Len skutočne veľmi málo ľudí môže o sebe prehlásiť, že významne obohatili populárnu kultúru. Robert E. Howard to o sebe povedať môže. Teda mohol by, keby sa toho dožil. Podobne ako mnohí iní, a ako i jeho nemenej vplyvný priateľ a spisovateľský kolega H. P. Lovecraft, sa celosvetovej slávy dočkal až posmrtne. Napriek dielčím úspechom, mu tragický a predčasný koniec nedovolil vychutnať si skutočný masový záujem o jeho dielo, ktorý prepukol v 60. rokoch a v neoslabenej podobe pretrvával až do rokov deväťdesiatych. V trochu menšej miere však trvá dodnes a dovoľujem si zaprorokovať, že nevymizne, a že jeho výtvory ostanú natrvalo vpečatené do pomyselnej siene slávy ľudskej fantázie. Aj tí, ktorým autorovo meno nič nehovorí, zbystria, keď započujú mená jeho literárnych hrdinov. Solomona Kanea, Kulla či toho naznámejšieho – barbarského dobrodruha z Cimmerie Conana. A tak bude zachmúrený bojovník Conan navždy sedieť na svojom tróne, v panteóne, ktorý zdieľa spolu s Tarzanom, Sherlockom Holmesom, Batmanom, Jamesom Bondom či Troma mušketiermi...

A to nespomínam, že Howard bol (pravdepodobne) prvým, kto skombinoval western s hororom, a že bol (nespochybniteľne) prvým, kto písal drsné akčné fantazijné príbehy so strašidelnými prvkami, neskôr nazvané sword & sorcery, teda meč a mágia. Takto stál Conan po boku hobbita Bilba pri zrode fantasy – minimálne v podobe, v akej žáner poznáme dnes. Spolu s Tolkienom je Howard najvýznamnejším formovateľom tohto svojbytného literárneho prúdu a v širšej miere i kultúrneho fenoménu. Trochu nesprávne (to preto, lebo aj títo páni sa nechali inšpirovať svojimi predchodcami) tak možno konštatovať, že dvaja veľmi rozdielni ľudia, ktorí o sebe navzájom ani netušili – na jednej strane distingvovaný profesor a intelektuál a na strane druhej samorast s dušou divocha, dvaja veľmi rozdielni spisovatelia – jeden sofistikovaný lingvista a jeden vášnivý rozprávač, zanechali po sebe fascinujúce diela, navzájom tak veľmi odlišné – jedno je umelecky vycibrené, jazykovo i myšlienkovo neuveriteľne bohaté, druhé stavia na náruživej a strhujúcej akcii a ponurej atmosfére. Hobbit alebo Cesta tam a zase späť a Hodina draka, dva veľké stavebné kamene žánru fantasy... A ešte donedávna platilo, že takmer každý autor fantasy kníh, ktorý niečo znamenal si veľmi rád "strihol" svoje howardovské dobrodružstvo a mnohí pridali do viac ako bohatého a stále sa rozširujúceho radu Conanových neuveriteľných zážitkov novú knihu. Rezonujú medzi nimi mená ako Poul Anderson, Karl Edward Wagner či Harry Turtledove. Na Slovensku napríklad úspešný Červenák. Nás však bude teraz zaujímať predovšetkým Howardov prínos pre strašidelnú literatúru, ktorý bol tiež nemalý.

Keď pred samovraždou Howard zanechal v písacom stroji dvojveršie z básne Violy Garvinovej, určite netušil, že neskôr prepukne globálny záujem o jeho osobu i dielo...

All fled, all done, so lift me on the pyre;

The feast is over and the lamps expire.

(Všetko odišlo, všetko je preč, tak položte ma na oltár;

je po dávno slávnosti a lampy stlmili svoju žiar.)

Robert Ervin Howard (1906 - 1936) sa narodil v texaskom mestečku Peaster. Jeho rodina sa potom často sťahovala, kým natrvalo nezakotvila v Cross Plains. To ostalo autorovým bydliskom až do jeho smrti. Drsné prostredie Texasu, ktorý mal ešte v živej pamäti posledné dni Divokého západu nepochybne veľmi ovplyvnilo názory i životnú filozofiu budúceho spisovateľa, ktorý si nadovšetko cenil osobnú odvahu a ľudskú nezdolnosť. Rodičia malého Howarda všemožne podporovali a na jeho imagináciu museli mocne zapôsobiť fantastické príbehy, ktoré mu otec rozprával spolu so strašidelnými historkami, ktorými zas dráždila jeho fantáziu černošská slúžka. Keď sa dostal k jednému z obľúbených pulpových magazínov tej doby, ktorý bol zameraný na dobrodružnú prózu, bol okamžite očarený a svoju budúcnosť pred sebou uvidel v jasných farbách: stane sa profesionálnym spisovateľom. Netrvá dlho a posiela do magazínu svoju poviedku. Bol však ešte primladý a neskúsený, zatiaľ čo jeho ambície boli priveľké. Na úspech si ešte musí nejaký čas počkať. Treba začať skromnejšie, a tak sa prvá poviedka, ktorú Howard uverejnil objaví v školskom časopise. S učiteľkami angličtiny je zadobre a začínajúcemu spisovateľovi pomáhajú pri jeho prvých literárnych krôčikoch.

Po skončení strednej školy nejaví prílišný záujem o to, aby pokračoval v inštitucionalizovanom vzdelávaní. Namiesto toho sa plánuje živiť písaním príbehov. Prečo? Jednoducho miluje príbehy, je perfektný a rodený rozprávač a túto svoju schopnosť uplatňuje pri stretávaní s priateľmi, ktorí si môžu byť istí, že zakaždým ich svojimi výmyslami zaujme, pobaví i vystraší. Neváha tiež vyhľadávať pamätníkov a sám si vždy rád vypočuje spomínanie na "Starý západ". Tvrdí, že nijaké iné povolanie mu neumožní byť samému sebe pánom, nič iné mu neposkytne toľko slobody. Písať začína v detskom veku (ďalšia podobnosť s Lovecraftom), už spomínanú prvú poviedku uverejňuje, keď má 15 a v osemnástich publikuje už do oficiálneho magazínu za honorár. Na to, aby ho písanie uživilo je ale ešte stále priskoro a je nútený vystriedať celý rad "podradných" zamestnaní od stenografa až po typ práce, ktorý by sme dnes nazvali čašník a barista. Hrozí, že ak neprerazí, bude sa musieť dať na dráhu účtovníka.

Ale on predsa len prerazí! O pár rokov už obrovské množstvo časopisov zásobuje obrovským množstvom poviedok a sem-tam sa podarí i nejaký ten román na pokračovanie. Howard miluje tiež poéziu, vo veľkom ju číta i píše, ale väčšina magazínov tej doby vypláca honorár za počet slov a nie hneď po tom, čo text prijmú, ale až vtedy, keď je skutočne uverejnený, takže sa mladý autor musí dvojnásobne sústrediť na tvorbu prózy. Píše rýchlo a zanietene, k veľkej nevôli svojich susedov má vo zvyku zároveň s ťukaním do písacieho stroja dej i nahlas predčítavať, jednotlivými bojovými pasážami a akčnými sekvenciami sa necháva tak strhnúť, až ich kričí. Ostatní obyvatelia malomesta už dávno pokladajú Howarda za zvláštneho čudáka. Časom publikuje v mnohých magazínoch svojej doby, niektorých slávnych a renomovaných, ďalších zas pomerne obskúrnych a dávno zabudnutých. Jeho meno sa ale najviac spája s prelomovým časopisom Weird Tales, jedného z prvých periodík na svete, ktoré bolo špecializované na fantasy a horor.

Nepretečie veľa času a spolu s autormi ako Lovecraft či Seabury Quinn, patrí medzi najžiadanejších prispievateľov. Neskôr sa k týmto, čitateľmi mimoriadne vyhľadávaným spisovateľom, pridá aj C. A. Smith a dnes je trojica autorov Lovecraft, Howard a Smith považovaná za ľudí, ktorí neuveriteľnou mierou ovplyvnili literárnu fantastiku. Trojicu nespája len kolegialita, ale aj vzájomné sympatie, ktoré prerastú do kamarátstva a ohromne plodnej korešpondencie. Howard si dopisuje s mnohými autormi, vymieňajú si rady ohľadom svojej profesie, ale i názory na literatúru, umenie, a všetko, čo im len napadne a príde na myseľ. Je to práve Lovecraft, s ktorým ho spája blízke priateľstvo, a ktorý ho veľmi ovplyvní, v menšej miere sa ale recipročne necháva ovplyvniť aj sám Lovecraft. Howard zakrátko patrí k neformálnemu "Lovecraftovmu krúžku" obdivovateľov a ním inšpirovaných autorov. Howard Phillips Lovecraft a Robert Ervin Howard sú čítaní dodnes a v dnešnej dobe doslova na celom svete. Keď vlastnou rukou zahynie ten, ktorý má priezvisko Howard, píše krásnu spomienkovú esej ten, ktorý je Howard krstným menom. O rok neskôr ale umiera na rakovinu aj ten a Clark Ashton Smith sa na dlhú dobu literárne odmlčí. Weird Tales prichádza o svojich najmilovanejších prispievateľov a končí sa jedna éra, ktorá vojde do legiend...

Vráťme sa ale ešte do obdobia, kedy je Howard na vrchole tvorivých síl. Má vtedy ohromný žánrový záber, ale jeho príbehy, z ktorých vyložene vystupuje fyzická akcia a pred očami čitateľa sa div že nezhmotňuje v epické výjavy osobného hrdinstva a spektakulárnych krvavých bitiek a zápasov, sú neprehliadnuteľné a jednoznačne pomenúvajú svojho autora, aj keď sa pre nadprodukciu poviedok niekedy uchyľuje k pseudonymom. Špecifické je pre neho aj vytváranie postáv antihrdinov, ktorých obsadzuje do svojich nespočetných pôsobivých príbehov. Sú to muži (v malej miere i ženy), čo sa rozhodne nedajú označiť za typických "klaďasov". Sú tvrdí, niekedy až suroví, nezriedka využívajú násilie ako legitímny prostriedok k dosiahnutiu svojich súkromných zištných cieľov, napokon sa ale vždy pridajú na stranu dobra, avšak akosi mimovoľne a až keď ide do tuhého. Takému Conanovi sú vyššie morálne ciele neznáme, jeho krédom je boj, ženy a víno, a to presne v takomto poradí. Žije pre vzrušenie z dobrudružstva. Vďaka tomu, ale i mierou brutality i erotického iskrenia, pôsobili vo svojej dobe tieto poviedky šokujúcim dojmom. Krivdili by sme ale autorovi, keby sme tvrdili, že tomuto vďačí za úspech. Ten mu sprostredkoval najmä prirodzený a rokmi trénovaný rozprávačský talent.

V tých časoch je magazínový trh roztrieštený a niekedy až absurdne špecializovaný. Nielenže je jeden časopis zameraný na dobrodružný žáner a ďalší trebárs zas na detektívny, ale napr. taký Oriental Stories, ako je jasné už z názvu, bol vymedzený tematicky či miestom, kde sa odohrávali príbehy v ňom uverejnené. Pre ešte striktnejšie zameranie spomeňme napríklad Ghost Stories, časopis pozostávajúci výlučne z príbehov o duchoch či Fight Stories, ktorý bol programovo venovaný príbehom z boxerského prostredia. V každom z týchto časopisov sa objavil nejaký príspevok od Boba Howarda. Ten objavuje stále nové a nové odbytiská pre svoje prózy. Ak je nejaká poviedka odmietnutá, ponúkne ju inde, prípadne upraví a prepíše. Takto vznikajú rôzne verzie originálneho príbehu alebo variácie na jeden námet.

Howard píše nielen dobrodružné prózy situované do exotických miest či minulých historických epoch a akčné fantasy príbehy a horory, prípadne ich rôzne kombinácie, ale darí sa mu i vo westerne a športových boxerských príbehoch, skúša to s detektívkou, dokonca s humornou či erotickou prózou. Prvého väčšieho úspechu sa dočká s historickými dobrodružstvami, často s fantazijnu prímesou, kde vystupuje puritán Solomon Kane kážuci slovo božie rapierom, dýkou a pištoľami a humorne ladenými akčnými eskapádami boxera a námorníka Steva Costigana situovanými do Howardovej súčasnosti. A napokon sú tu podmanivé príbehy barbarského bojovníka a neskôr kráľa Conana odohrávajúce sa v mýtickej predhistórii plnej kúziel, príšer a desivých protivníkov. Tesne pred smrťou sa naplno a takmer exkluzívne začína venovať westernu. Zdá sa, že s westernom konečne uspeje aj na knižnom trhu. Kniha nakoniec vychádza, to už je Howard však rok mŕtvy...

Kritici sa dodnes nevedia zhodnúť na tom či Howard produkoval remeselne dobre zvládnutý brak alebo zvláštne pôsobivé príbehy plné pútavej akcie a poetiky. Čitatelia si tým ale nemusia lámať hlavu, pretože už po pár riadkoch sú strhnutí živelným vírom rozprávania. Howard mal možno ako spisovateľ mnohé chyby, ale určite nenudil a mal aj mnohé silné stránky, pre ktoré sú jeho príbehy stále rovnako uhrančivé.

Howard bol aj náruživým a veľmi rýchlym čitateľom. Doslova hltal knihy a to nielen beletriu. Čo sa ale krásnej literatúry týka, rovnako rád si prečítal dobrodružnú knihu, ako i významné diela svetového románu. Jeho priatelia hovorievali, že mal takmer fotografickú pamäť a báseň dokázal predniesť už po pár prečítaniach. Intelektuálna sféra však tvorí len časť jeho záujmov. Z jeho próz je zrejmá až posadnutosť fyzickou akciou a nie je preto prekvapením, že posilňoval a amatérsky boxoval. Ako pravý Texasan, vlastnil revolver a nebránil sa ani moderným výdobytkom techniky, kúpil si auto, na ktorom rád vyrážal do okolia. Jeho priateľka, zrejme jediná Howardova vážnejšia známosť, ktorú mal, keďže romantickým dobrodružstvám vo svojom živote nevyhradil prakticky žiaden priestor, spomínala ako pri jednej prechádzke Howard zastavil auto, vytrhol revolver a vydal sa na postriežku, aby mohol čeliť domnelým a neexistujúcim nepriateľom. Samozrejme, že to bol veľmi zvláštny vzťah, výborný námet pre ozaj netradičný romantický film, ktorý sa objavil o desaťročia neskôr, a kde úlohu jeho niekdajšej lásky stvárnila Renée Zellweger. Z vyššie zmienenej udalosti vyplýva aj tienistá stránka spisovateľovej osobnosti. Nevedel a možno ani nechcel rozlišovať medzi vlastnými vybájenými príbehmi a realitou, mal prchkú a vznetlivú povahu a psychické problémy. Vysníval si svet plný nástrah a nebezpečenstiev, ktoré musel hlavný hrdina prekonávať, kde bol každý deň nikdy nekončiacim bojom o prežitie, svet plný exotických a tajuplných miest, obávaných protivníkov, hrozivých monštier, ale aj krásnych milujúcich žien. O takomto niečom sníva chlapec, ktorý vyrastie, ale mentálne možno nikdy úplne nedospeje. Chvalabohu! Inak by sme nemali tieto dychberúce príbehy!

Realita vie byť ale ešte drsnejšia, než tie najdrsnejšie Howardove príbehy... Jeho matka, na ktorú je citovo veľmi naviazaný, má celý život problémy s tuberkulózou a teraz je na tom zdravotne veľmi zle. Upadá do kómy. Keď sa jej syn dozvedá, že nie je šanca na zlepšenie, vyberie svoj revolver a jediný raz vystrelí na človeka. Je ním on sám. Na rozdiel od svojich hrdinov obracia hlaveň voči sebe.

Snáď sa jeho duch dostal do svetov, ktoré si vysnil...

pretože:

A zrodí se čarodějka... (Zlatý kůň/Klub Julese Vernea, 1989 ; Zlatý kůň/Klub Julese Vernea 1990)

A zrodí se čarodějka... (BB art, 2001)

Almuric (Laser,1991 ; Laser-books, 2003)

Bran mak Morn (Laser-books, 2000)

Conan (AFSF, 1994)

Conan Barbar (AFSF, 1991)

Conan Barbar (Klub Julese Vernea, 1991)

Conan Barbar (AFSF, 1997)

Conan Dobyvatel (AFSF, 1997)

Conan I. (Aurora, 2007)

Conan II. (Aurora, 2008)

Conan III. (Aurora, 2009)

Cormac Mac Art (laser-books, 2003)

Černý kámen (Laser-books, 2016)

Hodina draka (Winston Smith, 1991 ; Klub Julese Vernea, 1997 ; BB art, 2001 ; Dobrovský, 2014)

Král Kull (Arla, 1991)

Kráľ Kull (Kunder, 1997)

Kull (Laser-books, 2000)

Krok ze tmy (Plus/Albatros, 2010)

Meč s Fénixem (Nezávislý novinář II., 1991)

Meč s Fénixem (Dobrovský, 2013)

Muž z Cimmerie (4004/405. ZO Svazarmu, 1989)

Puritán (Leonardo, 1993)

Rudá Soňa – Stín Supa (Wolf Edita, 2020)

Rudé hřeby (Klub Julese Vernea, 1988 ; Zlatý kůň/SFK Julese Verna, 1990 ; Garamond, 2014)

Rudé hřeby (BB art, 2001)

Solomon Kane (Laser-books, 2001)

Svatyně odpornosti (a jiné povídky) (Laser, 1990 ; Laser-books, 1999)

Šarlatová citadela (Nová vlna, 1991)

Tygři moře (Laser, 1993 ; Laser, 1996 ; Laser-books 2015)

Věž slona (Zlatý kůň/SFK Julese Verna/SFK Time Machine, 1989 ; Zlatý kůň/SFK Julese Verna, 1990)

Věž slona (BB art, 2001)

Z Divokého západu (Albatros, 2009)

Zpátky do temnoty (Plus/Albatros, 2011)