Meno juhokórejského režiséra Park Chan-Wooka sa fanúšikom fantastiky po celom svete spája najmä s vynikajúcim dystopickým trilerom Snowpiercer, na ktorom sa podieľal ako producent. Vašu pozornosť si ale rozhodne zaslúžia aj jeho ďalšie kúsky. Jeho tvorba je už dlhé roky charakteristická najmä pôsobivým vizuálom, umnou prácou s erotikou a násilím a brilantnými, veľmi bizarnými príbehmi, v ktorých ako režisér spája rôzne, často úplne protichodné žánre.

Prelomovým bol v jeho podaní najmä film Oldboy z roku 2003, natočený na motívy rovnomennej mangy. Tento vynikajúci akčný triler je skvelým predstaviteľom neo-noir žánru a divákov po celom svete uchvátil mimoriadne intenzívnou akciou, realistickým zobrazovaním násilia a množstvom šokujúcich zvratov, ktoré na prvé pozretie divák takmer nemá šancu odhaliť.

Uznanie divákov aj kritikov si Park získal aj romantickou komédiou I'm a Cyborg, But That's OK, či erotickým psychologickým trilerom The Handmaiden, odohrávajúcom sa počas obdobia anexie Kórey Japonskom.

Podľa môjho názoru je ale Parkovým najlepším kúskom práve jeho upírsky horor Thirst z roku 2009. Nie som jediný, kto je tohto názoru - Thirst sa pomerne pravidelne umiestňuje na prvých priečkach v rôznych zoznamoch najlepších ázijských hororových filmov všetkých čias. Prečo je tomu tak? Prečo tento film funguje tak dobre aj po toľkých rokoch a čo z neho robí taký nezabudnuteľný zážitok?

Tým najhlavnejším dôvodom je azda fakt, že Thirst je sakra dobre napísaný, zrežírovaný a zahratý film, ktorý je o upíroch len akoby mimochodom. Bez tejto nadprirodzenej dejovej linky by fungoval rovnako dobre ako komorný psychologický triler o vášni a zrade. Dôvodom je najmä fakt, že film je, aj keď len veľmi voľne, založený na poviedke Thérèse Raquin klasického autora Émile Zolu.

Práve kvôli tomuto faktu môžeme tvrdiť, že Park Chan-Wook je najlepším súčasným kórejským tvorcov hororov - témy jeho príbehov horor ako žáner presahujú a pojednávajú o temných hĺbkach ľudskej duše. Poďme ale pekne po poriadku.

Hlavným hrdinom príbehu je rímskokatolícky kňaz Sang-Hyun (Song Kang-Ho), hlboko veriaci muž s obrovským srdcom, ktorý sa obetúva pre dobro ostatných a hlási sa ako pokusný subjekt pre nebezpečné lekárske testy, ktorých cieľom je porazenie smrteľnej choroby. Práve tie nedopadnú dobre a Sang-Hyun hneď na začiatku príbehu takmer umiera. V poslednej chvíli je jeho život zachránený krvnou transfúziou, po ktorej nasleduje jeho rekordne rýchla rehabilitácia a nabratie nových, doposiaľ nevídaných síl.

Presne tak, krvná transfúzia bola nakazená, a Sang-Hyun sa stáva upírom. Dobre to poznáte - potrebuje krv, neznáša slnečné lúče. Napádanie a zabíjanie nevinných obetí kvôli potrebe kŕmenia sa prieči so Sang-Hyunovým hlbokým náboženským presvedčením. Kompromisným riešením preňho je teda kradnutie krvných baniek a neskôr vyciciavanie pacientov v bezvedomí. Sang-Hyunov konflikt viera vs. fyziologická potreba a jeho postupné odchyľovanie sa od nepoškvrnenej cesty duchovného je prvým veľmi zaujímavým motívom tohto filmu.

Jeho nové ja však v ňom prebúdza aj nový, už dávno nepoznaný pocit – sexuálnu túžbu. Tá vzniká postupne a začína ako snaha Sang-Hyuna chrániť ženu, ktorú dlhodobo fyzicky a psychicky týrajú jej manžel a svokra. Zhodou okolností, tento manžel je Sang-Hyunov priateľ z detstva, čo vytvára nový zaujímavý konflikt. Zrada priateľa vs. ochrana nevinnej ženy, celibát vs. silné sexuálne napätie medzi Sang-Hyunom a krásnou Tae-Ju (Kim Ok-Bin). Sang-Hyun už dávno sám nechápe, čo sa v jeho živote deje a prakticky všetko, po čom teraz nesmierne túži, sa úplne prieči jeho pomaly miznúcim zásadám.

Vzťah Sang-Hyuna a Tae-Ju sa čoskoro posúva do roviny bizarnej a mimoriadne krvavej love story plnej sexu a krvi, ktorá produkuje len nové a nové životné problémy pre bývalého oddaného božieho služobníka. Jeho príbeh vlastne celý čas na pozadí bizarných scén plných skákania po budovách a obíjania hláv o steny rozjíma nad jednou a tou istou témou – filozofickými aspektmi vampirizmu ako takého. Toto má Thirst spoločné so zrejme najlepším moderným upírskym románom Let the Right One In. Oba príbehy zaujímavým spôsobom šteklia mozog a svojimi otázkami úplne stavajú naruby a rozbíjajú všetky fakty o upíroch, ktoré sú už vyše sto rokov založené na legendárnom románe Dracula z pera Brama Stokera. Upíri vo filme Thirst nie sú neohrozené beštie bez citov, ani nie sú takí krásni a zvodní ako vo výbornom Interview s upírom. Naši hrdinovia sú skôr utrápení ľudia, nechápajúci svoje pocity a svoje telo, a skôr než krvsajúcich šľachticov pripomínajú trosky závislé na tvrdých drogách.

Čo z filmu Thirst robí v mojich očiach film, ktorý tak vysoko vyčnieva nad ostatnými ázijskými horormi a príbehmi o upíroch, je práve oný mix zaujímavých myšlienok, ktoré z upírov nerobia ani príšery, ani obete, ale čosi oveľa realistickejšie, čosi uprostred. Po prvom pozretí filmu som sa nemohol dlho zbaviť myšlienky, že Park Chan-Wook pochopil zo všetkých tvorcov upírov a upírstvo ako také najlepšie a keby reálne existovali, boli by presne takí, ako sú vykreslení v Thirst.

Film zaujme západného diváka aj šialeným eklektickým štýlom, ktorý je tak charakteristickým pre ázijskú kinematografiu. Najlepším príkladom je film Parazit, ktorý pred rokom vyhral samotné najvyššie ocenenie, aké film môže dostať – Oscara. Thirst, rovnako ako aj Parazit, osciluje medzi čiernou komédiou, hororom, sociálnou drámou, trilerom a romantickým filmom. Silným aspektom vo filme Thirst je aj výborne zobrazené narastajúce erotické napätie medzi Sang-Hyunom a Tae-Ju. Všetky tieto aspekty dokopy vytvárajú nezabudnuteľný a štýlový zážitok, ktorý sa vám v hlave usadí ešte na dobrých pár dní.

Ak ste tento film ešte nevideli, nemožno vám nič vyčítať, keďže sa rozhodne nejedná o žiaden kultový a všeobecne známy snímok, o ktorom sa všade hovorí. A práve to ma dosť mrzí, keďže Thirst si zaslúži všetku pozornosť sveta! Aj po dvanástich rokoch sa jedná o film, ktorý ponúka rovnako tak hlboké myšlienky, ako aj šialenú akciu, zmyselnú erotiku, ale aj šibnuté, detinsky roztomilé vtípky. Thirst je neopakovateľný koktejl emócií, ktorý výborne stvárnil dovtedy nie príliš rozšírený pohľad na tématiku vampirizmu. Je čím ďalej vzácnejšie, aby sa film tešil aj priazni bežného publika, aj filmových kritikov. A v tom je azda tá najväčšia sila Thirstu a celkovo tvorby Park Chan-Wooka. Je jedno, či ste obyčajný hororový fanúšik, alebo člen poroty v Cannes (film vyhral cenu poroty na filmovom festivale v Cannes roku 2009), Thirst si vás dokáže podmaniť. Ak budete niekedy v najbližšom období rozmýšľať, aký horor si večer po práci pustiť, spomeňte si na Thirst. Verím, že si ho užijete rovnako ako ja kedysi dávno, keď som tento výborný film videl prvýkrát.

Thirst / Bakjwi

Žáner: psychologický horor

Jazyk: kórejský

Rok: 2009

Réžia: Park Chan-Wook

Hrajú: Song Kang-ho, Kim Ok-bin, Kim Hae-sook, Shin Ha-kyun, Park In-hwan