičmi. Okej, odmyslím si trápny moment, kde Bloom opisuje, že býva s ďalšími štyrmi dievčatami a čochvíľa sa to tam asi zvrhne ako v Pánovi múch, na čo otec zahlási: „Ako v Panej múch, nebuď sexista!“ Nie je sexistické, naopak, práve to, že poukázal na jej pohlavie? Alebo chce seriál vykresliť jej otca ako boomera, čo nemá o sexizme ani páru? Nuž, prvých sedem minút ma nepresvedčilo o tom, že by chcel byť tento seriál až taký hlboký... Teda, neviem, či by chcel byť, ale určite nie je, i keď by som sa rada nechala prekvapiť.

Teraz k tej dobrej scéne! Takže Bloom začne byť nervózna, keď sa jej rodičia pýtajú, prečo je v jej izbe toľko svetla, a hovor narýchlo skončí. Z toho vyplýva, že im nepovedala, kde je, a teda najskôr ani to, kým je.

Áno, áno! Toto tu! Toto chceme! Problémy v na prvý pohľad bezproblémovej rodine, neistota zveriť sa najbližším, neschopnosť prijať samého seba. Toto sú témy, s akými sa mladý človek potrebuje vysporiadať a ktoré treba vsúvať do YA obsahu. A nie dialógy, kde si mládež navzájom ukazuje, kto má väčšie gule. Čo ma privádza k ďalšej veci, čo je na tejto scéne skvelé – spolubývajúca Aisha sa ukáže ako champ. Jej! Konečne je tu jedna nearogantná postava!

Okej, scratch that. Ďalší power-talk medzi Bloom a Aishou. Ale aspoň je tu Harry Potter reference! Seriózne, koľkokrát ste videli seriál alebo film, ktorý bol do očí bijúci rip-off HP a zároveň sa tváril, že v univerze toho filmu Harry Potter vôbec neexistuje? Toto je aspoň také... úprimné.

Dobre, uznávam, žiadna z týchto postáv nie je čierno-biela. Len začínam uvažovať, či sa v tomto seriáli nesnažia tak veľmi vyhnúť Mary Sue, až vytvoria ani čierny, ani biely, ale šedivý blen. A šedá je presne tá farba, akej sa autori snažia vyhnúť, a preto vytvárajú čierne alebo biele postavy.

Zaznelo magické whoosh, ale nič sa nestalo, tak neviem.

14:16 je pamätný moment, lebo tam odznel vtipný vtip.

Dobre, silné déjà vu z Divergencie – starší žiaci trénujú na dvore, pripomína mi to tréningy Beatrice. Ale ešte viac mi hlavná mužská postava, ktorú sme už stretli, pripomína tú z knihy Veronicy Roth. Jeho jedinou charakteristikou sú silné svaly a zjavný crush na Bloom. Hej, a ešte aj ten vtip povedal on, tak má plusový bod. Ale prečo, prečo? Prečo keď sa už konečne zdá, že sme sa vyhli stereotypným ženským postavám à la okrasná kľúčenka, začína sa rodiť nová generácia okrasných mužských postáv.

Ale treba uznať, že po filmoch ako Twilight, kde absolútne generická hlavná postava celý čas plakala, aká je iná a ako nezapadá, tuto presne viete, prečo postavy nezapadajú. Sú otravné ako vši. Sociológia mládeže by mohlo byť veľké forte tohto seriálu, keby sa vykašľali na tých tajomných zombíkov.

Lebo áno, tá tájomná vec, čo na začiatku zožrala ovcu, vyzerá ako horda nemŕtvych-neživých bytostí, čo sa po dobrých šestnástich rokoch znovu hlásia k slovu. Takže tak, Fate je YA zombie seriál, ale zombíkov volá Burned ones, a zárove sa tvári, že je o vílach, aby nemusel na plné ústa zahlásiť, že je o čarodejníckej škole. Well.

Prečo je tu každý odfarbený na blond? Ale vážne sa pýtam.

Inak už viem, koho mi pripomína hlavná hrdinka! Lindsey Lohan!

21:20 Nie, vážne, keby sa vykašľali na víly a zombíkov a trápne interakcie medzi študentmi, mohol to byť slušný seriál o rodinných problémoch jedného teenagera. I keď uznávam, že by to potom bol krátky seriál.

Skvele, v ďalšej scéne sa naozaj vykašľali na pre čitateľa zatiaľ neviditeľných zombíkov. Bloom sa pokúša sama v lese použiť svoju ohnivú mágiu a podpáli sa. Osviežujúce, že doteraz sebestredná hrdinka padá na zadok.

Prichádza ďalšia dobrá scéna, znovu je to pohľad do minulosti a len potvrdzuje, že to, čo sa stalo, kým prišla Bloom do školy, bolo oveľa zaujímavejšia. Vidíme, ako v hneve a frustrácii podpálila svoj domov a aké to malo následky.

A prichádzajú ďalšie scény, šikana a zneužívania svojich schopností, krásne veci. Fakt, vyserte sa na tie príšery a uniformné postavy a točte toto!

Bloom ide v noci do nejakého opusteného domu, kde ju asi bude chcieť zožrať nejaká príšera.

O minútu neskôr, sa Bloom vracia po rozhovore s rodičmi cez ten istý opustený dom a chce ju zožrať nejaká príšera. Musím ale uznať, že má dobrý dizajn, nevyzerá ako zombie. Nie, kdeže! Ešte stále sme príšeru nevideli, ale má obrysy trochu ako Slenderman, creepy.

V posledných momentoch sú všetci nešťastní z toho, že sa temnota po šestnástich rokoch vracia a aké je to všetko strašne tajomné a desivé. Ale v pozadí hrá dosť dobrá hudba.

Prečo hrajú šestnásťročných študentov o dobrých desať rokov starší herci?

Ja viem, že sa opakujem, ale prečo sú všetci odfarbení?

Prečo je fantastická stránka tohto seriálu taká slabá, že by mohla zaujať tak dvanásť ročné deti, a tá sociálna apeluje tak na 15+? Komu je tento seriál vlastne určený? A kto nad 16 rokov by ho chcel pozerať?

Fajn hudba a kulisy lesa a školy sú veľmi príjemné. Eye candy, len či to stačí na zaujatie diváka.