Gerasim versus votrelci: recenzia Šprti a frajeři
Ako dopadol v poradí už tretí diel Legie?
Vesmír je kruté miesto pre život a nikto vás nebude počuť kričať. Až na mierne pošahanú posádku Kraks...teda Vzdorujúcej, ktorá sa dala na samovražednú misiu... Zvládne ju? Dokáže prežiť kontakt s žijúcimi legendami? A zbalí už konečne Gerasim poľskú lingvistku Danku Krasiński? To sú najväčšie otázky vesmíru, na ktoré nám (ne)dá román Šprti a frajeři odpoveď.
Poďme na to ale pekne postupne. Legie je nová zábavná a krvavá séria akčných space opier vychádzajúca v Epocha. V súčasnosti má už dva zárezy a práve Šprti a frajeři pomaly do pažby krvavým nožom režú zárez číslo tri.
Úprimne, v tejto sérii sa ľudstvu veľmi nedarí. Konečne nadviazalo kontakt s vyspelejšou civilizáciou – a tá ich poriadne nakopala do pr...zadku. Síce sme sa proti Spoločenstvu snažili brániť, no proti vojenskej a technologickej presile sme nemali šancu. Žiadnu. Absolútne. Fakt. Vo výsledku bola žiarivá a ružová budúcnosť ľudstva využitá v podobe otrokov a bielkovinového separátu.
Nie všetci však skončili v emzáckom lunchmeate. Pár ľudí (a jedna chana) tvoriacich posádku Kraksny podniká neustálu záškodnícku činnosť proti nepriateľom ľudstva. Alebo skôr, snaží sa za každú cenu prežiť – aj keby to malo znamenať kšefty pre prerastenú sliepku. Aj keby to znamenalo ísť na vesmírne vrakovisko po dávnej bitke, vlúpať sa na Skořápku, vlajkovú loď jednej z bojujúcej strán a priniesť pre kohúta tajomný mocný artefakt. Alebo skôr starú prašivú čapicu. Celkom jednoduché, nie? Rýchlo tam, rýchlo späť, aby si nás nikto nevšimol. To by však nemohla byť posádka Kraksny a tak sa, šokujúco, stealth operácia zmení na riadny masaker- koniec koncov presne tak, ako sme u kapitána Bouchače a lorda Mrdáka zvyklnutí.
Nové dobrodružstvo je znova plné akcie, streľby, krvi a iných telesných tekutín, suchých ironických hlášok a Gerasima. Po pravde, v tejto časti, asi viac ako inokedy, dostávame aj slušnú dávku napätia.
Kristýna poňala novú časť veľmi dobrým spôsobom: na palube lode nachádzame stovky tiel, obetí dávneho konfliktu, všade samé črevá a telesné tekutiny. Sú však obetami výbuchov, alebo čohosi iného? Už toto čítať v noci spôsobuje príjemné zimomriavky. Navyše nepríjemný stiesnený pocit podtrhujú náznaky niečoho ďalšieho v podobe škrípania, búchania a občasného bublania, ktoré vytvárajú z atmosféry príjemnú huspeninu. Ak vás napadá slovíčko skľúčenosť a nepríjemný pocit, tak máte pravdu. A ak vás napadá Votrelec, tak ste trafili klinček po hlavičke. Atómovou bombou. Šprti a frajeři sú totižto dokonalým pastišom Votrelca a podobných diel. A nielen to - pri popise emzákov napadá človeka Vec a príšery z lovecraftovho mýtu, pri streľbe zasa Votrelci a Hviezdna pechota.
Dokonca sa miestami budete o postavy aj báť, čo sa mi často nestáva, najmä o tie nové, ktoré pribudli k posádke v minulej časti. Žiaľ, tieto obavy zmiznú akonáhle pochopíte, že bubuemzáci majú k raňajkám niekoho iného a naši hrdinovia to vždy zvládnu. Čo je vlastne aj jednavýtka z mnohých voči knihe aknižnej sérii ako takej. Postavy to zvládajú príliš ľahko a je pritom jedno, či ide o dvaapolmetrovéjašterychanov, elitné bojové jednotku zuuritov alebo vlhký sen všetkých hentai fanúšikov v podobe stochápadlovýchpríšer z vraku Škrupinky. U hlavných postáv máte jednoducho vždy istotu, že vždy vyviaznu takmer bez zranenia.
Trocha i vadil aj akýsi retconing prvej časti, čo som už ale spomínal aj v recenzii na predchádzajúci diel. Ak si spomínam dobre, tak rutašovia vylepšili Kraksnu najnovšou technikou a to vrátane zbraňového a pohonného systému a stravovacej jednotky. Práve vďaka čomu dokázali oslobodiť pár preživších z ťažobnej základne. To však už v druhom a ani v treťom diele neplatí, nakoľko posádke znova varí obed Giuseppe, ktorý sa vyžíva v týraní posádky.
Keď už sme pri Giuseppem, mám pri ňom pocit, akoby autori nevedeli čo s touto postavou robiť. Vo výsledku sa tak hrdinský kuchár z prvej časti stal komickým prvkom, ktorého len niekde zametú pod koberec, aby neotravoval. Žiaľ, to sa týka aj niektorých ostatných postáv – najmä Amandy a poľskej profesorky Danky Krasińskej, ktoré zatiaľ nedostali šancu na svoj rozvoj.
Naopak, Gerasim, chodiaca katastrofa každej výpravy, sa v porovnaní s druhým dielom skrotil. Ešte stále je z neho utrhnutý pako, na strane druhej už nerobí také hlúposti ako v druhej časti.
Veľmi sympatickou postavou a realistickou postavou, v prenesenom aj skutočnom slova zmysle, sa stáva hajzlík z prvej časti série. Nielen že ho znova stretávame, ale správa sa ako typický oportunista a človek v podobnej chvíli. Proste niekoho využije, sem-tam niekomu vrazí nôž do chrbta a napokon aj tak si urobí po svojom. V tomto prípade je to jedna z najreálnejšie napísaných postáv a to myslím celkovo. Záver knihy sa tak síce nesie v pozitívnom duchu, zároveň však autorka skvelo poukazuje na typickú ľudský egoizmus, ktorý vládne nielen svetu ale aj celému známemu vesmíru.
Po grafickej a redakčnej stránke niet knihe čo vytknúť. Pekná obálka, lícujúca s ostatnými časťami série, doplnená o vkusné vyobrazenie Škrupinky/Skořápky na obálke. Na chrbte knihy postupne sa zjavujúci komplexný obrázok Kraksny, na ktorý si však ešte budeme musieť niekoľko zväzkov počkať.
Veľmi potešil beštiár na konci knihy. Konečne tak dostávame výzor emzákov, konečne vieme ako vyzerajú nielen šmoulové, ale aj chani a ďalšie bytosti, ktoré sme si doteraz museli iba predstavovať.
Svoju literárnu kariéru začala výhrou v súťaži O brahmíní vemeno poviedkou Zrůdy by měly držet spolu (2009) a po tvorivej pauze, počas ktorej sa venovala športu, napísala nespočet poviedok a noviel, pretože ocenenie vemenom zaväzuje. Pre radosť svojej rodiny z Vaultu šílené brahmíny napísala aj poviedku, ktorá sa stala základom pre Krev pro rusalku - volala sa Krvavý kožíšek a vzbudila vtedy len všeobecné sklamanie, že sa nejedná o dievčenské román o strate panenstva. Jej diela sú k nájdeniu v mnohých zborníkoch, v časopise Pevnost sa prvýkrát objavila ako víťazka súťaže Vidoucí s poviedkou Zadostiučinění (Pevnost 03/2015), v roku 2017 si to zopakovala s poviedkami O snílcích a snovačích (Pevnost 03/2017) a Sobotní směna (Pevnost 12/2017). Jej poviedky sa stále pravidelnejšie objavujú aj v antológiách, ako napríklad Ve stínu Říše (2017), kde ohromila a vydesila príbehom Na vlastní kůži, alebo vo voľnom pokračovaní antológie Ve stínu apokalypsy (2018).
V súčasnosti zaskakuje za Františka Kotletu a sama píše románovú sériu Legie. (www.epocha.cz)
Zhrnutie: Tretia Legie mi prišla lepšia ako dvojka. Páčila sa mi celkom hutná atmosféra pripomínajúca slávnych Votrelcov i narážky na klasické tínedžerské komédie o machroch a tých druhých. Veľmi dobrý pastiš však mierne kazila nezrušiteľnosť hlavných postáv (fakt sa po určitom čase nemáte o koho báť) a nevyužitie niektorých postáv vedľajších. Na druhú stranu, veľmi oceňujem záverečné perovky a lexikón príšer, vďaka ktorým už teraz vieme, koho treba mixovať do šmolkovej zmrzliny.
Hodnotenie: 90%
Kristýna Sněgoňová - Šprti a frajeři
Séria: Legie #3
Vydavateľstvo: Epocha
Vydanie: prvé
Jazyk: český
Rok vydania: 2021
Počet strán: 336
Väzba: mäkká/brožovaná
ISBN: 978-80-278-0022-3
Obálka: Lenka Tarwari Jandová, Jan Doležálek, Jiří Arbe Miňovský
Za poskytnutý recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Epocha.
Najčítanejšie
Najčítanejšie
cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.